Slovenskí pacienti sú o krok bližšie k očkovaniu v lekárňach. Rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) pripravil návrh vyhlášky, ktorá mení požiadavky na správnu lekárenskú prax. Rezort však bude musieť vyriešiť niekoľko technických problémov. Výhrady majú hlavne samosprávne kraje.
Očkovanie v lekárňach bolo už pred dvomi rokmi zahrnuté do legislatívy, no hovorí sa o ňom už zhruba päť rokov. Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ však v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia predpovedal, že reálne sa prvé očkovanie v lekárňach začne až v roku 2027. Je to práve preto, že zákon predpokladá vydanie a schválenie viacerých podzákonných noriem.
Jedna z nich na konci júna prešla pripomienkovým konaním. Ide o návrh novely vyhlášky o požiadavkách na správnu lekárenskú prax, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva. Šaškov rezort navrhované zmeny odôvodňuje aj tým, že od začiatku vlaňajška môžu farmaceuti podľa zákona očkovať plnoleté osoby proti chrípke priamo v priestoroch lekárne. Musí to však písomne odporučiť lekár.
Prevádzka lekárne sa v detailoch riadi predloženou vyhláškou, ktorá definuje materiálne, priestorové a personálne požiadavky na jednotlivé druhy činnosti. Rezort tak do nej musí doplniť aj očkovanie v rámci potrebných priestorov, zariadenia aj spôsobu vykonávania očkovania.
Očkovať sa bude v oddelenom priestore
Ministerstvo preto napríklad navrhuje, že ak sa v lekárni vykonáva očkovanie, súčasťou priestorov musí byť takzvaný diskrétny priestor. Ak bude súčasťou hlavnej prevádzkovej miestnosti lekárne, musí mať rozlohu minimálne na úrovni štyroch metrov štvorcových. Miestnosť by mala zabezpečiť diskrétne prostredie pre pacienta a byť oddelená od ostatných priestorov.
To isté bude platiť pre miestnosti, ktoré bude mať lekáreň mimo hlavnej prevádzkovej miestnosti. Lekárne môžu mať aj ďalší vstup pre pacientov, ktorý vedie výhradne do priestorov, ktoré budú vyhradené aj na očkovanie.
Mohlo by vás zaujímať
Žilinský samosprávny kraj, ktorý predložil zásadnú pripomienku, však upozorňuje na rozdielnu definíciu. „Zákonodarca predpokladá možnosť vykonávania vyšetrení v oddelení výdaja liekov verejnosti nemocničnej lekárne, ale podmienky na priestorové vybavenie oddelenia výdaja verejnosti nie sú zadefinované spôsobom, akým to je vo verejnej lekárni alebo pobočke verejnej lekárne,“ upozorňuje. Župa upozorňuje na to, že rezort pri podmienkach pobočky verejnej lekárne hovorí len o možnosti využiť konzultačný priestor, pri ostatných lekárňach definuje aj jej rozlohu.
Vyhláška bude definovať aj materiálne vybavenie diskrétneho a konzultačného priestoru v lekárňach. Nemal by tam chýbať pracovný stôl, stolička pre personál lekárne a pre pacienta, diskrétne oddelenie priestoru od zvyšku lekárne, prístroje a zariadenia na vyšetrenia, nádoba na zber nebezpečného odpadu, dezinfekčný roztok, jednorazové tampóny napustené dezinfekčným roztokom, jednorazové rukavice, zdravotnícke pomôcky na sterilné krytie malej rany, polohovacia stolička alebo ležadlo s výškou najmenej 60 centimetrov či zariadenia potrebné na výkon neodkladnej podpory životných funkcií. Medzi takéto zariadenia patrí napríklad kardiodefibrilátor.
Ako bude prebiehať očkovanie
Samotný priebeh očkovania je potom vo vyhláške popísaný celkom stručne. Očkovanie má prebehnúť výhradne v diskrétnom priestore. Keď pacient dostane vakcínu, farmaceut musí sledovať výskyt potenciálnych nežiaducich účinkov očkovania. Na pacienta by mal dávať pozor najmenej 30 minút po očkovaní. Ak dôjde k stavu ohrozujúceho život alebo zdravie pacienta, musí mu lekárnik poskytnúť neodkladnú podporu životných funkcií pacienta.
Očkovanie pritom nebude môcť vykonávať každý farmaceut. Bude na to potrebné získanie certifikátu z certifikovanej pracovnej činnosti. Je to istá forma ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Túto povinnosť má riešiť iný predpis.
Samotný postup očkovania vo vyhláške pripomienkoval Banskobystrický samosprávny kraj. Ten navrhuje body rozšíriť o ďalšie povinnosti z dôvodu možného dôkazného materiálu. Župa preto navrhuje, aby sa vždy zaznamenalo, ktorý farmaceut očkoval a ktorý najmenej po dobu 30 minút osobne dohliada na zdravotný stav pacienta.
V zázname by podľa kraja nemal chýbať deň a čas, kedy bolo očkovanie pacientovi vykonané, ale aj presný čas, kedy prestal byť pacient pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, ktorý očkovanie vykonal.
Podmienky pre očkovanie v lekárňach by pritom prevádzkovateľov nemalo nič stáť. Ministerstvo v doložke vplyvov v tomto smere nevyčíslilo žiadne dodatočné náklady. Sukeľ v podcaste Perspektívy zdravia to odôvodnil tým, že lekárne už v súčasnosti disponujú diskrétnou miestnosťou, v ktorej robia iné vyšetrenia – napríklad meranie krvného tlaku. Pripomenul tiež, že ak sa lekáreň zapojí do očkovania proti chrípke, neprinesie jej to ani extra ekonomické výhody. No v praxi to môže byť konkurenčná výhoda imidžového charakteru.
