Ani letné prázdniny a dovolenky sa nezaobídu bez zdravotných problémov, ktoré môžu vzniknúť náhle. Podľa odborníkov toto obdobie komplikujú najčastejšie úrazy, tráviace ťažkosti a extrémy počasia.
Počas leta športujeme a hýbeme sa viac ako inokedy. Bicykel, kolobežka, plávanie či loptové hry so sebou môžu priniesť odreté kolená, úrazy hlavy, rúk, nôh, vykĺbenia členkov, pomliaždeniny a rôzne pády. Treba dávať pozor aj na úpaly a dehydratáciu, najmä u malých detí či starších osôb.
„Dôsledkom prehriatia organizmu býva často kolapsový stav, ktorý sa prejaví malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, rýchlym pulzom, zrýchleným dýchaním. Počas letných teplých nocí k nemu prispieva nedostatok spánku. Môže to viesť aj k poruchám vedomia,“ upozorňujú experti zo Slovenského Červeného kríža (SČK). Ako pomôcť?
Základ: Bezpečnosť a zhodnotenie situácie
Ak je to množné, premiestnite postihnutého do tieňa alebo chladnej miestnosti a nechajte ho ležať. Použite mokré vreckovky ako obklady. Môžete ho ovievať. Keď nadobudne vedomie, opatrne mu podávajte vlažnú vodu po malých dúškoch. Človek po kolapse potrebuje trocha času na zotavenie, preto od neho neodchádzajte. Ak sa stav nezlepší do 30 minút alebo sa zhorší, zavolajte linku tiesňového volania 155.
„Ochota pomôcť a poskytnutie pomoci je prejavom ľudskosti. Pomôcť človeku v núdzi, najmä ak si nedokáže pomôcť sám,“ uviedli pre Zdravotnícky denník zástupcovia Červeného kríža. Informácie poskytla komunikačná špecialistka SČK Zuzana Vongrejová. Pripomína, že aj laik dokáže poskytnúť prvú pomoc. Tá začína podaním vody, leukoplastu až po resuscitáciu a privolanie záchrannej zdravotnej služby.
Základným zásadám poskytovania prvej pomoci sa učia už aj deti. V prvom rade treba myslieť na bezpečnosť. Teda uistiť sa, že miesto poskytovania pomoci je bezpečné pre toho, kto pomáha, aj pre postihnutého a tak brániť ďalšiemu poraneniu. To platí najmä pri dopravnej nehode či topení sa. „Ak môžete, pri ošetrovaní rán, použite ochranné rukavice z lekárničky,“ radí ďalej SČK.
Mohlo by vás zaujímať
Dôležité je tiež správne zhodnotiť situáciu, teda čo sa stalo, komu sa stalo a čo sa dá pre postihnutého urobiť. Niekedy postačia dve ruky a obväz, no niekedy je potrebné privolať profesionálnu pomoc. Operátori na linke tiesňového volania poradia, pomôžu zvládnuť paniku a pošlú pomoc, ktorú potrebujete.
| Dôležité čísla: | |
|---|---|
| Jednotné európske číslo tiesňového volania (všetky záchranné zložky) | 112 |
| Záchranná zdravotná služba | 155 |
| Hasiči | 150 |
| Polícia | 158 |
Zachrániť ľudský život dokáže každý. Poskytovanie prvej pomoci sa riadi veľmi jednoduchými princípmi, ktoré sa každý môže prakticky naučiť na kurze prvej pomoci. Prioritou je zistiť, či je u postihnutého prítomné vedomie, dýchanie a krvný obeh. Ďalší postup záleží od situácie, ktorá sa udiala.
Postup prvej pomoci podľa Červeného kríža
Oslovte postihnutého
Reaguje? Zatraste ním. Nič sa nedeje? Uložte ho na chrbát, urobte záklon hlavy, ktorým uvoľníte dýchacie cesty. Odstráňte prípadné prekážky v ústach, napríklad zvratky.
Skontrolujte, či dýcha
Použite metódu VIDÍM, CÍTIM, POČUJEM. Dýchanie vidíte na zdvíhaní hrudníka, keď sa nakloníte k nosu a ústam, cítiť a počuť prúd vzduchu.
Začnite s resuscitáciou
Ak je v bezvedomí a nedýcha, skôr či neskôr dôjde k zástave srdca. Preto začnite resuscitovať v pomere 30:2 – 30 stlačení hrudníka a dva záchranné vdychy. Opakujete dookola. Dajte si telefón na hlasný odposluch a zavolajte 155. Operátor tiesňovej linky vás v tom nenechá samých.
Veľké krvácanie
Ak má človek veľké vonkajšie krvácanie, zastavte ho tlakovým obväzom. Ten vytvoríte veľmi silným obviazaním rany ideálne elastickým obväzom z lekárničky. Tlak v rane môžeme zvýšiť uložením nerozvinutého obväzu medzi kryciu vrstvu a použitý elastický obväz.
Projekt Sedlácka prvá pomoc – SEPRP: Michal Kubovčík a Fidlikanti – KPR
Kritických 5 minút
Aj nedokonale poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna. Na jej poskytnutie záchrancovi stačia ruky, prípadne ústa. Výhodou je, ak má pri sebe autolekárničku a ak je k dispozícii automatický externý defibrilátor (AED). Pre protišokové opatrenia platí pravidlo 5T: teplo (prikrytie pacienta napríklad dekou alebo striebornou fóliou z autolekárničky), ticho (upokojenie pacienta), tekutiny (nie je dobré dávať pacientovi piť, ak nie je jasné, či nemá vnútorné zranenia, ale možno mu ovlažiť napríklad pery a iné časti tela), tíšenie bolesti (uložením postihnutého do úľavovej polohy) a transport. Po príchode záchranných zložiek treba odovzdať postihnutého odborníkom, ktorí sa oňho postarajú.
Prezident SČK, detský anestéziológ a intenzivista Jozef Köppl v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že prvá pomoc aj resuscitácia sú veľmi jednoduché, no nedajú sa naučiť z kníh. Treba ich trénovať. „Každý z nás sa kedykoľvek môže ocitnúť v bezprostrednom ohrození života. Ale kým príde odborná pomoc, trvá to istý čas. A ja všetkých študentov aj laikov učím, že pokiaľ dôjde k zastaveniu krvného obehu, vtedy začína plynúť posledných päť minút, keď je človeka ešte možné zachrániť.
Sanitka má priemerný dojazdový čas desať minút. Ak človeku nepomôžu ľudia okolo a nezačnú ho resuscitovať, je veľmi malá šanca, že prežije. Ale ak pomôžu, dokážu tých päť minút svojou aktivitou navýšiť tak, aby sa človek dočkal odbornej pomoci v takom stave, že táto odborná pomoc bude mať zmysel,“ vysvetlil.
Súťaž v prvej pomoci
Slovenský Červený kríž je lídrom vo výučbe laickej prvej pomoci na Slovensku. Organizuje aj celoslovenskú súťaž v jej poskytovaní Memoriál MUDr. Vladimíra Harineka. Tento rok v júni sa konal jej jubilejný 30. ročník. Súťaž je pomenovaná podľa výnimočného lekára, zakladateľa integrovaného záchranného systému v Bratislave, prvého odborníka ministerstva zdravotníctva pre urgentnú prednemocničnú starostlivosť a priekopníka výučby prvej pomoci medzi laikmi. Doktor Vladimír Harinek založil prvý ročník tejto súťaže, avšak toho druhého sa už nedožil. Zahynul na palube záchranárskeho lietadla neďaleko Zvolena vo februári 1993.
Tento rok sa súťaž konala v Bratislave a 17 súťažných tímov si v okolí Bratislavského hradu a Hviezdoslavovho námestia preverilo svoje schopnosti v divácky atraktívnych simulovaných situáciách. Na súťaži sa podieľali približne tri desiatky figurantov, osem maskérov a 25 rozhodcov.
Čo ešte robiť v letných mesiacoch?
Pokiaľ ide o zásady bezpečnosti v lete, experti Červeného kríža ďalej radia vyhýbať sa pobytu na priamom slnku a pravidelne používať ochranný krém s vysokým UV faktorom. Treba byť opatrný pri konzumácii jedla a vody z neznámych zdrojov, aby sme sa vyhli tráviacim ťažkostiam. Leto sa rovnako spája aj s kliešťami a štípancami od komárov. „Domáci kutili využívajú dovolenkové obdobie na majstrovanie v domácnostiach a na chalupách. Mnohí sa nevyhnú trieskam, modrinám, úrazom prstov, rúk, či inhalácii lakov, farieb. V lete stúpa aj počet dopravných nehôd. Preto si nezabudnime pribaliť na cestu aj lekárničku, lieky, naplniť fľaše vodou a skontrolovať svoje auto pred dlhou cestou,“ uzavreli odborníci.
