Zdravotnícke zariadenia, poisťovne, ale aj štát v uplynulých rokoch viac či menej úspešne zavádzali veľa inovácií, ktoré majú odbúrať zbytočné návštevy ambulancií, zefektívniť zdravotnú starostlivosť, urobiť ju pohodlnejšou pre pacienta a menej nákladnou. Budeme môcť o niekoľko rokov namiesto ležania v nemocnici byť doma s tým, že na nás budú lekári dozerať na diaľku?

Analytik INESS Matej Bárta na blogu priblížil koncept „domácej nemocnice“ („Hospital at home“), ktorý zahŕňa presun významnej časti zdravotnej starostlivosti z nemocnice k pacientovi domov. Preňho to znamená, že buď nie je hospitalizovaný vôbec, alebo je prepustený domov skôr – ešte v stave, keď si vyžaduje relatívne veľa starostlivosti.

Dá sa byť „hospitalizovaný“ doma?

S pacientom sa k nemu domov presunú aj elektronické zariadenia, napríklad také, ktoré monitorujú jeho životné funkcie a prenášajú údaje zdravotným sestrám. Doma sa však vykonávajú aj úkony ako odbery krvi, podávanie infúzií či dokonca zhotovovanie röntgenových snímok. Za tým účelom pacienta navštevuje vyškolený personál – lekár, zdravotná sestra, ošetrovateľ, domáci zdravotný asistent, prípadne fyzioterapeut. Pre prípad potreby je tento personál k dispozícii aj na telefóne.

„Domáce nemocnice sú však pomerne radikálnou novinkou a aby ich zavádzanie bolo opodstatnené, musia oproti súčasnému stavu prinášať nejaké výhody. Podľa dostupných výskumov existuje hneď niekoľko takýchto výhod,“ zdôraznil Bárta. Pacienti sú hospitalizovaní kratšie a tak uvoľnia lôžko pre naliehavejšie prípady, a náklady na ich hospitalizáciu sú nižšie.

V domácich nemocniciach trávia menej času sediac a ležiac, majú lepší spánok, vykazujú lepšie výsledky, a celkovo lepšie hodnotia starostlivosť, ktorej sa im dostáva. Metaštúdia z roku 2012, ktorá skúmala 61 štúdií o domácich nemocniciach zistila, že tento koncept je spojený so zníženou úmrtnosťou, zníženou mierou opätovného prijatia do nemocnice a zvýšenou spokojnosťou pacientov a ich opatrovateľov.

Analytik Martin Vlachynský v komentári pre Ozdravme.sk opísal svoje skúsenosti z hospitalizácie s obličkovou kolikou. Celá liečba podľa neho spočívala v infúziách a krátkych verbálnych výmenách informácií s lekármi. Keďže riziko dodatočných komplikácií bolo nízke, zdôraznil, že práve on a pacienti v podobnom stave by boli ideálnymi kandidátmi na otestovanie konceptu domácej nemocnice.

Mohlo by vás zaujímať

„Liečba v domácom prostredí je lepšia pre psychiku pacienta, ale aj pre zníženie zaťaženia nemocníc,“ podotkol, „Konzultácie by boli možné na diaľku a výmenu infúzie by zvládla sestra či zdravotnícky asistent počas krátkej návštevy. Možnosť prevozu pri zhoršení stavu by bola stále otvorená.“ 

Za akých podmienok to môže fungovať?

Fakultná nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici je odborným garantom česko-slovenského projektu Digitálna nemocnica, ktorého cieľom je implementovať v nemocniciach nové technológie a moderné efektívne riešenia. Klaudia Mesíková z Koordinačnej jednotky Nová nemocnica, ktorá má na starosti digitalizáciu v novej banskobystrickej nemocnici, pre Zdravotnícky denník povedala, že koncept domácich nemocníc má na Slovensku jednoznačný potenciál.

„Aby však táto forma poskytovania zdravotnej starostlivosti bola bezpečná a účinná, je nevyhnutné jasne definovať, pre ktoré diagnózy, v akom štádiu liečby a v akom rozsahu je domáca zdravotná starostlivosť vhodná,“ zdôraznila.

Poukázala na to, že aby mohol tento model fungovať v praxi, musia byť zákonne ukotvené štandardy starostlivosti a jasne určené metodiky, smernice a odporúčania, vrátane kritérií pre bezpečné monitorovanie pacienta.

Telemedicínske a domáce riešenia musia byť plnohodnotne zaradené do systému úhrad poisťovní, podobne ako klasické výkony v nemocnici, aby boli dlhodobo udržateľné. Pacient musí mať doma k dispozícii potrebné technológie, ako napríklad mobilné EKG, tlakomer, pulzný oxymeter, senzory pohybu či glukomer s online prenosom údajov v reálnom čase.

Tiež musia byť zriadené dohľadové a klientske centrá, aby pacienti mali istotu, že v prípade technických problémov alebo nejasností sa môžu kedykoľvek obrátiť na podporné centrum.  Ich namerané dáta by mal pravidelne hodnotiť odborný personál. V neposlednom rade je dôležité vzdelávanie pacientov a ich rodinných príslušníkov, aby vedeli správne používať technológie a rozumeli základným princípom domácej liečby. Od toho závisí úspešnosť fungovania domácej nemocnice.

Brzdia pacienti alebo lekári?

„Zásadným predpokladom úspechu je dôvera pacientov v túto formu starostlivosti. Len ak budú cítiť, že aj v domácom prostredí sú v bezpečí, pod odborným dohľadom a že majú k dispozícii adekvátnu pomoc, môže sa tento koncept stať plnohodnotnou a vítanou súčasťou slovenského zdravotníctva,“ tvrdí Mesíková. Pilotné aktivity v oblasti telemonitoringu však podľa nej ukázali, že niektoré princípy domácej nemocnice už vieme v praxi uplatniť.

Podľa analytika Bártu môže byť skôr ako nedôvera pacientov problém v neochote lekárov. Odkazuje na portál Healthcare Dive, ktorý označil za jednu z najväčších prekážok práve lekárov, ktorým prekáža strata kontroly a adaptácia na nový model. Prekážky však existujú aj na makroskopickej úrovni – podporu musí tento model získať aj v systéme, teda práve pri úhradách poisťovní.

Téme telemedicíny sme sa venovali aj v podcaste Perspektívy zdravia, kde prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková povedala, že vzdialené merania sú obrovským prínosom, pretože podľa nameraných hodnôt vie určiť, či pacient môže zostať doma alebo musí prísť k lekárovi. Existujú aj diagnózy, ktoré je možné vyriešiť na diaľku konzultáciou. Typicky sú to bežné nachladnutia, najmä u detí.

Zdravotníctvo sa mení

Aj medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel Vladimír Dvorový zdôraznil, že telemedicína je komfortná pre pacienta. Napríklad starého človeka, ktorý žije v domove sociálnych služieb, netreba komplikovane dopraviť k lekárovi a čakať tam s ním. Starnutím populácie sa podľa neho menia problémy ľudí, štruktúra poskytovanej zdravotnej starostlivosti aj celé zdravotníctvo. Zvyšuje sa dopyt po niektorých odboroch a práve dáta a nové prístroje môžu pomôcť lepšie manažovať starostlivosť.

„V zdravotníctve mnohokrát neradi meníme zabehnuté veci. Inovácie ťažko prijímajú lekári i pacienti,“ podotkol Dvorový. Inovácie sa podľa neho vyvíjajú pomerne živelne. „Poskytovatelia skúšajú rôzne veci, no treba tomu dať istý rámec,“ zdôraznil. To sa týka legislatívy, úhrad poisťovní, ale aj klinických štúdií, ktoré dôkladne otestujú medicínske novinky a vyhodnotia ich prínos.

Pripravujeme článok, kde sa budeme bližšie venovať fungovaniu telemedicínskych služieb na Slovensku a v zahraničí, umelej inteligencii v zdravotníctve či tomu, ktoré diagnózy je možné vyriešiť na diaľku.