Lekárne na Slovensku sa musia pripraviť na zmeny, ktoré im ukladá vyhláška o požiadavkách na správnu lekárenskú prax. Rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) napríklad mení požiadavky na nemocničné lekárne a zavedie monitorovanie teploty a vlhkosti miestností, kde sú umiestnené lieky. Krajom a zdravotníckym organizáciám sa však niektoré zmeny nepozdávajú. Poukázali napríklad na to, že rezort chce obmedziť možnosť prípravy liekov, zrušiť v lekárňach zvonček a výdajné okienko, či merať vlhkosť tam, kde to nie je potrebné. Lekárne to navyše bude aj niečo stáť.
Ministerstvo zdravotníctva chce v lekárňach zaviesť zmeny. Novela vyhlášky, ktorá prešla pripomienkovým konaním a mala by riešiť napríklad problematiku nedostupnosti liekov používaním registrovaných hromadne vyrábaných liekov v rozsahu nad rámec, ktorý je schválený v súhrne charakteristických vlastností lieku, na prípravu individuálne pripravovaných liekov u poskytovateľov lekárenskej starostlivosti.
Vyhláška by sa mala meniť aj v ďalších bodoch. „Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje úprava vybraných požiadaviek na priestorové a materiálne vybavenie oddelení nemocničnej lekárne, ako aj zavedenie kontinuálneho monitorovania teploty a vlhkosti priestorov, v ktorých sú uchovávané lieky, liečivá a pomocné látky v záujme zachovania ich kvality a bezpečnosti,“ uvádza ministerstvo v návrhu vyhlášky.
Nová úprava mala platiť už od začiatku júla tohto roka, no ešte nie je podpísaná. V pripomienkach sa totiž objavil aj návrh, aby bola účinnosť posunutá až na júl budúceho roka.
Merať vlhkosť je zbytočné?
Návrh pripomienkovali aj zdravotnícke organizácie, ktoré sú združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Podľa nich je meranie vlhkosti v miestnostiach, kde sa skladujú lieky, zbytočné. „Vlhkosť ako veličina a jej normy nie sú vo vzťahu k sortimentu lekárne dané, titulom čoho ide o neurčitú a preto nevykonateľnú právnu úpravu. V prípade liekov, liečiv a pomocných látok, ktoré majú byť chránené pred vlhkosťou, tieto sú dodávané a uchovávané vo vzduchotesnom obale,“ vysvetľujú zdravotnícke organizácie.
Ide pritom o kľúčovú zmenu v pravidlách, keďže do nej budú musieť lekárne aj niečo investovať. Ministerstvo tvrdí, že väčšina lekární má už zavedené kontinuálne meranie teplôt a preto bude vplyv na rozpočet na podnikateľské prostredie minimálny.
Mohlo by vás zaujímať
Z analýzy vplyvov vyplýva, že v priemere polovica verejných lekární a pobočiek verejných lekární už systémom kontinuálneho merania disponuje. Zvyšných takmer 1 200 lekární bude mať na výber z dvoch variantov, v rámci ktorých ministerstvo vyčíslilo priemerné náklady. Dokopy by na to mali všetky lekárne vynaložiť takmer 662-tisíc eur.
Prvou možnosťou bude jednorazová investícia na úrovni 15 až 100 eur za jeden senzor, pričom lekáreň potrebuje minimálne tri senzory teploty a vlhkosti a dva chladničkové teplotné senzory.
„Dodatočné náklady spočívajú iba v kalibrácii, overovaní a archivácii dát. Predpokladáme, že tento druh riešenia budú voliť menšie lekárne, ktoré teda musia počítať s jednorazovou investíciou na úrovni 500 až 1 000 eur a následne s udržiavaním tohto riešenia – odhadujeme na 200 eur ročne,“ vypočítal rezort.
Druhou možnosťou bude nákup služby, pri ktorej dodávateľ dodá hotové riešenie a udržiava ho v chode. Cena sa pohybuje na úrovni 50 až 300 eur mesačne, pri počiatočnej inštalácii v sume 100 až 500 eur.
Zdravotnícke organizácie ešte v pripomienkach žiadajú, aby rezort pevne neurčoval, čo má tvoriť priestor lekárne a priestor na výdaj liekov, ale aby uvádzal minimálne požiadavky. Ostatné priestory si podľa organizácií každá verejná lekáreň doplní podľa charakteru jej činností.
Rezort tiež podľa AZZZ nemá žiadať, aby sa lieky uchovávali v uzatvárateľnej miestnosti, ale skôr v priestore, ktorý si na to lekáreň vyhradí. AZZZ tiež žiada, aby v lekárňach mohli pracovať okrem farmaceutov, technikov pre zdravotnícke pomôcky a farmaceutických laborantov aj sanitári. Podľa AZZZ má na to patričné vzdelanie.
Kraje chcú ponechať zvonček a okienko
Rezort chce z vyhlášky odstrániť povinnosť, aby lekárne disponovali priestorom na dôverný rozhovor s pacientom a okienkom vybaveným zvončekom. To sa nepozdáva Banskobystrickému samosprávnemu kraju, ktorý žiada ponechať okienko vybavené zvončekom.
„Pohotovostné okienko vo verejných lekárňach má svoje opodstatnenie, nakoľko vytvára bezpečný priestor pri výdaji lieku a zdravotníckych pomôcok počas pohotovostnej služby, mimo bežnej otváracej doby verejnej lekárne – teda v noci, cez víkendy alebo sviatky,“ pripomína kraj.
Počas týchto služieb je na prevádzke verejnej lekárne len jeden farmaceut, pre ktorého je podľa kraja tento typ výdaja lieku a zdravotníckej pomôcky bezpečný.
„Minimálne praktické využitie sa môže javiť pre sieťové lekárne, ktoré majú svoje prevádzky zväčša vo veľkých nákupných centrách a preto význam pohotovostného okienka sa v ich ponímaní stiera, nakoľko sa v takýchto priestoroch nachádza aj bezpečnostná služba, ktorá dohliada na bezpečný priestor a tým pádom aj bezpečný výdaj lieku a zdravotníckej pomôcky,“ píše Banskobystrický kraj.
Kraje pripomienkovali aj nové požiadavky na priestorové vybavenie oddelenia prípravy humánnych liekov, ale aj samotných podmienok prípravy. Banskobystrický kraj pripomína, že treba myslieť na krízové stavy štátu, kedy môže vzniknúť potreba väčšieho objemu výroby liekov na prevádzkach.
Výrobu samotných liekov v lekárňach zase pripomienkoval Žilinský samosprávny kraj. „Zákonodarca v navrhovanej zmene obmedzil možnosť použitia roztokov, mastí a gélov do prípravy liekov. Ich použitie ako aj iných liekových foriem hromadne vyrábaných liekov je vyhradené na situáciu, kedy na trhu nebude dostupný liek uvedený na lekárskom predpise. Pretože dostupné hromadne vyrábané lieky vo forme mastí, gélov a roztokov sú častou súčasťou receptúr na individuálnu prípravu je potrebné ponechanie možnosti ich použitia do prípravy,“ argumentuje žilinská župa.
