EÚ urobila kľúčový krok smerom k rovnejším podmienkam pre milióny ľudí so zdravotným postihnutím. Európsky výbor pre verejné zdravie (SANT) vo svojom novo schválenom stanovisku k budúcej stratégii EÚ požaduje nielen rýchlejšie uznávanie postihnutia a lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, ale napríklad aj zákaz nútenej sterilizácie. Návrh podporilo 29 europoslancov naprieč frakciami.

Prijatý dokument, zložený z 22 kompromisných pozmeňujúcich návrhov, predstavuje jeden z najucelenejších súborov odporúčaní na zabezpečenie zdravotnej, sociálnej aj inštitucionálnej rovnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, aký bol doteraz v Európskom parlamente prerokovaný.

Jednotná definícia pre celú EÚ

Jedným z prijatých návrhov je výzva na vytvorenie spoločného európskeho rámca pre definíciu zdravotného postihnutia, ktorý by zohľadnil aj dočasné postihnutia a zdravotné stavy, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné.

„Voláme po európskom rámci, ktorý zabezpečí, že definícia ,osôb so zdravotným postihnutím‘ bude uplatňovaná na všetky stavy vyplývajúce z diagnostikovanej choroby,“ uvádza sa v texte schváleného návrhu. Výbor pritom menuje konkrétne skupiny, ktoré majú byť zahrnuté. Ide o osoby s autizmom, demenciou, ALS (amyotrofická laterálna skleróza) či chronickou bolesťou.

Zvláštny dôraz sa kladie aj na zachovanie trvalého statusu postihnutia u osôb s celoživotnými intelektuálnymi poruchami, ako je Downov syndróm, a to aj pri prechode do dospelosti. Zmeny v statuse a s tým spojená strata podpory podľa výboru „spôsobujú vylúčenie a psychickú ujmu“.

Duševné zdravie ako priorita

Podpora duševného zdravia osôb so zdravotným postihnutím je témou štvrtého zo schválených návrhov. Výbor varuje, že tieto osoby čelia oveľa vyššiemu riziku depresie, úzkosti a sociálnej izolácie, čiastočne aj kvôli nedostatočnej dostupnosti služieb a diskriminácii v bežnom živote. „Prístup k duševnému zdraviu by mal byť začlenený do všetkých zdravotníckych, vzdelávacích a pracovných prostredí,“ uvádza sa v návrhu.

Odporúča sa preto vytvorenie integrovaného systému starostlivosti, ktorý zahŕňa aj podporu opatrovateľov, financovanie psychologickej pomoci a zlepšenie dostupnosti športovej infraštruktúry.

Mohlo by vás zaujímať

Zapojenie do výskumu

Ďalšou zásadnou oblasťou je rovný prístup k inovatívnej liečbe, asistenčným technológiám a výskumu. Výbor kritizuje súčasný stav, keď sú osoby so zdravotným postihnutím systematicky vylučované z klinických štúdií aj napriek tomu, že ich potreby sú často špecifické. „Táto podreprezentácia narúša vedeckú presnosť a prehlbuje zdravotné nerovnosti,“ zdôrazňujú europoslanci v texte.

Navrhuje sa aj zavedenie spoločného európskeho certifikačného systému pre asistenčné technológie, ktoré dnes často nespadajú pod nariadenie o zdravotníckych pomôckach. Výbor zároveň požaduje európsku stratégiu pre rovný prístup k liekom na zriedkavé ochorenia, ktoré môžu významne zlepšiť kvalitu života.

Pomoc rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím

Špeciálna pozornosť sa venuje starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím. Výbor vyzýva na posilnenie novorodeneckého skríningu naprieč EÚ a na zavedenie bezplatného a včasného prístupu k základným terapiám, ako sú logopédia, ergoterapia alebo fyzioterapia.

Ďalej navrhuje zber integrovaných údajov o rodinách s deťmi so zdravotným postihnutím, vrátane informácií o zložení domácnosti, príjmoch či výdavkoch na starostlivosť. Tieto údaje majú pomôcť cielene nasmerovať verejnú podporu tam, kde je najviac potrebná.

Koniec nútenej sterilizácie?

Medzi najcitlivejšie body patrí návrh na kriminalizáciu nútenej sterilizácie žien so zdravotným postihnutím. V schválenom návrhu sa uvádza, že „ženy so zdravotným postihnutím čelia vyššej miere násilia, vrátane prípadov nútenej sterilizácie. Komisia by mala bezodkladne navrhnúť opatrenia na úplný zákaz tejto praxe bez akýchkoľvek výnimiek“.

Návrh požaduje nielen trestné sankcie, ale aj odškodnenie obetí a posilnenie prístupu k reprodukčnej starostlivosti a spravodlivosti.

Zdravotná starostlivosť bez hraníc

Výbor zároveň vyzýva na revíziu smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a nariadenia o koordinácii sociálneho zabezpečenia, aby bolo možné preplácať náklady spojené s postihnutím pri liečbe v inom členskom štáte. Cieľom je otvoriť možnosť voľného pohybu aj pre osoby, ktoré dnes kvôli svojej situácii zostávajú „uväznené“ vo vlastnej krajine.