Duchovní by sa mali stať povinnou súčasťou personálu v nemocnici. Aspoň tak si to predstavuje Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá to navrhla ako pripomienku k úplne inému zákonu. Ako prví na to ešte v polovici júna tohto roka upozornil Zdravotnícky denník. Samotný rezort zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) nechal pripomienku zaradenú s označením zásadná. Biskupi pritom tvrdia, že pred predložením pripomienky prebehlo na ministerstve zdravotníctva aj rokovanie. Šaško však odmieta, že sa bavili o zaradení duchovných ako povinnej súčasti nemocničného personálu. Téme sa venovala aj poslankyňa a zdravotná sestra Jana Bittó Cigániková (SaS). Vo svojom blogu napísala, že biskupom ide o to, aby od štátu touto cestou získali ďalšie finančné zdroje. KBS to však odmieta a tvrdí, že sú to „nešťastné“ vyjadrenia.

KBS ešte začiatkom leta pripomienkovala návrh novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Samotnému zákonu sa pritom v pripomienke biskupi nevenujú. V úvode pripomienky píšu, že navrhujú doplniť zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti o nový bod.

Kňazi by patrili medzi povinnú súčasť personálu

V jednom z paragrafov by podľa nich malo byť uvedené, že „osoba vykonávajúca duchovenskú činnosť podľa osobitného predpisu sa považuje za iného pracovníka v zdravotníctve“. Biskupi žiadajú, aby osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť mali v nemocniciach rovnaké postavenie ako sociálny pracovník. Inak povedané, v niektorých nemocniciach by kňazi patrili medzi povinnú súčasť personálu.

Napriek tomu, že pripomienka nesúvisela s návrhom zákona, ku ktorému bola zo strany KBS zaslaná, ministerstvo zdravotníctva ju prijalo ako zásadnú. Rezort to odôvodňuje tým, že podľa legislatívnych pravidiel vlády určuje závažnosť pripomienky samotný pripomienkujúci subjekt.

„KBS označila svoju pripomienku ako zásadnú, ministerstvo zdravotníctva ju ako takú evidovalo, aj napriek tomu, že obsahovo presahovala rámec predmetnej novely,“ uviedol pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. Ten pripomienkované konanie ešte nevyhodnotil.

Rokovalo sa o kňazoch na ministerstve? Názory sa rozchádzajú

Ako sa však ukazuje, o kňazoch v nemocnici sa už na Šaškovom ministerstve rokovalo. Hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová pre Zdravotnícky denník uviedla, že KBS neprináša pozmeňujúce návrhy ani to nie je v jej kompetencii, len reaguje na vzniknutú situáciu.

„KBS preto predniesla svoje návrhy na zmeny, hoci išlo o neštandardný postup a nesúvisiaci zákon. Pripomienkové konanie je verejne dostupné, predchádzali tomu aj rokovania s ministerstvom zdravotníctva,“ priznala hovorkyňa. Ministerstvo však tvrdí niečo iné.

Mohlo by vás zaujímať

„Samostatné rokovanie o zaradení duchovných ako povinnej súčasti nemocničného personálu zo strany ministerstva v tomto kontexte neprebehlo,“ tvrdí rezort.

Šaško ich návrhy odmietol

KBS odôvodňuje svoj návrh, aby sa duchovní stali súčasťou zdravotníckeho personálu, tým, že ide o právo pacienta na náboženstvo. „Konferencia biskupov Slovenska stojí v týchto okolnostiach na strane klientov v zdravotníckych zariadniach, ktorí majú právo vyznávať a prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru.

V holistickom vnímaní a prístupe k človeku má v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti duchovná služba nezastupiteľné miesto a v kultúrnych krajinách je zo strany štátu aj zo strany konkrétneho systému zdravotníctva primerane umožňovaná i podporovaná,“ tvrdí Jančišinová.

Hovorkyňa ďalej cituje aj pasáže, ktoré sa objavili v samotnej pripomienke. Podľa jej slov by boli duchovní v nemocniciach špeciálne pripravení. „Ide o patrične pripravených (vzdelaných, vyškolených) a riadne poverených alebo ustanovených predstaviteľov registrovaných cirkví alebo náboženských spoločností.

KBS preto navrhla do kategórie pracovníkov v zdravotníctve, ktorí vykonávajú vo všeobecnosti nezdravotnícke povolania, zaradiť aj osoby poskytujúce duchovnú službu. Ide o službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je poskytovať duchovnú podporu pacientovi, ktorý má o ňu záujem,“ hovorí Jančišinová.

Podľa jej slov však v tejto veci neboli návrhy a pripomienky KBS zo strany Šaškovho rezortu akceptované. „KBS však víta, že nová legislatíva zakotvuje právo pacienta na duchovnú podporu počas hospitalizácie a definuje rámec duchovnej služby ako prirodzenej súčasti starostlivosti najmä o pacienta,“ dodáva hovorkyňa.

Zákon im dvere otvoril, no ochrana pacienta chýba, tvrdí opozícia

Naráža tak na parlamentom schválený zákon, ktorý v praxi umožňuje duchovným vstupovať do nemocníc. Inak povedané, nemocnice im vo vstupe do budovy nemôžu zabrániť, pretože majú právo na duchovnú službu. Opozičná politická strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila, že podoba zákona, ktorý umožňuje duchovným návštevy v nemocnici, nie je správna, pretože nechráni samotného pacienta.

Šaškov rezort je však pripravený o návrhoch KBS ešte diskutovať. „Ministerstvo zdravotníctva vníma duchovnú službu ako významnú súčasť celkového prístupu k pacientovi, avšak akékoľvek prípadné legislatívne zmeny v tejto oblasti si vyžadujú širšiu odbornú a spoločenskú diskusiu.

Ministerstvo zdravotníctva je otvorené diskusiám s KBS. Výkon duchovnej služby je už dnes legislatívne upravený v zákone, ktorý umožňuje jej poskytovanie ako súčasť podporného tímu v ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa potrieb pacienta,“ pripomína ministerstvo.

Cigániková: Ide im o dodatočné peniaze

Na zistenia Zdravotníckeho denníka reagovala aj poslankyňa Cigániková. Podľa jej slov sa za návrhom skrýva snaha získať dodatočné peniaze. „Netreba však zabúdať na to, že toto nie je prvý pokus cirkví hľadať ďalšie financie na platy kňazov.

Pritom registrované cirkvi tých peňazí naozaj nemajú málo. V pripomienke KBS sa explicitne píše, že kňazi by mali mať v rámci nemocníc rovnaké postavenie ako sociálni pracovníci. Čo to znamená? No to, že za kňaza pri lôžku – či ho tam chcete alebo nie, si zaplatíte vy. Z vášho zdravotného poistenia,“ napísala na svojom blogu.

Poslankyňa tiež pripomenula, že cirkvi na Slovensku patria medzi najväčších vlastníkov nehnuteľností. „Vo svojom portfóliu majú vyše 10-tisíc nehnuteľností, viac než 120-tisíc hektárov pôdy a lesov, a k tomu tisícky firiem (vrátane cestovky či lekárne). Tieto rozsiahle majetky si dokážu zarobiť aj samé na seba, či chod cirkvi. A to nie je všetko.

Počet veriacich klesá, príspevky cirkvám rastú

Registrované cirkvi dostávajú pravidelne dary a dotácie od ministerstiev a v neposlednom rade – príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý by sa mal odvíjať od počtu veriacich. Realita je ale iná,“ tvrdí s tým, že kým v roku 2011, kedy veriaci tvorili 75 percent populácie, dostali cirkvi 37 miliónov eur, o 10 rokov neskôr sa k cirkvám hlásilo už len 68 percent ľudí, ale príspevok bol na úrovni 52 miliónov eur.

KBS tvrdí, že jej však návrhom nejde o získanie dodatočných financií. „Duchovní, ktorí majú poverenie vykonávať duchovnú službu v zdravotníckych zariadeniach, sú platení zriaďovateľom, teda diecézami alebo eparchiami. Považujeme za nešťastné uvažovať o možnosti, že by KBS takouto cestou chcela získať dodatočné financie.

Duchovní vnímajú svoju prácu ako poslanie a pristupujú k pacientovi s úctou a rešpektom. Úprimne nás mrzí, že sa okolo duchovnej služby v zdravotníckych zariadeniach vytvorilo toľko emócií a negatívnych nálad. Myslíme si, že mnohé tvrdenia boli neopodstatnené a dotkli sa duchovných, ktorí poctivo a verne vykonávajú svoju službu v nemocniciach pre dobro pacientov a ich rodinných príslušníkov. Veríme, že situácia sa upokojí najmä dobrou praxou tak, ako to bolo doteraz,“ uvádza Jančišinová.

Biskupi chceli pripomienkou dostať duchovných medzi povinnú súčasť personálu v nemocniciach, ktoré majú vopred definované oddelenia. V pripomienke KBS navrhovala, aby nemocnica zamestnávala duchovného v prípade, že má zriadené aspoň pediatrické, geriatrické, doliečovacie, psychiatrické, gynekologické a pôrodnícke oddelenie, alebo aj oddelenie medicíny drogových závislostí alebo dlhodobo chorých.

Pri týchto oddeleniach totiž nemocnica musí mať zamestnaného sociálneho pracovníka na podporu zmierňovania alebo odstraňovania sociálnych dôsledkov zdravotnej situácie pacienta v súvislosti s hospitalizáciou a prepustením.