V nadchádzajúcich rokoch nás čaká neúprosný demografický vývoj – v dôchodkovom veku bude tretina populácie. Pokiaľ nechceme dramaticky znížiť životnú úroveň nepríjemným poklesom dôchodkov, budeme musieť podporou prevencie udržať ľudí dlhšie v práci. Kľúčovú rolu v tom môže zohrať väčšie zapojenie zamestnávateľov, zhodli sa odborníci na medzinárodnej konferencii Ekonomika prevencie zdravotných rizík.
„Musí prísť zodpovedná vláda, ktorá začne do prevencie prostriedky dávať, a to aj s vedomím, že jej za to budú ľudia nadávať, pretože bude ďalej prehlbovať schodok. Musí vysvetľovať, že za 10, 15, 20 rokov z toho bude návratnosť 1:5 či 1:7. Je to teda o odvahe a súčasne aj schopnosti to odkomunikovať a vysvetliť,“ zdôrazňuje potrebu investície do prevencie podpredseda snemovne a predseda tieňovej vlády ANO Karel Havlíček.
Zatiaľ čo na zdravotníctvo dávajú krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 5 až 12 % HDP, na prevenciu je to v priemere 220 eur ročne na človeka. V Česku je to však podstatne menej. Ešte horšie je na tom Poľsko, kde ide len o 20 eur na hlavu.

„Prevencia, ktorá vedie k zníženiu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti, je pritom z ekonomického pohľadu veľmi múdrou cestou. Vyhrávajú hneď tri strany – zamestnanci, pretože nemusia ísť na nemocenskú, na ktorej sú horšie platení, zamestnávatelia, ktorí neprichádzajú o príjmy generované zamestnancami, a štát vzhľadom na príjem do rozpočtu,“ zhrňuje prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie Andrzej Marius Fal.
Bez projektov zameraných na zdravie dôchodky klesnú
Zároveň sa systémy musia pripravovať na demografický vývoj, keď sa ľudia dožívajú vysokého veku, ale pôrodnosť klesá – a aj tristných 1,6 pôrodu na jednu ženu v Česku nevyzerá tak tragicky v porovnaní s Kóreou, kde je to 0,8 pôrodu na ženu (v Soule dokonca 0,5 pôrodu). A pretože počas 20 rokov budeme mať tretinu ľudí nad 65 rokov, bude nutné (pokiaľ nepristúpime na veľmi nízke dôchodky alebo extrémne vysoké daňové zaťaženie pracujúcich) predĺžiť dobu, kedy sú ľudia ekonomicky aktívni. Problém je, že v Českej republike je veľký rozdiel medzi priemernou dĺžkou života a dĺžkou života v zdraví, kedy v chorobe žijeme okolo 15 rokov. Aj preto je nevyhnutné investovať do prevencie.

„Pokiaľ nebudeme mať vládou spolufinancované projekty zamerané na zdravie, ktoré zahŕňajú aj zamestnávateľov, musíme počítať s tým, že naše dôchodky za 15 či 20 rokov dramaticky klesnú,“ varuje Fal.
Bohužiaľ v túto chvíľu nemáme prepojenie nákladov voči sociálnemu a daňovému systému. „Nevieme opísať, či náklad generovaný v zdravotníckom systéme nie je plne kompenzovaný tým, že človek nezaťažuje sociálny systém a podporí systém daňový. To by sme mali do budúcna riešiť,“ podčiarkuje riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Zdeněk Kabátek.
Zapojme zamestnávateľov
V tomto smere Kabátek víta novelu zákona o verejnom zdravotnom poistení, ktorá zavádza nový fond verejnoprospešných činností. Z toho by totiž mohli byť hradené projekty, pri ktorých to doposiaľ vzhľadom na zákonné pravidlá smerovania prostriedkov z jednotlivých fondov poisťovní nebolo možné.
„Ide napríklad o preventívne programy realizované v spolupráci s veľkými zamestnávateľmi, kde si myslíme, že potenciál pritiahnuť našich klientov – zamestnancov do prevencie je obrovský,“ načrtáva Kabátek.
Mohlo by vás zaujímať

Zapojenie zamestnávateľov do prevencie zdôrazňuje aj ekonóm a riaditeľ Centra pre globálnu hospodársku politiku Kolumbijskej univerzity v New Yorku Jan Švejnar. „Zamestnávatelia by mali mať záujem na tom, aby mali zdravých zamestnancov, ktorí nechýbajú v práci. V krajinách, kde táto oblasť dobre funguje, zamestnávatelia veľmi starostlivo vyberajú zdravotné poisťovne, v odmeňovaní kladú dôraz na to, aby ľudia naozaj absolvovali vyšetrenia preventívnej medicíny a dávajú dotácie na vstup do fitness centier,“ načrtáva Švejnar (viac tu).
Namiesto dotácií daňové odpisy
Bývalý minister zdravotníctva Adam Vojtěch (ANO) by preto bol za podstatne väčšie zapojenie zamestnávateľov do hry. „Vo Fínsku majú zamestnávatelia oveľa silnejšiu rolu, pokiaľ ide o zaistenie zdravia ich zamestnancov. Majú dokonca zodpovednosť zo zákona, kedy musia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich zamestnancov. Touto cestou by sme ísť nemuseli, ale zapojiť zamestnávateľov do preventívnych programov a dať im incentívu napríklad zľavou na odvodoch, to je cesta,“ poukazuje Vojtěch s tým, že tak je možné napríklad posilniť včasný záchyt ochorení alebo zvýšiť preočkovanosť proti chrípke.

Rovnako to vidí aj Karel Havlíček, podľa ktorého by zamestnávatelia mali viac podporovať aj neprofesionálny šport. „Stálo by za to nastaviť podobný motivačný mechanizmus, ako je vo výskume a vývoji. Sám som priaznivcom odpisovej, nie dotačnej politiky. Úspešné firmy, ktoré zarábajú peniaze, sú tak nižšími daňami motivované k tomu, aby investovali do dobrých aktivít spojených napríklad so zdravím. Dajú napríklad milión, ale do daňového odpisu si môžu dať dva milióny. To je win–win situácia,“ konštatuje Havlíček.
Zdaňovanie podľa miery rizika
Stimulovať k žiaducemu správaniu je možné aj formou rozdielneho zdanenia produktov podľa miery ich rizika. Tento prístup podľa vedeckého pracovníka Center for Health Economics pri Oxfordskej univerzite Joana Madia funguje lepšie, než niektoré produkty zakazovať – to totiž môže viesť k podpore nelegálneho trhu a strate financií, ktoré môže štát vybrať na daniach.

Joan Madia tiež zdôrazňuje potrebu zbierať dáta a na ich základe prichádzať s inovatívnymi prístupmi v zdravotníctve. „Na jednej strane môžeme cez zvyšovanie zdravotnej gramotnosti ovplyvniť správanie v oblasti zdravia, na druhej strane sa ale môžeme pozrieť aj do nemocníc a na to, čo môžu urobiť ony. Na tom teraz veľa v Oxforde pracujeme. Využívame všetky dostupné dáta, aby sme mohli zlepšiť predikcie, diagnostiku aj to, ako rýchlo ľudia zdravotníctvo využívajú. Najmä tí zo sociálne vylúčených oblastí totiž často zanedbávajú prevenciu a čakajú príliš dlho, než vyhľadajú starostlivosť,“ poukazuje Madia s tým, že je potrebné prepojiť akademickú sféru, priemysel a vládu, aby bolo možné efektívne inovácie zavádzať.
Bez reformy systému nebude prevencia stačiť
V Česku však tiež budeme musieť podľa Zdeňka Kabátka transformovať systém verejného zdravotného poistenia a do hry viac zapojiť pacienta. „Darí sa nám zvyšovať využitie preventívnych programov, medzi rokmi 2023 a 2024 to bolo o viac než 20 %, aj keď stále čísla nie sú pozitívne. Darí sa zvyšovať aj využitie skríningových programov. Čo sa ale nedarí, je presvedčiť ľudí, že je to pre nich výhodné aj ekonomicky. Mali by sme klientovi dokázať, že sa mu prevencia vyplatí. Pokiaľ fajčím, pijem a som tučný, ale dostanem zdravotnú starostlivosť v rovnakej podobe ako človek, ktorý sa k sebe chová zodpovedne, tak ma to nemotivuje. Pre časť populácie, ktorá nie je ústretová voči pozitívnej motivácii, je potrebný aj ‚bič‘,“ domnieva sa Kabátek.

Zároveň by ale podľa neho mali byť aktívnejšie aj zdravotné poisťovne. „Za VZP sa minimálne rok snažíme realizovať projekt reflektujúci demografiu, znižovanie pôrodnosti a znižovanie produkcie akútnych lôžkových oddelení. Snažíme sa aktívne vstupovať do tvorby siete, aby sme utlmovali časť, ktorá je podľa nás v súčasnosti využívaná neefektívne, teda kapacitu pôrodníc a detských oddelení, keď vieme, že máme o 30 tisíc pôrodov menej, a naopak rozvíjali sieť následnej a dlhodobej starostlivosti. Stále ale narážame na to, že odvaha, najmä zo strany municipalít a vyšších územnosprávnych celkov, je pomerne nízka. Bez reformy systému ale samotná prevencia nebude stačiť,“ dodáva Kabátek.
Foto: Radek Čepelák









