Prevencia nedostatku liekov je podľa europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej (skupina Renew Europe) hlavnou prioritou Európskeho parlamentu. V najnovšom podcaste EU Perspectives diskutovala o akte o kritických liekoch (Critical Medicines Act – CMA), ako aj o ďalších témach. Hosťami relácie boli Arnaud Maheas, šéf pre európske verejné záležitosti v spoločnosti Sandoz a predseda Výboru pre prístup generických liekov na trh z Medicines for Europe, a Stefano Romanelli, senior manažér pre vládne záležitosti Európskej konfederácie farmaceutických podnikateľov (EUCOPE).

„Prekonávanie rozdielov v zdravotnej starostlivosti nie je len politickým cieľom, je existenčnou otázkou pre dôveryhodnosť EÚ,“ hovorí Ostrihoňová. CMA je lakmusovým testom európskej solidarity. „Zdravotníctvo musíme vnímať cez optiku rovnosti, bezpečnosti a spoločnej zodpovednosti. Bez rovného prístupu k liekom hrozí, že sa Únia rozdelí podľa ekonomických a geografických hraníc,“ vyjadruje svoj jednoznačný postoj europoslankyňa.

Úspech CMA závisí od rovnováhy medzi národnou suverenitou, záujmami priemyslu a potrebami verejného zdravia, čo je síce náročná úloha, no podľa nej nevyhnutná. „Začiatky sú dôležité,“ zdôrazňuje slovenská europoslankyňa a členka výboru pre verejné zdravie (SANT). „A toto je začiatok,“ dodala.

„Zdravotné nerovnosti ničia samotnú európsku ideu,“ povedala. „Ak prístup občana k zdravotnej starostlivosti závisí od adresy, kde sa narodil, ohrozuje to dôveryhodnosť európskeho projektu.“ Pre ňu nie sú rozdiely v prístupe k liekom v EÚ len zlyhaním politiky, sú existenčnou hrozbou jednoty Únie.

Rozdiely v prístupe

Zameriavame sa na CMA, legislatívny návrh, ktorý má riešiť nedostatky liekov a zraniteľnosť dodávateľských reťazcov. No podľa Ostrihoňovej nejde o univerzálne riešenie. „Je to dôležitý prvý krok, ale potrebujeme viac ako len zákony, potrebujeme zásadnú zmenu v tom, ako Európa vníma zdravotníctvo,“ vysvetľuje.

Slovensku, mojej krajine, potrvá roky, kým dosiahne úroveň prístupu k zdravotnej starostlivosti ako Estónsko. – Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová

Mohlo by vás zaujímať

Naliehavosť situácie podľa nej vyplýva z do očí bijúcich nerovností. „Stačí sa pozrieť len na región strednej a východnej Európy, rozdiely sú obrovské. Pochádzam zo Slovenska a viem, že potrvá roky, kým moja krajina dosiahne úroveň prístupu k zdravotnej starostlivosti ako Estónsko,“ povedala v podcaste. Lieky, ktoré sú v jednom členskom štáte schválené rýchlo, v iných meškajú alebo tam nikdy neprídu. „V niektorých krajinách je liek dostupný do 60 dní. Inde to trvá 180 alebo nepríde vôbec,“ tvrdí.

Bezvýznamné heslo?

Tieto nerovnosti podľa nej narúšajú dôveru v EÚ. „Občania to vidia a pýtajú sa: ‚Čo vlastne znamená jednotný trh?‘ Ak o tom, či dostanete liečbu, ktorá vám môže zachrániť život, rozhoduje miesto narodenia, solidarita sa stáva len bezvýznamným heslom,“ povedala bez okolkov.

CMA bol navrhnutý v marci a snaží sa tieto rozdiely riešiť. Určuje zoznam kritických liekov pre celú Úniu. 70 percent z nich tvoria generiká a má za cieľ znížiť závislosť od dovozu z Ázie, ktorá zabezpečuje 60 až 80 percent liekov v EÚ.

Prioritou Ostrihoňovej je spoločné obstarávanie, mechanizmus overený počas pandémie Covid-19: „Bez neho by si menšie krajiny ako Slovensko nemohli dovoliť vakcíny. Bohatšie štáty by vykúpili zásoby. Spoločné obstarávanie zabezpečilo spravodlivosť.“

Hľadanie rovnováhy medzi záujmami

Odpor však pretrváva. Členské štáty si zdravotníctvo prísne strážia ako národnú kompetenciu. Niektoré sa boja straty kontroly, iné pochybujú o účinnosti tohto nástroja. „Spoločné obstarávanie nie je zázračné riešenie. Zdravotníctvo je zložité – máme 27 rôznych systémov. Ale pandémia Covid-19 dokázala, že spolupráca funguje. Prečo to teda neaplikovať aj na generiká ako inzulín?“ položila odvážnu otázku.

CMA podľa nej musí vyvažovať záujmy farmaceutického priemyslu a verejného zdravia. „Farmaceutické firmy sa vyhýbajú Slovensku, lebo máme nízke ceny. Uprednostňujú Nemecko alebo Francúzsko, kde sú vyššie zisky. Ale lieky nie sú luxusný tovar, ich nedostatok zabíja. Ak dieťa v Bratislave nemôže dostať antibiotiká, zlyhali sme,“ vyhlásila europoslankyňa.

Riešenie podľa nej spočíva v dialógu: „Musíme firmám povedať: Máte povinnosť dodávať lieky do všetkých krajín, aj keď sú tam nižšie zisky. Zdravotníctvo nie je bežný trh. Ide o životy.“

Spoločné obstarávanie: Výhody a nevýhody

Obmedzené právomoci EÚ situáciu komplikujú. Zdravotníctvo zostáva pevne v rukách členských štátov a harmonizácia je dobrovoľná. „Nemôžeme nikoho nútiť k súladu, ale môžeme to postaviť ako otázku konkurencieschopnosti. Ak je pracovná sila vo východnej Európe chorá, klesá produktivita a to škodí všetkým.“

Jej pragmatický prístup kladie dôraz na transparentnosť. „Aj jednoduché kroky, ako zmapovanie zásob liekov, by mohli predísť krízam. Ak má Švédsko prebytok inzulínu a Bulharsko žiadny, prečo sa nepodeliť? To je solidarita.“ Skepsa však pretrváva. „Niektoré štáty nedôverujú Bruselu. Iné sa boja straty vyjednávacej pozície. Napriek tomu Covid-19 ukázal, že spoločný postup zachraňuje životy.“

Nie všetci súhlasili so spoločným obstarávaním. Stefano Romanelli z EUCOPE vyjadril svoje výhrady: „Veľa sa hovorí o spoločnom či koordinovanom obstarávaní inovatívnych liekov. A úprimne poviem, že podľa mňa to nie je zázračné riešenie a nie je to spôsob, ako zabezpečiť lepší prístup ku liekom vo všetkých členských štátoch EÚ,“ povedal.

„Existujú obrovské rozdiely v prístupe. V niektorých krajinách sú výrazné problémy. Tie treba vyriešiť a až potom hovoriť o spoločnom obstarávaní. Treba zohľadniť národné rozpočty a priority. Ak najprv nevyriešime základné problémy prístupu, spoločné obstarávanie nebude fungovať.“

Len slová na papieri?

Financovanie je ďalšou prekážkou. V rámci nadchádzajúceho viacročného finančného rámca EÚ, ktorý má byť predstavený v júli, bude potrebné vyvážiť viaceré konkurenčné priority – obranu, zelenú transformáciu, splácanie dlhu. Zdravotníckym rozpočtom pritom hrozia škrty.

„Bojujeme o zachovanie existujúcich fondov, nie o ich zvýšenie. Programy ako EU4Health, ktoré financovali napríklad onkologický skríning, sú ohrozené. Bez investícií zostane CMA len na papieri,“ hovorí Ostrihoňová.

Červená čiara je stanovená okolo ochrany pripravenosti na pandémiu a výskumu. „Antimikrobiálna rezistencia každoročne zabije tisíce ľudí. Nemôžeme to ignorovať. No bez spolupráce členských štátov zlyhá aj toto,“ povedala svojim spoludiskutujúcim v podcaste.

Rozdelené kompetencie

Arnaud Maheas zo spoločnosti Sandoz vyjadril svoj pohľad: „Existujú veci, ktoré môžu urobiť členské štáty a veci, ktoré môže urobiť EÚ. Ale EÚ už teraz môže urobiť veľa. A myslím si, že CMA je opäť dôležitý začiatok. Obstarávanie je kompetenciou EÚ a EÚ môže definovať, ako sa lieky obstarávajú,“ povedal.

„Čo sa týka liekov mimo patentovej ochrany, čo je asi 30 až 40 percent všetkých liekov, väčšina ide do nemocníc a prechádza cez obstarávací proces,“ rozvinul Maheas svoju myšlienku. „A tam nejde len o cenu. Treba zohľadniť aj iné kritériá, či sú dodávky stabilné, či sa dodržiavajú environmentálne normy alebo či ideme nad rámec očakávaní. To by sa malo odmeňovať a to je v kompetencii EÚ,“ zdôraznil.

Pre Ostrihoňovú však ide o viac než len zdravotníctvo. Rastúce protieurópske nálady vo východnej Európe ju znepokojujú. „Keď sa ľudia cítia opustení, obracajú sa k populistom. Zdravotníctvo nie je len o nemocniciach, je to dôkaz, že EÚ funguje.“ Nedôvera voči Bruselu pri riešení kríz je na východe vyššia ako na západe. „Každý výpadok liekov, každá nerovnosť oslabuje solidaritu,“ varuje.

Bezpečnostné riziko

Budúcnosť CMA závisí od vyváženia protichodných záujmov. „Sme zaseknutí medzi egami členských štátov a ziskami korporácií. Ale ak tu zlyháme, európsky projekt stratí zmysel,“ varuje Ostrihoňová.

Návrh zákona o vytvorení celoúnijného zoznamu kritických liekov má za cieľ znížiť závislosť od ázijského dovozu. „Závislosť od Ázie pri 60 až 80 percentách našich liekov je bezpečnostné riziko. Spoločné obstarávanie by to mohlo zmierniť,“ tvrdí.

No výziev je veľa. „Štáty sa zdráhajú vzdať sa kontroly. Niektoré to vnímajú ako stratu suverenity. Iné sa boja zdržaní. Farmaceutický priemysel tvrdí, že prísne pravidlá brzdia inovácie. Ale ak zisk rozhoduje o tom, kto prežije, zlyhali sme,“ povedala rozhodne.

Sledovanie zásob

Europoslankyňa sa potom vrátila k situácii na Slovensku. „Naše ceny liekov patria medzi najnižšie v EÚ. Firmy uprednostňujú bohatšie trhy. Ale nejde len o ekonomiku – ide o život a smrť,“ povedala. Práve dôraz CMA na transparentnosť by mohol pomôcť.

Firmy uprednostňujú bohatšie trhy. Ale tu nejde len o ekonomiku – ide o život a smrť. – Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová

Sledovanie zásob by podľa nej mohlo pomôcť predchádzať nedostatkom. Ak má jedna krajina prebytok, iné by nemali trpieť – no realizácia je náročná. „Štáty si údaje starostlivo strážia. Chýba dôvera,“ uviedla Ostrihoňová.

Čakajú nás rozpočtové boje. „Zdravie súťaží s obranou a klimatickými fondmi. Bude náročné udržať súčasné rozpočty,“ zopakovala slovenská politička. „Treba zachovať EU4Health a Horizont Európa. Výskum zriedkavých chorôb nemôže čakať.“ Nádej prinášajú verejno-súkromné partnerstvá: „Strategické investície do výskumu a vývoja môžu zvýšiť konkurencieschopnosť. No bez zosúladenia štátnej pomoci sa pokrok zastaví,“ hovorí.

Opatrný optimizmus

Symbolický význam CMA je dôležitý. „Ide o to dokázať, že Európa sa stará o všetkých občanov. Ak nevieme zabezpečiť prístup k liekom, aký má potom zmysel jednotný trh?“ Populisti tieto medzery využívajú. „Vo voľbách na Slovensku posilnili protieurópske strany, ktoré poukazovali na nedostatok vakcín. Sklamanie živí extrémizmus.“

Ostrihoňová zostáva opatrne optimistická. „CMA nie je dokonalý, ale je to začiatok. Podporujeme dialóg – medzi štátmi, priemyslom, inštitúciami. To je pokrok.“ Kompromis bude nevyhnutný. „Možno zavedie spoločné obstarávanie postupne, začneme s kritickými liekmi. Výnimky pre menšie firmy by mohli zmierniť obavy priemyslu.“

Podľa nej je širším poučením to, že: „Zdravotníctvo nie je národná záležitosť – je to bezpečnostná priorita. Zdravá pracovná sila je základom konkurencieschopnosti. Bezpečná Európa potrebuje odolné zdravotné systémy.“ Ako pokračujú rokovania, jej odkaz je jasný: „CMA nie je o centralizácii alebo trestaní. Je to o prežití. Únia, ktorá nedokáže liečiť svojich ľudí, nemá budúcnosť,“ dodala na záver Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.