Keď hovoríme o ekonomike prevencie zdravotných rizík, nemožno vynechať očkovanie. Tento nástroj, ktorý zachraňuje milióny životov, paradoxne čelí čoraz silnejšiemu odporu dezinformátorov. Slovensko s tým má bohaté skúsenosti, no ani Česká republika na tom nie je oveľa lepšie. Zmenu by mohlo priniesť zapojenie lekárnikov, zamestnávateľov a lepšia osveta od samotných zdravotníkov.
Dezinformácie a antivax hnutie majú čoraz väčší vplyv v mnohých krajinách, stačí sa pozrieť na Spojené štáty. Ako zaznelo aj na medzinárodnej konferencii Ekonomika prevencie zdravotných rizík, Slovensko je smutným príkladom toho, ako sa dezinformácie môžu dostať až na vládnu úroveň, čo má výrazný vplyv na verejnú mienku.
Slogan „Vakcína je sloboda“ narazil
„Keď som absolvoval hodinu a pol dlhú diskusiu s naším ministrom zdravotníctva v slovenskej televízii, polovicu času sme venovali Petrovi Kotlárovi (splnomocnenec vlády Roberta Fica pre preverenie riadenia a hospodárenia počas pandémie covidu-19 – pozn. red.), Soni Pekovej, mRNA vakcínam a podobným témam, namiesto toho, aby sme riešili reálne problémy v zdravotníctve.
Takto sa zbytočne plytvá energiou. Slovenská akadémia vied teraz skúma, či sú mRNA vakcíny v poriadku, pričom svoj čas by mohla využiť lepšie. Výsledkom je, že ľudia to začínajú brať ako novú normu. Napokon, aj prezident Slovenskej lekárskej komory zneisťuje verejnosť ohľadom očkovania a šéfka asociácie na ochranu práv pacientov takisto naznačuje, že na tom niečo bude,“ hovorí Tomáš Szalay, poslanec zdravotníckeho výboru Národnej rady SR.
Podľa neho sa lekári v každodennej praxi stretávajú s tým, že pacienti sú voči preventívnym opatreniam čoraz asertívnejší a začínajú spochybňovať nielen očkovanie proti covidu, ale aj ďalšie vakcíny. Presviedčať ich o význame očkovania – najmä ak trpia chronickými chorobami ako astma či CHOCHP – je čoraz náročnejšie.
Chyba nastala podľa neho v komunikácii. „Na Slovensku sme to pokazili zlým sloganom. Pri kampani na očkovanie proti covidu sme použili heslo ‘Vakcína je sloboda’. Keď sa dáte zaočkovať, budete môcť cestovať, navštevovať podniky. A keď nie, zostanete doma. Lenže sa ukázalo, že to nie je pravda, aj zaočkovaný človek mohol ochorieť a byť infekčný. Vakcína znížila riziko úmrtia, no slogan bol nešťastne zvolený a dodnes nám ho antivaxeri vyhadzujú na oči ako klamstvo,“ vysvetľuje Szalay.
Mohlo by vás zaujímať
Hľadanie pravdy verzus konzistentný názor antivaxerov
Na Slovensku sa v kampaniach sľubovali benefity, ktoré očkovanie prinesie, aj za pomoci celebrít. No chýbal dôraz na dôležitosť vakcinácie u ohrozených skupín, chronicky chorých a seniorov.
„Keď boli antivaxerské hlasy príliš hlasné, odpovedali sme ešte hlasnejšou, no nesprávnou komunikáciou. Náš medicínsky svet, založený na dôkazoch, sa snažil nájsť správnu cestu, zatiaľ čo antivaxerský svet komunikoval konzistentne a nakoniec získal dôveru časti verejnosti,“ tvrdí Szalay.
Očkujme v lekárňach, navrhuje Vojtěch
V Česku našťastie antivax hnutie nezískalo takú dôveru ako na Slovensku. Na nedávnom sympóziu Zdravotníckeho denníka zaznelo, že len 3 % obyvateľov považujú sociálne siete za relevantný zdroj informácií a rovnaké percento neverí v bezpečnosť vakcín.
Aj tak však Česko čelí problémom s nízkou preočkovanosťou, najmä kvôli motivácii a dostupnosti. Mnohé vakcíny nie sú hradené, prípadne je očkovanie zložité logisticky (napr. chodiť po práci k všeobecnému lekárovi).
„Mali by sme sa pozrieť na kompetencie lekárnikov v oblasti očkovania. Podporujem to, pretože v mnohých krajinách to funguje a preočkovanosť proti chrípke je tam výrazne vyššia než u nás. V tomto zaostávame za väčšinou Európy a je potrebné konať,“ vyzýva bývalý minister zdravotníctva Adam Vojtěch. Podľa neho by sa mali zapojiť aj zamestnávatelia, ktorí by mohli očkovanie svojich zamestnancov podporiť, napríklad formou zliav na odvodoch.
Kameň úrazu: Pochybujúci zdravotníci
Smutnou skutočnosťou je, že nízka preočkovanosť panuje aj medzi samotnými zdravotníkmi a to aj pri chrípke. A pritom práve oni by mali ísť príkladom.
„Zdravotníci by mali byť očkovaní, aby neohrozovali pacientov. V niektorých krajinách je očkovanie podmienkou pre výkon povolania. Odpor zdravotníkov je však veľký, aktívnych je len málo, zaočkujú nanajvýš 7 až 8 % zamestnancov nemocnice. Ako potom chcete motivovať národ k očkovaniu, keď sa do toho nepúšťajú ani lekári?“ pýta sa Szalay.
S tým súhlasí aj Vojtěch: „Rezistencia medzi zdravotníkmi je nepochybne prítomná a najhoršie je, že niektorí dokonca pacientov od očkovania odrádzajú, aj keď nejde o plošný jav. Musíme na tom systematicky pracovať spolu s nemocnicami a ďalšími partnermi,“ uzatvára.
