Ako pomôcť alergickým deťom? Tieto rady odborníkov by mal poznať každý rodič

Alergia je komplexné chronické ochorenie. S nejakou alergiou bojuje približne 480 tisíc Slovákov a Sloveniek a toto číslo sa z roka na rok zvyšuje. Podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) Miloša Jeseňáka bude do roku 2030 každý druhý Európan alergik. Pri príležitosti utorkového Svetového dňa alergií spolu s kolegyňami pripomenuli, že alergie nepoznajú prázdniny. Ich podceňovanie môže mať vážne následky.

Pre tisíce slovenských detí nie je leto len časom bezstarostných hier, kúpania a rodinných výletov, ale trápia ich alergie. Mnohí ľudia sa domnievajú, že „peľová sezóna“ už skončila, avšak roztoče, plesne, peľ burín aj možné reakcie na bodnutie hmyzom robia z leta náročné obdobie pre alergické deti a ich rodiny.

Ak sa alergia nelieči alebo sa lieči nesprávne, aj mimo peľového obdobia človek môže mať symptómy ako je vyššia chorobnosť či proklamovaná „alergia na chlad“. Takáto alergia v pravom zmysle slova neexistuje, spočíva v tom, že zapálená nosová sliznica alergika citlivo reaguje na zmeny teploty a fyzikálne zmeny prostredia.

Mať psa a mačku so srsťou či bez?

Profesor Jeseňák objasnil, že peľová sezóna sa kvôli klimatickým zmenám rozšírila. Začína to ešte v januári a februári lieskou a jelšou. V apríli, máji a júni nastupujú alergie na trávy, v lete prichádza ambrózia, ktorá je momentálne top európskym alergénom, potom palina a neskoré trávy. Na jeseň sa vyskytujú alergie na ďalšie byliny a buriny i vzdušné plesne, pričom typická je alternária.

Sezóna alergií je celoročná aj kvôli roztočom, ktoré sa počas celého roka nachádzajú v domácnostiach. Ich výskyt sa zvyšuje najmä v novembri, decembri a januári, teda v čase kúrenia a menej intenzívneho vetrania. Najvyššia koncentrácia roztočov je podľa odborníka v posteli. Preto je najlepšie používať posteľnú bielizeň z hypoalergénnych tkanín, ktoré zabránia, aby sa roztoče dostali do vankúšov a perín.

Okrem toho treba dostatočne vetrať, prať posteľné obliečky raz za jeden až dva týždne pri vysokej teplote a mať hypoalergénne filtre vo vysávačoch. Spája sa s tým aj výskyt zvieracích alergénov ako pes, mačka a čoraz viac je aj alergií na rôzne hlodavce.

Nezáleží, či máte psa so srsťou, vlasmi alebo je to naháč, lebo alergény sú v princípe najmä v slzách, slinách a koži. Tieto bielkoviny sa zachytávajú na všeličom v domácnosti. Zaujímavosťou je, že mačacie alergény zostávajú v domácnosti aj roky po tom, čo tam už mačka nebýva.

Mohlo by vás zaujímať

NCZI bije na poplach: Slovensko drží smutný svetový rekord, hoci vakcína je dostupná

Počet alergikov v populácii, vrátane detí, sa zvyšuje. Ako tvrdí Miloš Jeseňák, ľudia sú lepšie informovaní, takže alergie skôr spozorujú, ale reálne počet alergikov stúpa aj kvôli životnému štýlu, znečisteniu prostredia, agresívnejším alergénom a príchodu nových alergénov do našich geografických pásiem. Počty pacientov sú podľa neho stále podhodnotené, časť ich ostáva nediagnostikovaná, prípadne sa snažia liečiť svojpomocne a nie pod dohľadom odborníka.

Budú poisťovne hradiť nové terapie?

V máji alergológovia adresovali výzvu ministerstvu zdravotníctva, poisťovniam a celému zdravotníckemu sektoru, v ktorej žiadajú napríklad lepší zber dát o alergiách, adekvátne úhrady poisťovní a zvyšovanie informovanosti ľudí o možnostiach alergénovej imunoterapie. Tá ako jediná lieči príčinu alergie podávaním alergénu v presných, kontrolovaných dávkach.

„Na ministerstve zdravotníctva bolo oficiálne stretnutie ohľadom ďalších možných krokov. Začala sa diskusia so zdravotnými poisťovňami o úhrade nových foriem alergénovej imunoterapie, ktoré zatiaľ nie sú hradené, napríklad na alternáriu, psa a mačku,“ povedal Jeseňák pre Zdravotnícky denník.

Majú v pláne zaviesť ich do konca tohto roka. Dodal, že alergológovia intenzívne edukujú ľudí cez sociálne siete aj tlačenými materiálmi, komunikujú s pacientskymi organizáciami ohľadom dostupnosti alergénovej imunoterapie a zvyšovania povedomia o tejto liečbe.

„Kroky idú ďalej, hoci pomaly. Momentálne sa v zdravotníctve prehodnocujú mnohé veci, uvidíme, aká bude finančná situácia aj vzhľadom k príchodu nových foriem liečby na Slovensko. Plánujeme ďalšie okrúhle stoly aj s platcami zdravotnej starostlivosti, teda zdravotnými poisťovňami, s ministerstvom a s pacientskymi organizáciami,“ doplnil prezident SSAKI.

Liečba je dostupnejšia ako v iných krajinách

Alergia ako chronické zápalové ochorenie zasahuje do všetkých aspektov života. Deti s alergiami majú často prerušovaný spánok, problémy so sústredením v škole, nemôžu sa naplno venovať športu ani hrám s kamarátmi. Rodičia zas čelia vyčerpaniu z nočného bdenia, stresu z častých návštev lekárov a obavám, či sa z alergie nevyvinie astma. Ak je však dieťa liečené správne, aj s astmou môže športovať.

„Stále viac detí prichádza do našich ambulancií s alergiami, ktoré ich trápia počas celého roka. Rodičia často nevedia, že chronická nádcha, opakovaný kašeľ či časté ´nachladnutia´ môžu byť prejavom alergie,“ hovorí pediatrička, alergologička a pneumologička Zuzana Rennerová.

Niektorí rodičia sa však dožadujú vyšetrenia u alergológa aj keď nie je potrebné. Práve preto by stav mal najprv posúdiť všeobecný detský lekár. Tínedžeri a dospelí podľa Rennerovej svoje prejavy naopak bagatelizujú. Čakacie lehoty na vyšetrenie alergológom sú na Slovensku okolo štyroch až šiestich mesiacov, čo je podľa odborníkov dobré.

Napríklad vo Veľkej Británii to trvá jeden a pol až dva roky. Na celom Slovensku je okolo 250 ambulancií klinickej imunológie a alergológie. Vzhľadom na počet obyvateľov je to v porovnaní s Českom a Poľskom lepšie číslo.

Balíčky laboratórnych testov? Nepresné a zavádzajúce

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová, ktorá má ambulanciu v Devínskej Novej Vsi, hovorí, že primárni pediatri sa stretávajú s alergickými deťmi veľmi často. „Na začiatku musí dieťa prejsť vyšetreniami, zahájime liečbu a potom ho posielame k imunoalergológovi,“ priblížila pre Zdravotnícky denník postup.

„Nemáme veľmi radi, keď sa k nemu rodičia objednávajú sami, predtým než to posúdime my,“ povedala s tým, že kapacity týchto lekárov treba šetriť pre deti, ktoré potrebujú imunoalergickú liečbu. Dôležitá je správna diagnostika. Respiračné prejavy totiž môžu značiť aj iné ochorenie, napríklad mykoplazmový kašeľ.

„Aj keď deti čakajú na vyšetrenie imunoalergológom, vieme im dať antihistaminiká, prípadne krátkodobo kortikoidy. Vieme predpovedať potenciálny alergén a udržať ich v kondícii,“ uistila Prokopová.

Alergické deti bývajú častejšie choré. V čase, keď sa ich stav zlepší, podľa Prokopovej rodičia niekedy svojvoľne vysádzajú deťom lieky, čo nie je dobré a mali by to konzultovať s lekárom. Alergické deti je podľa nej taktiež jednoznačne vhodné zaočkovať proti chrípke.

Súkromné laboratória ponúkajú rôzne balíky laboratórnych vyšetrení, ktoré si ľudia platia individuálne a ktoré majú identifikovať alergie. Podľa Eleny Prokopovej výsledky takýchto vyšetrení nie sú relevantné, pretože ich vždy treba hodnotiť v kontexte s klinickým obrazom pacienta. Tiež treba vyhodnotiť, aké typy protilátok testy identifikujú.

„Väčšina neidentifikuje špecifické IgE protilátky, napríklad proti kravskému mlieku. Zväčša tieto testy zahŕňajú vyšetrenia IgG alebo IgA protilátok, ktoré nehovoria o alergii, ale len o tom, že človek sa povedzme s potravinou stretol. Ľudia potom výsledky nesprávne interpretujú. Preto treba robiť testy z indikácie lekára, ktorý pozná zdravotný stav aj klinické ťažkosti konkrétneho človeka,“ upozornila hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu.

Keď rodič vidí u dieťaťa prejavy, ktoré sa javia ako alergia, teda napríklad smrkanie či slzenie očí, má to konzultovať s pediatrom a ten odporučí ďalší postup. „Vie identifikovať potenciálny alergén aj bez testov, napríklad na základe ročného obdobia. Tiež urobiť základné testy, podať antihistaminiká, odoslať na imunoalergologické vyšetrenie. Predovšetkým vylúči infekčný pôvod ochorenia,“ zhrnula Prokopová.

Odporcom balíkov vyšetrení v rôznych laboratóriách je aj Miloš Jeseňák. „V konečnom dôsledku môžu viesť k veľmi zavádzajúcim a nepresným výsledkom, zapríčineným nesprávnou interpretáciou nameraných hodnôt u konkrétneho pacienta,“ hovorí.

Deti treba začať liečiť včas

Podľa Zuzany Rennnerovej sa prejavy alergie veľmi líšia podľa veku dieťaťa. V rannom detstve chodia do ambulancií najmä s prejavmi potravinovej alergie. Môže ísť o ťažké atopické exémy. „Neskôr majú respiračné prejavy, symptómy alergickej nádchy, astmy či recidivujúce infekcie dýchacích ciest,“ dodala.

Základom diagnostiky je podľa nej podrobný rozhovor s rodičmi, hľadanie súvislostí a tiež kožné testy. Častým mýtom o alergii je, že deti z nej vyrastú. „Mení sa len spektrum prejavov,“ povedala lekárka. Podľa nej neexistuje limit veku vyšetrenia u alergológa, hoci niektorí z nich nechcú vyšetrovať menšie deti, práve preto, že nevedia dobre spolupracovať.

Lucia Fedorková s manželom sú obaja alergici. Ich synovia vo veku tri a pol a dva roky majú obaja prejavy alergie a ten starší aj astmy. Popísala, že pred zahájením inhalačnej liečby mal oveľa väčšie ťažkosti a každé dva týždne s ním boli na pohotovosti. Po nastavení na liečbu jej synom takmer zmizli prejavy alergie. Preto radí všetkým rodičom, nech sa neboja nežiadúcich účinkov liekov.

Alergiu možno liečiť režimovými opatreniami, čo je však obmedzené, najmä v prípade alergénov ako sú trávy a podobne, ktoré sa vyskytujú všade. Okrem toho sa využívajú inhalátory, lieky a tiež spomínaná alergénová imunoterapia, ktorá lieči príčinu alergie, nielen potláča alergický zápal.

Ako prepnúť imunitu?

Princípom imunoterapie je „preladiť“ imunitný systém a naučiť ho na alergén nereagovať. Teda budovať toleranciu presne určenými, pravidelne podávanými dávkami alergénu. Liečba musí byť podľa odborníkov užívaná minimálne tri roky, aby mala trvalý klinický efekt, ale zlepšenie je pozorovateľné už po pár týždňoch. Výhodami sú tiež znížené riziko rozvoja nových alergií a astmy či nižšie riziko respiračných infekcií. Znižuje aj spotrebu ďalších liekov.

Alergénovú imunoterapiu je podľa pediatričky Prokopovej možné nasadiť od piatich rokov veku dieťaťa. Imunológ a alergológ Jeseňák zdôraznil, že treba zvoliť jej správnu formu. Pre konkrétne alergény ich existuje niekoľko. Injekčná sa podáva predovšetkým adolescentom a dospelým, ale je dostupná aj vo forme roztokov, kvapiek či tabletiek.

U detí sa využíva predovšetkým podávanie pod jazyk. Rennerová má s imunoterapiou tiež veľmi dobré skúsenosti, hovorí, že pacienti majú v sezóne miernejšie prejavy a deti môžu byť častejšie vonku bez potreby úľavovej liečby.

Doplatok pacienta za imunoterapiu je rádovo 8 až 10 eur mesačne. Táto liečba trvajúca tri až päť rokov je vhodná u každého alegika, ktorý je riadne vyšetrený a diagnostikovaný. Zatiaľ nie je dostupná pre niektoré zriedkavejšie alergény. Na Slovensku ešte nie je hradená imunoterapia na plesne a imunoterapia na psa a mačku je k dispozícii len injekčne.

Treba veriť lekárom

„Príliš veľa detí zbytočne trpí, pretože rodičia nevedia o možnostiach modernej liečby alebo čakajú, že dieťa z alergie vyrastie. To sa však nestane, práve naopak, neliečená alergia môže prejsť do astmy a stav dieťaťa je tak ešte závažnejší. Existuje však riešenie – alergénová imunoterapia. Čím viac rodičov bude o tejto liečbe vedieť, tým viac detí dostane šancu na život bez alergií,“ zhrnul profesor Jeseňák.

„Problematika alergií je riešiteľná a sú vyliečiteľné,“ uzavrel. Zo stretnutia vyplynuli aj ďalšie posolstvá pre rodičov detských alergikov:

„Netreba sa báť akejkoľvek pravidelnej liečby. Základ úspechu je užívať lieky podľa odporúčaní,“ radí alergologička Zuzana Rennerová.

„Rodičia by mali informovať pediatra dieťaťa, ak sú sami alergici. Treba dôverovať lekárom, ktorí dokážu nastaviť správnu liečbu, a aby bola účinná, treba ju dodržiavať,“ hovorí primárna pediatrička Elena Prokopová.

„Internet nie je lekár, treba sa rozprávať s lekármi,“ uzavrela mama chlapcov s alergiou Lucia Fedorková.