Diagnostika v súčasnosti napreduje najmä v súvislosti s umelou inteligenciou (AI). Tá dokáže identifikovať aj drobné anomálie na snímkach z rôznych zobrazovacích metód, a to efektívnejšie ako človek. Vklad odborníka je však dôležitý, pretože len lekár na základe zistení zo snímok alebo laboratórnych nálezov dokáže urobiť medicínske závery.

„Bez správnej diagnostiky, či už zobrazovacej alebo laboratórnej, nemôžete správne liečiť,“ zdôraznila Beata Havelková, riaditeľka úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb v sieti nemocníc Agel a členka novovzniknutej Asociácie medicínskej diagnostiky (ASMED). Práve toto bol hlavný motív vzniku asociácie, ktorá chce vytvárať platformu pre odborníkov z oblasti laboratórnej, rádiologickej diagnostiky a príbuzných odborov, vzdelávať, zavádzať inovácie v tejto oblasti a zlepšovať dostupnosť diagnostických vyšetrení pre pacientov. Ciele novej asociácie predstavila jej výkonná riaditeľka Kristína Baluchová.

Členmi ASMED sú aj zástupcovia viacerých laboratórií. „Zapojili sme sa, lebo asociácia má potenciál zlepšiť komunikáciu aj so štátnymi inštitúciami a poisťovňami,“ hovorí obchodná riaditeľka spoločnosti Klinická biochémia Žilina Jarmila Melegová. „Prichádza automatizovaný proces diagnostiky, v laboratóriách aj pri samotnom odbere. Holandská firma vyvinula robotické odoberanie krvi a začínajú expandovať v rámci Európy. Je to dôležité najmä dnes v čase nedostatku odborného personálu,“ povedala Melegová.

Stanislav Čársky, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti Unilabs Slovensko, povedal, že ASMED vznikla v septembri minulého roku s cieľom vytvoriť na Slovensku platformu, aby diagnostika bola reprezentovaná, preto sa snažia získať širokú členskú základňu.

Aby bol skríning efektívnejší

Baluchová upriamila pozornosť na to, že len veľmi malá časť prostriedkov, ktoré Slovensko vynakladá na zdravotníctvo, smeruje na prevenciu. Možno aj preto Slováci žijú v priemere kratšie ako iní Európania.

Momentálne sú na Slovensku zavedené tri populačné skríningy, konkrétne skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny krčka maternice a rakoviny prsníka. Ministerstvo zdravotníctva spustilo skríningové programy zamerané na včasné odhalenie týchto chorôb, v rámci roku prevencie 2019. Nádorové ochorenia sú v súčasnosti na Slovensku druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia.

Mohlo by vás zaujímať

Na tri spomínané typy rakoviny existujú účinné diagnostické testy, ktoré sa pri skríningu využívajú. Takzvaný test na okultné krvácanie môže z malej vzorky stolice zistiť voľnému oku neviditeľné stopy krvácania. V prípade pozitívneho testu sa vyšetrenie doplní kolonoskopiou a hľadá sa príčina ochorenia. Ďalším skríningom, hradeným z verejného zdravotného poistenia, je skríning rakoviny krčka maternice, ktorý sa robí cytologickým vyšetrením, v prípade nízkorizikových žien raz za tri roky. Dokáže zachytiť, diagnostikovať a vyliečiť aj tzv. predrakovinové stavy, a tak predísť vzniku rakoviny. Skríning rakoviny prsníka sa robí mamografickým vyšetrením raz za dva roky ženám od 50 do 69 rokov, lebo v tomto veku je najvyššie riziko vzniku rakoviny  prsníka. Od 1. júla sa novelou zákona rozšíri do vekovej skupiny od 45 do 75 rokov. Zároveň ženy od 18 do 45 rokov, ktoré nemajú príznaky alebo rizikové faktory ochorenia prsníkov, už nebudú v rámci preventívnej prehliadky u gynekológa absolvovať sonografické vyšetrenie prsníkov. Odborníci to odôvodnili vysokou mierou falošnej pozitivity, ale aj falošnej negativity sonografických vyšetrení.

O plánovaných úpravách skríningov a zmenách vo vekovom rozpätí sme informovali v tomto článku. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo predbežnú informáciu k pripravovanej vyhláške. Verejnosť mohla do konca mája tohto roka zaslať svoje podnety k pripravovanej vyhláške a momentálne sú skompletizované vyjadrenia k predbežnej informácii.

Sme lepší ako na západe

Aj vďaka zrušeniu preventívnej sonografie a finančným úsporám sa bude môcť rozšíriť skríning robený mamografiou. Odborníci z oblasti diagnostiky ale tvrdia, že komunikácia okolo zrušenia sonografie bola nedostatočná, ministerstvo nezvolilo správny postup a ľuďom chýbali informácie.

Mladé ženy bez príznakov alebo rizikových faktorov teda už nebudú rutinne posielané na sono prsníkov. „Na mamografických pracoviskách sa robí aj sono a biopsie, ak by sa na mamografii niečo našlo. Skríningové pracovisko má potom ženu nasmerovať a objednať k onkológovi,“ priblížila Havelková z Agelu.

Podľa riaditeľa laboratórií Cytopathos Ivana Uhliarika je možné, že zmeny nenastanú hneď 1. júla. „Štát má chcieť, aby ľudia boli zdravší. Ich odosielanie k onkológom je dobrý úmysel, ale trocha to zabudli pokryť zdrojmi, tak by platnosť mali posunúť, aby nedopadli tak isto, ako teraz s vyhláškou o liekoch, ktorú sa snažili zachrániť tým, že povedali, že chceli rozprúdiť diskusiu,“ podotkol Uhliarik

Čo sa týka diagnostiky, Slovensko je podľa neho v mnohom lepšie ako krajiny západnej Európy. „Na  zhruba 25 percent cytologických vyšetrení využívame technológiu LBC (liquid based cytology). V Rakúsku majú tento najmodernejší diagnostický spôsob len asi u 1 až 2 percent vyšetrení,“ hovorí Uhliarik.

Ako pomáha AI

Umelá inteligencia ako diagnostický nástroj pomáha odhaľovať drobné nálezy, ktoré si ľudské oko nemusí všimnúť, môže diagnostikovať rýchlejšie, viac pacientov a môže pomáhať aj pri popise nálezov. „Myslím, že teraz bude taký boom, že AI sa bude objavovať vo všetkých možných odbornostiach,“ hovorí o Beata Havelková. Jarmila Melegová zo spoločnosti Klinická biochémia Žilina tvrdí, že patológovia majú ambíciu, aby sa vytvoril národný archív patologických nálezov.

„Celosvetovo je na cytologických vyšetreniach 15 až 20-percentná falošná negativita, teda patológ skúmajúci vzorky, si nevšimne rakovinu. Umelá inteligencia to znižuje takmer na 0 percent,“ hovorí Ivan Uhliarik. Dodal, že Cytopathos je prvé laboratórium na Slovensku, ktoré už má skener využívajúci umelú inteligenciu. „Extrémne to zrýchli výsledky. Dnes treba čakať aj mesiac a pri AI to bude v rade dní,“ avizuje. Táto technológia tiež podľa vzorky dokáže identifikovať typ nádoru.

Problémom je na Slovensku aj stále nefunkčný elab. Táto funkcionalita elektronického zdravotníctva mala vstúpiť do prevádzky od januára tohto roka.

Čo v Estónsku každý rok menia?

Podľa Uhliarika zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú väčšinu inovatívnych diagnostických metód. Pred pár rokmi sa menila legislatíva a začali preplácať testy na genetické markery rakoviny prsníka. „Existuje veľa testov rôznych markerov od rôznych farmaceutických spoločností. Z krvi sa dá vyšetriť napríklad aj traumatické poškodenie mozgu, ale je to permanentný boj s poisťovňami ohľadom úhrad,“ tvrdí Melegová.

V rôznych iných krajinách fungujú podmienečné úhrady inovatívnych diagnostických metód. „Rozpočty sú obmedzené a poisťovňa si povie, čo chce pre občana zabezpečiť. To, čo už nemá pridanú hodnotu pre pacienta, prestanú preplácať. V Estónsku na začiatku každého roka vydávajú nový zoznam, čo bude hradené z verejného poistenia,“ porozprával riaditeľ laboratórií Cytopathos.

„Inovácia sa napríklad hradí zo špeciálneho balíka a dva roky sa vyhodnocuje. Keď zistia, že to nemá žiadny efekt, nevstúpi do štandardných úhrad. Ak áno, vstúpi a niečo sa hradiť prestane,“ hovorí  Uhliarik s tým, že otázka úhrad je politická. Podľa Stanislava Čárskeho sú podmienečné úhrady veľmi hospodárny spôsob, ako investovať správne do liečby. Vychádzajú z klinických štúdií a vyhodnocuje sa na lokálnej populácií. „V Českej republike to funguje dlhé roky. U nás sa o tom rozpráva, ale neviem dať konkrétny príklad, kde by to fungovalo,“ zhrnul Čársky.

Najväčšou výzvou v zdravotníctve je podľa neho správne alokovať zdroje. V súčasnosti totiž na diagnostiku ide len 5 percent celého rozpočtu zdravotníctva. Pritom investície do diagnostiky môžu priniesť aj presnejšiu a lepšiu liečbu. „V súčasnosti najviac peňazí ide na hospitalizácie pacientov a to chceme zmeniť,“ povedal odborník s tým, že v Česku každý rok prospektívne alokujú na skríningy viac ako miliardu nad rámec rozpočtu, lebo vedia, že tie peniaze sa vrátia.

„Chceme o tom debatovať, lebo na diagnostiku ide proporčne najmenej peňazí a neoplatí sa to,“ vyzýva asociácia diagnostiky.

Vzorky v potrubí

Jednou z inovácií, ktoré súvisia s laboratóriami, je takzvaná potrubná pošta. Nové nemocnice sa dimenzujú tak, aby vzorky biologického materiálu posielali do laboratória týmto spôsobom. V budúcnosti tak môže po chodbách nemocníc behať menej sanitárov so vzorkami krvi. „Vzorka bude nielen správne odobratá, ale aj správne transportovaná, odbúrajú sa chyby pri zámene vzoriek a bude to automatizované,“ zhodnotila Melegová.

Už dlhé roky to funguje vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, hoci nie celoplošne. Taktiež v Národnom ústave srdcových chorôb. Podľa Melegovej je to komplikované v starších nemocniciach, ktoré nie sú v jednej budove. Do starého skeletu je tiež náročné potrubnú poštu ťažké osadiť, preto sa buduje najmä v nových nemocničných budovách. „Ušetríte čas, financie aj personál, lebo nemusia nejakí ľudia viackrát denne zvážať tie vzorky z oddelení,“ hovorí odborníčka s tým, že prvotné investície do technológie sú vysoké, ale potom peniaze šetrí. V novobudovaných nemocniciach sa s tým už počíta, stavajú tak napríklad aj novú Martinskú nemocnicu.

Postup je taký, že sestra odoberie vzorku, označí ju a pridá k nej elektronickú žiadanku, vloží vzorku do potrubnej pošty a tou sa to doručí priamo do laboratória. Laborant vzorku naskenuje, správne zaradí a prístroj ju vyšetruje. Výsledok nakoniec zhodnotia analytici, ktorí sú zaň zodpovední. Konzultuje a garantuje ho vždy lekár.