Úlohou reformy nemocničnej siete bola stabilizácia zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Podľa ministerstva zdravotníctva išlo o reakciu na vývoj posledných tridsiatich rokov, počas ktorých živelne zanikali oddelenia a nemocnice po celom Slovensku. „Optimalizácia siete nemocníc (OSN) má predovšetkým zlepšiť efektívnosť nemocníc, teda zvýšiť produkciu a znížiť náklady na jednotku produkcie,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Martin Vlachynský, zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS).
Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pre Zdravotnícky denník potvrdil, že cieľom reformy je zlepšenie kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom definície typológie a hierarchie poskytovania ústavnej starostlivosti, ako aj definície minimálnych podmienok pre poskytovanie medicínskych služieb.
Ako v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia upozornil analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar, OSN vidí ako prvú systémovú reformu po rokoch a živý organizmus, ktorý už priniesol transparentné čakacie zoznamy i mechanizmus preplácania operácií. Dodal však, že od začiatku sa rátalo s jej postupným vývojom. Navrhovatelia podľa neho predpokladali, že na plné obrátky bude bežať približne o 12 rokov od štartu. Už dnes síce fungujú centrálne čakacie zoznamy, no analytik priznáva, že všetko by mohlo ísť rýchlejšie. Zachar zároveň obhajuje postupnosť krokov.
Na reforme sa bude naďalej pracovať
„Reforma siete nemocníc prebieha v súlade s míľnikmi stanovenými v rámci plánu obnovy, a teda, ako je plánované, k jej implementácii dôjde k 31. decembru 2025,“ konštatuje rezort. V lete bude podľa komunikačného odboru zasadať Komisia pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc, ktorá bude rozhodovať o žiadostiach nemocníc. Už v roku 2023 došlo k podmienečnému zaradeniu nemocníc do siete, toto leto sa zrealizuje proces riadneho zaradenia. Do 31. októbra 2025 budú na webovej stránke ministerstva zdravotníctva zverejnené rozhodnutia.
„Na reforme sa naďalej bude pracovať aj po tomto dátume, pravidelnými aktualizáciami medicínskych, ako aj materiálno-technických požiadaviek, či indikátorov kvality, s cieľom skvalitniť poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti pacientom,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva.
Vlachynský si myslí, že praktické výsledky môžeme očakávať najskôr za jeden-dva roky, ale skôr neskôr ako skôr. „Bude to závisieť aj od toho, či tie výsledky dokážeme vôbec zmerať, teda či bude naozaj dobre funkčný systém merania čakacích dôb, alebo či prebehne kvalitný audit nemocníc,“ konštatuje analytik INESS.
Mohlo by vás zaujímať
Časť optimalizácie už prebehla
Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková v podcaste pripomenula, že časť optimalizácie už prebehla. Ide o takzvanú kategorizáciu nemocníc, ktorá bola spustená v predchádzajúcich rokoch. „To znamená, že nemocnice sa museli definovať v rámci tej kategórie, do ktorej boli zaradené. Museli si definovať povinné, nepovinné a doplnkové programy a tak ďalej, v ktorých sa zohľadňovala aj dostupnosť – geografická aj časová,“ povedala Pekarčíková.
Analytik INESS je presvedčený, že reforma siete nemocníc musí mať v sebe nejakú dynamiku. „Ak by sme úplne odstránili konkurenčný princíp zo siete, kedy o pacientov nemocnice súperia, vytratí sa tak významná motivácia k efektívnosti,“ tvrdí Vlachynský. Dôležité podľa neho bude, či ostanú poisťovniam nejaké úhradové páky na to, aby vedeli odmeňovať nemocnice za lepšie výkony. „Alebo túto otázku postupne plne pohltí centrálne plánovanie siete, čo by bolo škoda,“ uzatvára analytik INESS.
