Lekári aj ďalší aktéri v zdravotníctve dlhodobo upozorňujú, že účasť ľudí na preventívnych prehliadkach je nízka. Preto bývajú ochorenia zachytené v neskoršom štádiu, keď je liečba náročnejšia aj nákladnejšia. Preventívne prehliadky najlepšie odhalia zdravotný problém predtým, než sa rozvinie, ale aj keď človek spozoruje na svojom tele niečo nezvyčajné, mal by navštíviť lekára.

„Včasná diagnostika je kľúčová a súvisí s prevenciou ochorení, pretože pri včasnom diagnostikovaní sa choroba vôbec nemusí rozvinúť,“ povedala výkonná riaditeľka novozaloženej Asociácie medicínskej diagnostiky (ASMED) Kristína Baluchová. Vedúci laboratórií Cytopathos, ktoré sú členom ASMED, Ivan Uhliarik priblížil, že Slovensko má najviac návštev lekára na obyvateľa spomedzi krajín Európskej únie – 12 ročne, pričom európsky priemer je polovičný. „Je to obrovský nepomer. Na jednej strane chodíme najčastejšie k lekárovi, ale stredná dĺžka života je podpriemerná. Je to preto, lebo ľudia idú k lekárovi až keď majú problém,“ myslí si Uhliarik. Poukázal na to, že štát má 35 úradov verejného zdravotníctva, ale podľa neho nedbá na vzdelávanie občanov, aby boli zdraví a dbali na prevenciu. „Mala by to byť úloha štátu, ale žiaľ to často suplujú rôzne spoločnosti a zdravotnícke zariadenia,“ tvrdí.

Preventívne prehliadky vs. starostlivosť o chorých

„Preventívne prehliadky sú pevným pilierom poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozvinutých krajinách,“ povedala pre Zdravotnícky denník prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková. Aj vďaka SVLS sa pred deviatimi rokmi výrazne upravili zmluvné podmienky vo všetkých zdravotných poisťovniach a tak preventívne prehliadky v ambulanciách všeobecných lekárov obsahujú výkony aj nad rámec ich obsahu stanoveného zákonom. „Je to výrazný krok k širšiemu záchytu takzvaných civilizačných ochorení a zároveň sa zhruba o 10 percent zvýšil počet preventívnych prehliadok oproti predchádzajúcemu obdobiu,“ vysvetlila Palušková.

Naopak poslanec a anestéziológ Peter Stachura (KDH) na schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru vyslovil presvedčenie, že platby poisťovní, parametre prevencie a skríningov nie sú vždy nastavené správne, a tak „robíme preventívnu medicínu na úkor chorých.“ Keď lekári robia veľa preventívnych prehliadok, chorí sa podľa neho niekedy do ambulancie nedostanú včas.

„Je zaujímavé sledovať vyjadrenia rôznych osôb vo verejnom priestore, ktoré nikdy všeobecné lekárstvo nevykonávali, a teda im neprináleží hodnotiť prácu tých, ktorí preventívne prehliadky a prácu v ambulanciách poctivo vykonávajú. Je dehonestujúce hovoriť o lekároch v ambulanciách, že sa nevenujú chorým pacientom, pretože robia preventívne prehliadky,“ zareagovala Palušková, „Označovať pediatra, gynekológa alebo všeobecného lekára pre dospelých ako lekárov, ktorí sa o pacienta nestarajú, je nielen veľmi znevažujúce, ale predovšetkým nezmyselné.“

Starostlivosť o chorých pacientov je podľa nej rovnako dôležitá ako vykonávanie preventívnych prehliadok a nie je možné tieto procesy v starostlivosti o ľudí oddeľovať. „Platby zdravotných poisťovní za jednotlivé výkony kopírujú možnosti úhradovej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá je pre ne právne záväzná. Ak poslanci majú inú predstavu o prerozdelení finančných prostriedkov v zdravotníctve, nik iný na Slovensku nemá väčšiu právomoc, ako to pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2026 zohľadniť a upraviť,“ podotkla.

Mohlo by vás zaujímať

Pomôže nový katalóg výkonov?

Predsedníčka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková zase minulý rok v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedala, že veľa lekárov jej rozpráva, ako „ich navštevujú ľudia s otlakmi od nových topánok a so soplíkom.“ Podľa nej treba čas lekárov šetriť na to, aby sa mohli naozaj venovať chorým pacientom a odbremeniť ich od banalít. Zdôraznila, že je potrebné zaviesť nový zoznam zdravotných výkonov, ktorý bude ohodnocovať to, že sa lekári venujú novým chorým pacientom a nie stále točia tých, ktorí sú už stabilizovaní.

V júli by sa podľa ministerstva zdravotníctva mal spustiť pilotný projekt katalógu výkonov vo vybraných odbornostiach. Podľa všeobecnej lekárky Paluškovej však tento katalóg nebude mať vplyv na čerpanie zdravotníckych služieb, teda ich nadužívanie, a určite neovplyvní ani možné zneužívanie systému zdravotných služieb v jednotlivých špecializačných odboroch. „Jeho úlohou je nastaviť vykazovanie a obsah výkonov, a teda naisto nezmení návštevnosť ambulancií, a to ani v špecializačných odboroch, v ktorých sa má nový katalóg výkonov testovať,“ poznamenala.

„Čo keď mi niečo nájdu?“

Pokiaľ ide o absolvovanie preventívnych vyšetrení, vedúci medicínskych laboratórií Uhliarik tvrdí, že ľudia si neraz povedia: „Nejdem na prevenciu, lebo čo keby mi niečo našli.“ Tento prístup je podľa neho častejší na vidieku ako v mestách. „Na rakovinu spôsobenú vírusom HPV na Slovensku každý druhý deň zomrie jedna žena. Úplne zbytočne,“ poznamenal. Nákaza HPV, ktorá spôsobuje 99 percent rakovín krčka maternice, sa však dá pri vyšetrení počas preventívnej prehliadky včas odhaliť a ženy vôbec nemusia ochorieť. „Prekancerózy, čiže predrakovinové štádia, sú na 100 percent liečiteľné,“ hovorí Uhliarik. Poukázal však na ďalší problém: „Ženy sa zväčša starajú o svoje zdravie a idú na vyšetrenie, ale keďže HPV nedostanete z uteráka, ale pohlavným stykom, má sa ísť vyšetriť aj muž. A keď sa muž skúša objednať na urológiu, dostane termín o niekoľko mesiacov.“ Doplnil, že dnes už existujú aj samoodberové testy, ale ľudia o tom nevedia.

Účasť na prevencii je v jednotlivých regiónoch rôzna aj podľa štatistík Inštitútu zdravotných analýz. Dôležitý je podľa odborníkov najmä prístup konkrétneho všeobecného lekára k prevencii a to, či dôsledne robí osvetu.

Asociácia zdravotných poisťovní uviedla, že v období od 1. januára 2022 do 30. júna 2024 poisťovne zaslali ľuďom 1,35 milióna pozvánok na absolvovanie skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka spolu s odberovou skúmavkou na test okultného krvácania v stolici (TOKS). Celkové náklady na poštovné vrátane ceny odberovej skúmavky boli vo výške 1,8 milióna eur. Na pozvánku však zareagovalo iba 10,7 percenta poistencov, u ktorých sa zároveň nedá predpokladať, či využili TOKS zaslaný poisťovňou, alebo im ho všeobecný lekár vymenil za test, ktorý používa vo svojej praxi. 

Beata Havelková zo spoločnosti Agel hovorí, že mnohí ľudia nevedia, ako skríningové sady používať, tak zdravotnícky materiál napríklad poškodia. „Nastávajú kuriózne situácie. Napríklad človek, ktorý dostal do schránky balík so skúmavkou určenou na skríning, odtiaľ vylial tekutinu na uchovanie vzorky a spýtal sa, prečo mu to poslali s vodou. Musia byť k tomu adekvátne poskytnuté informácie,“ zhrnula.

Problém je podľa nej aj dostať človeka na vyšetrenie nadväzujúce na skríning. Rôzne edukačné portály k tomu prevádzkujú zdravotné poisťovne, a existuje aj web Národného onkologického inštitútu OnkoKontrola.