Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyššou spotrebou alkoholu v Európskej únii (EÚ). Napriek miernemu poklesu počtu diagnostikovaných alkoholikov, sa slovenské urgentné príjmy plnia ľuďmi pod vplyvom alkoholu. Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica v pocaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia hovorí, že situácia je komplexnejšia – čísla o hospitalizáciách neklesajú, a navyše ambulantná starostlivosť podľa neho kapacitne nestačí. Dajana Petríková, riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní, mu v podcaste oponuje a tvrdí, že dostupnosť liečby sa nezhoršila, no zároveň poukazuje na výrazný nárast využívania urgentných príjmov, ktorý za posledných päť rokov stúpol.
Podľa Okruhlicu je spotreba alkoholu na Slovensku približne na úrovni 12,4 litra čistého alkoholu na osobu. „Patríme k nadpriemeru v Európskej únii. Najviac alkoholu konzumujú Lotyši, ktorí vypijú vyše 15 litrov na osobu ročne. Pre porovnanie, v Taliansku je to len osem litrov na hlavu. Rozdiely sú teda výrazné,“ uviedol Okruhlica.
Hoci sa celkový počet pacientov diagnostikovaných s alkoholickou poruchou podľa údajov znížil o šesť percent, teda na približne 46,5-tisíca poistencov, situácia sa zďaleka nezlepšuje tak jednoznačne. „Pre kvalifikované posúdenie vývoja je rozhodujúci počet hospitalizácií spôsobených alkoholom. A ten sa dlhodobo pohybuje okolo 28- až 30-tisíc hospitalizácií ročne. Ide predovšetkým o neodkladnú starostlivosť a psychiatrické stavy,“ doplnil Okruhlica. Zároveň pripomenul, že pokles diagnostikovaných pacientov môže byť spôsobený aj starnutím populácie či migráciou mladších generácií, ktoré pijú alkohol v zahraničí. „Generácie Y a Z v Európe skutočne pijú menej,“ potvrdil Okruhlica, no zdôraznil, že interpretácia dát si vyžaduje opatrnosť.
Petríková vyzdvihla alarmujúci trend na urgentných príjmoch „Počet návštev urgentných príjmov v súvislosti s alkoholom stúpol medzi rokmi 2019 a 2024 až o 80 percent, z 5,4-tisíca na 9,6-tisíca prípadov,“ tvrdí. Zároveň sa znížili výjazdy sanitiek k týmto pacientom o osem percent, čo podľa nej naznačuje, že pacienti chodia na pohotovosť aj vlastnými silami.
Okruhlica situáciu vysvetľuje aj nedostatočnou dostupnosťou ambulantnej starostlivosti pre duševné choroby vrátane alkoholizmu. „Ambulancie kapacitne nestačia, preto sa ľudia často uchýlia priamo na urgentný príjem,“ uviedol. Petríková však upozornila, že dáta poisťovní nenaznačujú nedostupnosť ambulantnej starostlivosti. „Podiel liečených pacientov v ambulantnej a ústavnej sfére ostáva stabilný na úrovni približne 55 percent. Dokonca viac pacientov sa v posledných rokoch lieči ambulantne ako ústavne,“ uviedla Petríková.
Mohlo by vás zaujímať
Obaja odborníci sa zhodli, že celková spotreba alkoholu v krajine priamo súvisí s počtom závislých. „Je vedecky potvrdené, že čím vyššia je spotreba alkoholu v spoločnosti, tým viac ľudí trpí závislosťou. Závisí však aj od druhu konzumovaného alkoholu – liehoviny napríklad majú oveľa rýchlejší negatívny účinok,“ povedal Okruhlica. Podľa Petríkovej poisťovne sledujú rast nákladov na liečbu alkoholizmu v rôznych oblastiach psychiatrickej starostlivosti. Okruhlica zároveň upozorňuje, že veľká časť pacientov ošetrených na urgentoch pod vplyvom alkoholu nie sú ešte nevyhnutne závislí, no ich stav je indikátorom spôsobu pitia v spoločnosti.
