Slovensko má problém. Aj keď zaviedlo onkologické skríningy, nevie vyhodnocovať ich výsledky, takže nemá šancu zistiť, či niektorý z nich nenastavilo zle. V Česku, kde na vec dohliada Národné skríningové centrum, je situácia iná – no aj tu sú napríklad pri skríningu rakoviny pľúc medzery, na ktorých by bolo treba zapracovať, zaznelo na konferencii Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie.
Na Slovensku sa síce podarilo zaviesť skríningové programy, ako je onkologický skríning prsníka, krčka maternice a kolorekta, otázkou však je, aké majú výsledky a či sa skutočne darí ľuďom zachraňovať životy. Nevedia totiž zbierať dáta, a tak overovať funkčnosť programov. Zatiaľ čo Česko tak vďaka skríningu rakoviny kolorekta skutočne zmizlo zo špičky rebríčka krajín s najvyšším výskytom tohto ochorenia, na Slovensku takéto údaje chýbajú.
Otázkou tak je, či v takomto prostredí zavádzať nové skríningy. „Ja osobne som trochu proti tomu, aby sa po nezvládnutých troch skríningoch ďalej rozširovali. Aby to malo význam, musíme to sledovať a vychádzať z evidence-based. Aj v tom máme na Slovensku problém, pretože mnohokrát máme dogmatické nastavenie neprinášajúce benefit,“ poukazuje poslanec zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Peter Stachura (KDH).
Takýmto príkladom je, že ženám vo veku 20 až 40 rokov bol na Slovensku pravidelne vykonávaný ultrazvuk prsníkov, ktorý bol poskytovateľom zvlášť ohodnocovaný. Otázkou tiež je, nakoľko kvalitne sa vyšetrenia vykonávajú, či sa niekedy nerobia len pro forma a či sa v prípade podozrenia na záchyt urobia všetky ďalšie kroky súvisiace s rýchlou diagnostikou a liečbou.
Mizerná návratnosť vzoriek
Podobne to vidí aj ďalší slovenský opozičný poslanec Tomáš Szalay (SaS). „Máme rad skríningových programov, ale v reále to nefunguje. Na papieri teda vyzerá dobre, že sa snažíme včas odhaliť rakovinu hrubého čreva a poisťovne pacientom posielajú skúmavku na vzorku stolice na test okultného krvácania, ale návratnosť je menej ako 10 percent. Už je to tak niekoľko rokov a nič sa s mizernou návratnosťou nerobí. Nemyslím si ale, že by to mal riešiť štát, hlavnú motiváciu by mali mať zdravotné poisťovne. Tie majú prichádzať s inováciami, ako by mali skríningy vyzerať. Keď to ministerstvo nastaví zle, utrpí tým celý segment. Ak ale umožníme zdravotným poisťovniam, aby medzi sebou súťažili v príprave správneho riešenia, dopadne to lepšie, než keď to necháme na štátnych úradníkoch,“ navrhuje Tomáš Szalay.
Bezhlavé rozširovanie skríningových programov má pritom svoje riziká. „Som obrovským zástancom skríningov, ale musí to mať základ v medicíne založenej na dôkazoch. Nesmieme rozširovať medicínu zdravých na úkor medicíny chorých, čo je na Slovensku obrovský problém. Keď sa začnú robiť skríningy vo veľkom, budú mať chorí problém dostať sa k lekárovi,“ upozorňuje Stachura.
Čo s pľúcnymi uzlami?
V Česku síce majú azda najviac skríningových programov na svete, no ani tu nie je všetko úplne ružové. Príkladom je nový skríning rakoviny pľúc, ktorý však v skutočnosti odhaľuje pľúcne uzly – ktorých diagnostika už ale nie je vyriešená.
„Skríning o 20 percent znižuje úmrtnosť na pľúcnu rakovinu a dokonca o 8 percent všetkých úmrtí u tých, ktorí sa nechajú skrínovať. V Česku máme pilotný projekt od roku 2024, lenže sa povedalo A, ale nehovoríme B. Zrazu začíname registrovať veľké množstvo solitárnych pľúcnych uzlov, ku ktorým sa už nevieme dobre postaviť. Nevieme počítať pravdepodobnosť malignity uzlov, nevieme ich dobre navigovať, pretože nám chýbajú skúsenosti aj vybavenie. Zároveň je dobre hradený chirurgický výkon, ale prakticky nie je hradený endoskopický výkon, ktorý má prísť na to, čo je to za nález. Pokrivkávame teda s rigiditou systému a nevieme preklopiť nové technológie do súčasnej medicíny. Ešte pred 30 rokmi bolo solitárnych pľúcnych uzlov málo, ale teraz sa všetka rakovina presťahovala z centrálnych dýchacích ciest do pľúcnej periférie, takže je uzlov enormne veľa a nestačíme to zvládať,“ upozorňuje pľúcny špecialista, prednosta kliniky tuberkulózy a respiračných ochorení VFN Jiří Votruba.
EZkarta umožní rovno sa na skríning objednať
Čo sa ale týka efektivity skríningov a rôznych stratégií, na tú sa snažia zameriavať. Už niekoľko rokov v Česku funguje Národné skríningové centrum, ktoré teraz stratégie navrhuje. Vyhodnocovalo napríklad efektivitu rozosielania pozývacích listov vrátane ich znenia a tiež to, aké iné nástroje by mohli ľudí na vyšetrenie dotlačiť.
„Nie je to len o papierovom liste, ale o EZkarte a aplikáciách poisťovní, v ktorých môžu vyzývať k účasti. Je to o elektronizácii českého zdravotníctva a on-line prepojení s občanom. Verím, že už čoskoro bude trojcestná žiadanka, vďaka ktorej dáme budúcemu možnému pacientovi okrem výzvy, že má ísť na skríning, rovno aj informáciu, kde je najbližšie skríningové centrum a ako sa rovno objednať,“ dopĺňa podpredseda snemovného zdravotníckeho výboru a predseda správnej rady VZP Tom Philipp (KDU-ČSL).
Foto: Radek Čepelák
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotnický deník ďakuje za láskavú podporu sympózia Všeobecné zdravotní pojišťovně, EUC, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra a spoločnostiam AKESO, Sprinx Systems, Eli Lilly a Tiscali Media.
