Ani v roku 2024 nedošlo k naplneniu kľúčových ukazovateľov, ktoré merajú stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva. Konštatuje to Súhrnná správa o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030 za rok 2024, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva a zobrala ju na vedomie slovenská vláda na svojom zasadaní.
Podľa doterajšieho vývoja sa podľa ministerstva dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov nedosiahne stanovený cieľ na rok 2030. Ukazovatele, ako očakávaná dĺžka života či zdravé roky života zaznamenali v poslednom roku pozitívny trend a postupne sa dostávajú k hodnotám spred pandémie covidu. „Naopak, ukazovatele úmrtnosti – celková úmrtnosť, úmrtnosť na ochorenia srdcovo-cievnej sústavy, úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou, úmrtnosť odvrátiteľná prevenciou a dojčenská úmrtnosť – vykazujú nepriaznivý vývoj,“ konštatuje rezort zdravotníctva.
Dožitie je veľmi ovplyvnené vzdelaním
Počas covidu došlo k výraznému prepadu z hľadiska dožitia, pričom Slovensko zaznamenalo väčší pokles ako krajiny V3 (Česko, Poľsko a Maďarsko) a 27 krajín Európskej únie (EÚ27). Napriek aktuálnemu zlepšeniu zostáva Slovensko naďalej pod priemernými hodnotami krajín V3 a EÚ27. Podľa dát z roku 2022 sa ženy na Slovensku dožívali o 6,9 rokov viac ako muži, čo je značne viac, ako priemerný rozdiel v krajinách EÚ, kde je to 5,4 roka. Priemerná dĺžka dožitia muža predstavovala 73,6 roka a u ženy 80,5. „Súčasné tempo rastu nie je dostatočné na dosiahnutie stanoveného cieľa do roku 2030, ktoré predstavujú u mužov 77,6 roka a u žien 83 rokov,“ uvádza súhrnná správa.
Rozdiely v strednej dĺžke života podľa vzdelania sú dlhodobo jedny z najväčších v EÚ. Hodnoty najmä u mužov sú pri tomto ukazovateli extrémne vysoké. Rozdiel v dĺžke života medzi obyvateľom mužom s vysokoškolským a so základným vzdelaním predstavuje takmer 15 rokov. „Nakoľko posledné dostupné dáta sú z roku 2017, nie je možné s určitosťou povedať, či sa stav za uplynulých šesť rokov prehĺbil alebo naopak zlepšil,“ pripomína ministerstvo zdravotníctva.
Slovensko čiastočne zmiernilo svoje zaostávanie v počte zdravých rokov života, pričom v roku 2022 zaznamenalo mierny nárast (u mužov je to 56,6 roka a u žien 58 rokov), zatiaľ čo priemer zdravých rokov života vyspelých krajín ako EÚ27, EÚ14 (členovia Európskej únie pred rokom 2004 – poznámka redakcie) či V3 klesol. „Napriek tomuto pozitívnemu vývoju Slovensko naďalej zaostáva. Priemer krajín V3 dosahuje úroveň európskeho priemeru, pri ženách dokonca prevyšuje priemer EÚ14 a EÚ27,“ poznamenáva ministerstvo zdravotníctva.
Druhá najvyššia dojčenská úmrtnosť v EÚ
Súhrnná správa konštatuje, že celková úmrtnosť v roku 2021 výrazne vzrástla v dôsledku pandémie covidu. Hoci nárast zaznamenali aj ostatné krajiny EÚ, jeho intenzita na Slovensku bola výraznejšia, čo viedlo k ďalšiemu odklonu od priemeru V3 a EÚ27, ako aj od stanoveného cieľa. Celková úmrtnosť na 100-tisíc obyvateľov v súčasnosti predstavuje 1 676,4, pričom cieľom je v roku 2030 dosiahnuť 840,2 úmrtí.
Pozitívny trend poklesu dojčenskej úmrtnosti, pozorovaný v rokoch 2012 až 2017, sa po roku 2018 zastavil. „V roku 2022 dosiahla úroveň 5,4 úmrtí na 1 000 narodených detí, čo je druhá najvyššia hodnota v EÚ po Rumunsku s 5,7 úmrtiami. Krajiny V3 sa v posledných rokoch stabilizovali na úrovni 3,2, čím dosahujú priemer EÚ27,“ priznáva ministerstvo zdravotníctva.
Mohlo by vás zaujímať
Pandémia zásadne ovplyvnila úmrtnosť aj na srdcovo-cievne ochorenia, ktorá v roku 2021 vzrástla na 641,2 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čím sa prerušil dlhodobý klesajúci trend. Slovensko sa v tomto ukazovateli naďalej nachádza na výrazne vyššej úrovni ako priemer krajín V3 a v porovnaní s EÚ14 dosahuje viac ako dvojnásobnú hodnotu. Naopak, úmrtnosť na nádorové ochorenia v roku 2021 klesla na 278,3 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo je mierne pod úrovňou priemeru V3, avšak stále výrazne nad priemerom EÚ14.
V roku 2021 úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou výrazne vzrástla, čím sa Slovensko ešte viac vzdialilo od priemeru V3 a dosiahlo trojnásobne vyššiu úroveň ako EÚ14. Bola na úrovni 206 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, pričom cieľový stav roku 2030 je 120 úmrtí. „Úmrtnosť odvrátiteľná prevenciou síce tiež rástla až na úroveň 379 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, no zostala na úrovni V3, a podobný nárast bol zaznamenaný v celej EÚ,“ uzatvára ministerstvo zdravotníctva.
