Prepojenie zdravotného stavu populácie a ekonomiky štátu je nielen silné, ale aj dobre merateľné. Investície do kvalitnej prevencie znižujú tlak na verejné financie a prinášajú štátom rozhodujúcu ekonomickú výhodu. Na medzinárodnej konferencii Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie zdravotných rizík to povedal Ján Švejnar, profesor ekonómie a medzinárodných vzťahov Kolumbijskej univerzity v New Yorku. A opísal tri piliere, na ktorých podľa neho kvalitná prevencia stojí.
Miera zraniteľnosti Českej republiky a ďalších európskych krajín je v dnešnej geopolitickej situácii silná, možno ju ale znížiť zameraním sa na prevenciu a preventívnu medicínu, myslí si Jan Švejnar. „Z ekonomického hľadiska je hlavným pilierom v tejto oblasti ľudský kapitál. Ten je mimoriadne dôležitý a patrí do neho okrem zručností, schopností a vzdelania aj zdravie ľudí. Preto sú investície do zdravotníctva a preventívnej medicíny investíciami do ľudského kapitálu, ktorý má úplne zásadný efekt na to, ako si celá krajina vedie,“ povedal Švejnar na úvod konferencie.
„Svet sa zmenil v tom, že je potrebné investovať do čo najvyššej kvality ľudského kapitálu. Predtým sa vyplácala priemernosť, teraz je model vo svete taký, že víťaz berie takmer všetko. Takže sa vypláca excelentnosť a vysoká kvalita. Ak teda budeme do ľudského kapitálu v oblasti preventívnej medicíny investovať, je dôležité to robiť v miere najvyššej kvality,“ povedal povedal Švejnar. Spoločnosť bude produktívnejšia, spokojnejšia a spoločnosť bude schopná konkurovať vo svete, kde je model, že „víťaz berie takmer všetko“, dominantnou témou.
Vysoká návratnosť garantovaná
Profesor Švejnar upozornil aj na to, že prepojenie zdravotného stavu populácie a ekonomiky štátu je nielen silné, ale aj dobre merateľné.
„Zdravotná prevencia vedie k lepšiemu využitiu pracovnej sily, znižuje tlak na verejné financie, ktoré sú vo väčšine krajín veľmi napäté, a prispieva k zvýšeniu životnej úrovne celej spoločnosti,“ povedal Švejnar s tým, že náklady na zdravotnú starostlivosť môžu byť vďaka prevencii znížené až na tretinu.
Pripomenul aj štúdiu spoločnosti The European House – Ambrosetti, z ktorej vyplýva, že každé euro investované do preventívnej zdravotnej starostlivosti generuje návratnosť 14 eur. „Aj keby sme to spochybnili a povedali, že reálna je len polovica toho odhadu, ide o návratnosť veľmi vysokú, oveľa vyššiu v porovnaní s inými oblasťami,“ poznamenal Švejnar.
3 piliere efektívnej prevencie
Vo svojom vystúpení profesor Švejnar tiež spomenul hlavné princípy, na ktorých by podľa neho mala stáť kvalitná zdravotná prevencia. „Ten prvý je celkom prirodzený: Robme to, čo nič nestojí alebo čo stojí málo. Napríklad teda posilňujme prevenciu zdravotných rizík už vo verejnom vzdelávaní. To veľmi nestojí a môže to mať ďalekosiahle efekty,“ uviedol Švejnar.
Druhým kľúčom k úspechu je podľa neho investovať do skríningových programov, ktoré majú vysokú návratnosť. „Podľa mňa v tejto oblasti ide Česká republika správnou cestou, tento princíp je tu veľmi silne uplatňovaný,“ poznamenal.
Tretím princípom je podľa riaditeľa Centra pre globálnu hospodársku politiku Kolumbijskej univerzity „znižovanie zdravotných rizík tam, kde iné cesty buď nie sú efektívne alebo sú drahšie“ s využitím cost-benefit analýz.
Mnoho aktérov – zložité hľadanie konsenzu
V otázkach z oblasti prevencie panuje podľa Švejnara naprieč politickým spektrom pomerne veľká zhoda, a preto je kľúčové zamerať sa na realizáciu. Tá ale nie je v oblasti zdravotníctva ľahká kvôli veľkému počtu zúčastnených dôležitých aktérov. „V zdravotníctve máte občanov, ktorí sú poistení a potrebujú starostlivosť, máte poisťovne, lekára, vládu, farmaceutické firmy. A preto ide o oblasť, v ktorej je oveľa zložitejšie nájsť konsenzus a vytvoriť efektívnu hospodársku politiku ako v oblastiach iných,“ vysvetlil Švejnar.
Ten v diskusii pochválil systém českého zdravotníctva z hľadiska dostupnosti starostlivosti: „Zaisťuje širokú starostlivosť všetkým a nevylučuje značnú časť obyvateľov tak, ako sa to deje v iných krajinách,“ vysvetlil. Ako ekonóm by však podporil väčšie možnosti v tom, aby si ľudia mohli priplatiť za lepšiu zdravotnú starostlivosť.
Kľúčová úloha zamestnávateľov
Zdôraznil tiež pozitívny vplyv väčšieho zapojenia zamestnávateľov do prevencie. „Zamestnávatelia by mali mať záujem na tom, aby mali zdravých zamestnancov, ktorí neabsentujú v práci. V krajinách, kde táto oblasť dobre funguje, zamestnávatelia veľmi starostlivo vyberajú zdravotné poisťovne, v odmeňovaní kladú dôraz na to, aby ľudia naozaj absolvovali vyšetrenie preventívnej medicíny a dávajú dotácie na vstup do fitness,“ vysvetlil Švejnar.
Zamestnávatelia by podľa neho mali mať právo hovoriť aj do štátnej zdravotnej politiky. „Mali by byť medzi tými, ktorí sa k nej vyjadrujú. Zdravotníctvo je založené na súhre mnohých aktérov, a pokiaľ v ňom nie je dialóg alebo diskusia týchto aktérov, väčšinou sa nedôjde k optimálnemu riešeniu,“ uzavrel profesor Švejnar.
Foto: Radek Čepelák
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotnícky denník ďakuje za láskavú podporu sympózia EUC, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra a spoločnostiam AKESO, Sprinx Systems, Eli Lilly a Tiscali Media.
