Transplantácie pľúc sa na Slovensku nevykonávajú. Dnes sa robia v Prahe, ale slovenským pacientom ich od roku 1998 do roku 2018 vykonávali vo Viedni. Tento zložitý zákrok sa na Slovensku nerobí z viacerých dôvodov. Napríklad chýba nemocnica, v ktorej by zákrok prebiehal. Keď bol ešte pred 20 rokmi vo funkcii ministra zdravotníctva Rudolf Zajac, tak bol v hre Národný ústav srdcových a cievnych chorôb.

„Je to zariadenie, ktoré má vybavenie, transplantácie v ňom prebiehajú a má aj vyškolený personál. Ale nakoniec tá myšlienka zapadla,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Marta Hájková, prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava. Na transplantácie je potrebný aj tím ľudí. Ako tvrdí prednostka kliniky, chirurgov nie je až také zložité vyučiť, aj keď ide o náročný zákrok. Najdôležitejšia je však podľa nej potransplantačná starostlivosť. „Vtedy ide najviac o život. Je potrebný vyškolený tím lekárov na ARO, neskôr sa o pacienta starajú intenzivisti. Toto sme my neboli schopní zabezpečiť,“ priznáva.

Nízka odberová aktivita

Za všetkým sú peniaze, myslí si prednostka. Navyše, chirurgický tím potrebuje byť, ako hovorí Hájková, vyoperovaný, nestačí mu robiť osem transplantácií ročne. „Viac pacientov proste nemáme. Momentálne ich máme na čakacej listine desať, a to vyšetrujeme pacientov z celého Slovenska,“ dodáva prednostka.

Transplantácie sa pôvodne vykonávali vo Viedni z praktického dôvodu. „Museli sme sa dostať do zdravotníckeho centra, ktoré malo s týmito zákrokmi skúsenosti a bolo známe vo svete. Celkovo tam nakoniec prebehlo 69 transplantácií pľúc,“ vysvetľuje Hájková.

Od roku 2018 prebiehajú transplantácie pľúc v Nemocnici Motol v Prahe, kde ich zatiaľ absolvovalo 39 slovenských pacientov. Uznáva, že spolupráca s Viedňou bola na veľmi dobrej úrovni, navyše je to len hodina cesty z Bratislavy. Problém podľa Hájkovej vznikol v tom, že Slovensko nedokázalo zabezpečiť dosť orgánov pre slovenských pacientov. „Naša odberová aktivita bola veľmi slabá. Ale s tým je problém v celom svete,“ konštatuje prednostka kliniky. Centrum vo Viedni je členom organizácie Eurotransplant, to znamená, že musí byť donorom určitého množstva orgánov. Keďže Slovensko nedokázalo zabezpečiť viac orgánov pre viedenské centrum, bolo Slovensku odporučené obrátiť sa na iné zariadenie. „Takže v roku 2018 sa nás ujalo transplantačné centrum v Prahe vo Fakultnej nemocnici Motol a k dnešnému dňu už máme odtransplantovaných 39 pacientov,“ hovorí Hájková.

Spolupráca s poisťovňami prebieha bez problémov

Zdôrazňuje, že neplatí, že slovenský pacient dostane pľúca od slovenského darcu. „Záleží od kompatibility, teda od série imunologických a mnohých ďalších vyšetrení, vrátane zhody krvnej skupiny. To má zabezpečiť, aby orgán nebol príjemcom odvrhnutý,“ informuje prednostka kliniky. Hovorí, že odberová aktivita na Slovensku sa veľmi zlepšila a v súčasnosti je s pražským transplantačným centrom vo vyrovnanom stave.

„Koľko orgánov posielame, toľko pacientov je transplantovaných. Samozrejme, naši pacienti dostanú aj české pľúca a naopak. Akonáhle by sme boli dlžní pľúca, tak by nám pražské pracovisko avizovalo, že musia operácie zastaviť, pretože by boli na úkor českých pacientov. Je to etická otázka,“ poznamenáva Hájková.

Mohlo by vás zaujímať

Čo sa týka dĺžky hospitalizácie v Nemocnici Motol, je to veľmi individuálne. Sú pacienti, ktorí odídu po štyroch týždňoch, v prípade komplikácií to môže byť aj pol roka. Ďalšiu starostlivosť potom už vykonávajú v Nemocnici Ružinov.

Spolupráca so zdravotnými poisťovňami, ktoré transplantáciu pľúc preplácajú v plnom rozsahu, prebieha podľa prednostky bez problémov. „Trochu sme sa toho báli, ale nebolo prečo. Vieme, aké podklady máme dodať, so schvaľovaním nie je problém. Pacient ide napríklad na operáciu lietadlom, aj to poisťovňa rešpektuje. Výborne spolupracujeme so všetkými poisťovňami na Slovensku,“ uzatvára prednostka Hájková.