V posledných rokoch sa mnohé malé firmy stretávajú s rastúcim administratívnym a finančným bremenom, ktoré súvisí s legislatívnymi povinnosťami. Jednou z nich je aj zabezpečenie tzv. pracovnej zdravotnej služby (PZS) na základe zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú musia zamestnávatelia poskytovať všetkým zamestnancom vystaveným rizikovým faktorom pracovného prostredia. A to aj v prípade, že ide o administratívne pozície s minimálnym rizikom.

Základným účelom PZS je sledovať zdravotný stav zamestnancov v súvislosti s pracovným zaťažením, predchádzať chorobám z povolania a zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky. V teórii ide o užitočný koncept. Problém však nastáva pri jeho aplikácii na malé podniky, kde často ide o firmy s 1–10 zamestnancami, ktorí vykonávajú administratívne, obchodné alebo iné „nízkorizikové“ práce.

Je to len ďalšia forma byrokracie?

Zákon rozdeľuje pracovné zaradenia zamestnancov na štyri kategórie podľa potenciálneho rizika. V prvej kategórii sú zaradené práce, ktoré nie sú rizikové a nepoškodzujú zdravie zamestnancov. Druhú kategóriu tvoria práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, avšak nemožno pri nich absolútne vylúčiť negatívnu odpoveď organizmu. Do tejto kategórie môže byť zaradená veľká skupina profesií – od administratívnych pracovníkov, manažérov, účtovníkov, obchodníkov cez učiteľov, zdravotníkov, predavačov, kuchárov, čašníkov až po robotníkov, upratovačov či vodičov. V tretej sú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia a do štvrtej kategórie sa práce zaraďujú iba výnimočne a na obmedzený čas.

Pre malých podnikateľov predstavuje zavedenie PZS nielen finančné náklady, ale aj administratívnu záťaž. Cena za pracovnú zdravotnú službu sa pohybuje od 150 do 400 eur ročne na zamestnanca. Pre firmu s piatimi pracovníkmi v kancelárii tak ide o náklad niekoľkých stoviek eur, často bez reálneho prínosu.

Napríklad majiteľ malej účtovníckej firmy (neprial si byť menovaný – pozn. redakcie), ktorá má troch zamestnancov pracujúcich výhradne na počítačoch, povedal pre Zdravotnícky denník, že musel uzatvoriť zmluvu s externým poskytovateľom PZS len preto, aby splnil zákonnú povinnosť. „Pracovisko nebolo nikdy navštívené, zdravotné prehliadky prebehli formálne a dostali sme len potvrdenie o spôsobilosti, ktoré by v prípade bežnej prehliadky u obvodného lekára stálo menej,“ konštatoval majiteľ firmy.

Problémom je, že nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, možno považovať za priestupok alebo iný správny delikt, pričom za priestupky môžu príslušné orgány uložiť povinným subjektom pokutu až do výšky 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za iné správne delikty môžu uložiť pokutu vo výške od 150 do 50-tisíc eur v závislosti od konkrétneho porušenia zákona.

Mohlo by vás zaujímať

Pracovníci v kanceláriách majú veľmi nízke riziká

Ak má malá firma niekoľko administratívnych pracovníkov, ktorí sedia za počítačom a neprichádzajú do styku s chemikáliami, hlukom, vibráciami či fyzickou záťažou, je otázne, aký prínos má PZS. Zdravotné riziká sú porovnateľné s bežným životom mimo práce – niekedy dokonca menšie. Jedna z najčastejších foriem „odborne posúdeného“ rizika v kanceláriách je zraková námaha a statická poloha tela. Ide o problémy, ktoré si väčšina zamestnancov dokáže riešiť sama – prestávkami, kvalitnou stoličkou alebo cvičením – bez potreby externej služby.

Zmysluplná ochrana zdravia zamestnancov je, samozrejme, dôležitá. No táto povinnosť by mala byť primeraná charakteru práce a veľkosti firmy. PZS v dnešnej podobe pôsobí ako univerzálne riešenie bez ohľadu na reálne potreby konkrétneho pracoviska. Malé firmy pritom často nemajú vlastné personálne oddelenia či právnikov, ktorí by im pomohli zorientovať sa v komplikovanej legislatíve.

Riešením by mohlo byť zavedenie výnimiek pre firmy s malým počtom zamestnancov a nízkorizikovým zameraním, alebo možnosť nahradiť PZS vlastným vyhlásením o posúdení rizík s jasne definovanými pravidlami. Takýto krok by odbúral zbytočnú byrokraciu a zároveň umožnil firmám sústrediť sa na to podstatné – vytváranie pracovných miest, rast a inováciu. Pracovná zdravotná služba je nástroj, ktorý má svoje miesto v priemysle či vo výrobe. No jej povinné zavádzanie aj pre malé, administratívne zamerané firmy bez reálnych rizík je neefektívne, finančne zaťažujúce a demotivujúce.