Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) pripravuje viaceré opatrenia v liekovej politike. Na vyhlášku, ktorá rieši prísnejšie kritériá pre vstup nových liekov do úhradového systému, sa zniesla vlna kritiky od odborníkov aj politikov. Minister ju preto nepodpisal a avizuje ďalšie diskusie. Medzičasom sa však v pripomienkovom konaní objavil ďalší návrh, ktorý pri liekoch rieši dôležitý parameter. Klesnúť by mala takzvaná diskontná sadzba. Ide o technický koeficient, ktorý budúce roky života zľavuje, teda znižuje ich hodnotu v čase. Pokles diskontnej sadzby síce znamená väčšiu pravdepodobnosť na schválenie lieku, no podľa zdravotníckych organizácií by mala byť ešte nižšia, než akú navrhuje samotný rezort. Podľa nich sa tiež minister pri novej sadzbe inšpiroval Maďarskom.
Diskontná sadzba pre náklady verejného zdravotného poistenia aj pre prínosy spojené s použitím lieku by sa mala znížiť zo súčasných piatich percent na 3,7 percenta ročne. Vyplýva to z návrhu vyhlášky o podrobnostiach farmakoekonomického rozboru lieku z dielne rezortu zdravotníctva.
Diskontná sadzba pri nákladoch zohľadňuje, že rovnaká suma peňazí má v budúcnosti menšiu hodnotu. Dôvodom je najmä inflácia. Diskontovanie prínosov vyjadruje preferenciu spoločnosti, že vyššiu hodnotu má prínos v zdraví v súčasnosti, teda v čase rozhodovania o úhrade lieku zo zdravotného poistenia, ako rovnaký prínos v budúcnosti. Dôvodom sú najmä náklady a nové možnosti liečby v budúcnosti.
„Vo vzťahu k prínosom spojeným s použitím lieku tak s istým zjednodušením možno tvrdiť, že vyššia diskontná sadzba vyjadruje preferenciu spoločnosti hradiť z verejných zdrojov lieky indikované na ochorenia s horšou prognózou (s kratšou očakávanou dĺžkou života), zatiaľ čo nižšia diskontná sadzba preferuje lieky indikované v rámci prevencie a liečby ochorení vo včasnom štádiu (s dlhšou očakávanou dĺžkou života),“ tvrdí Šaškov rezort.
Zdravotnícke organizácie chcú ešte nižšiu sadzbu
Pripomienkovanie novej vyhlášky skončilo na začiatku júna. Objavilo sa v ňom len 16 pripomienok, z toho bolo päť zásadných. Zdravotnícke organizácie, ktoré sú združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), napríklad v jednej z nich píšu, že v návrhu chýba informácia, ako bola vypočítaná diskontná sadzba na úrovni 3,7 percenta. „Predpokladáme, že sadzba je prevzatá z Maďarska, ktorá bola vypočítaná v roku 2010 na základe maďarských ekonomických dát a je platná od roku 2013,“ píšu organizácie v pripomienke.
Problém je v tom, že metodológia použitá v Maďarsku využíva pre výpočet viacero premenných – vrátane takých, ktoré vychádzajú z maďarských ekonomických ukazovateľov. „Máme za to, že pre výpočet diskontnej sadzby na Slovensku je potrebné použiť výpočet, ktorý je prispôsobený domácim podmienkam. Takýto výpočet bol použitý v publikovanej štúdii od Office of Health Economics (OHE). Táto štúdia nielen že zohľadňuje slovenské ekonomické dáta, ale takisto na výpočet používa aktuálnejšie zdroje dát a širšie obdobie. Zároveň adresuje vplyv pandémie, preto nepoužíva dáta z rokov 2020 až 2022,“ myslia si organizácie združené v AZZZ.
Mohlo by vás zaujímať
Vo svojich pripomienkach idú ešte ďalej a ministerstvu navrhujú nastaviť sadzbu ešte na nižšej úrovni. Namiesto sadzby na úrovni 3,7 percenta navrhujú 3,3 percenta. Opäť sa odvolávajú na správu o výpočte diskontnej sadzby pre Slovensko, ktorá bola pripravená nezávislou výskumnou organizáciou OHE so sídlom v Londýne. Podľa pripomienky sú vo výpočte zakomponované čistá časová preferencia, riziko katastrof, elasticita hraničného úžitku zo spotreby a miera rastu reálnej spotreby na obyvateľa.
Opatrenie nadväzuje na druhú vyhlášku
Keď má liek vstúpiť do úhradového systému na Slovensku, najprv sa robí tzv. farmakoekonomický rozbor. Ide o dôležitý podklad pre posúdenie nákladovej efektívnosti lieku. Držiteľ registrácie lieku prikladá tento rozbor k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, k žiadosti o zmenu charakteristík referenčnej skupiny a k žiadosti o určenie, že liek podlieha osobitnej cenovej regulácii. Jednou z náležitostí farmakoekonomického rozboru lieku uvedených je práve diskontácia, ktorá je uplatňovaná ako diskontná sadzba.
Nižšia diskontná sadzba by mala prioritizovať lieky, ktoré majú potenciál človeka úplne vyliečiť. „Zníženie diskontnej sadzby v rámci farmakoekonomického rozboru lieku na základe návrhu vyhlášky povedie k prioritizácii liekov indikovaných na prevenciu alebo liečbu včasných štádií ochorení, čo do istej miery reflektuje zvýhodnenie liekov určených na ochorenia s horšou prognózou v rámci novo navrhovaného spôsobu stanovenia prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti,“ tvrdí ministerstvo.
Zníženie na úroveň 3,7 percenta ročne sa totiž podľa rezortu navrhuje v nadväznosti na úpravu spôsobu stanovenia prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti. Ide o vyhlášku, ktorá má zaviesť prísnejšie kritériá pre vstup nových liekov do úhradového systému. Podľa viacerých odborníkov a politikov nové opatrenie prakticky zastaví vstup nových terapií a predĺži čakanie slovenských pacientov na moderné lieky. Šaško však nové pravidlá pre určenie prahovej hodnoty zatiaľ nepodpísal. Verejne deklaroval, že sa o podmienkach budú viesť odborné debaty.
