Mimovládne organizácie Transparency International Slovensko (TIS), Nadácia Zastavme korupciu (NZK) a VIA IURIS volajú po diskusii o regulácii lobingu aj na základe skúseností z krajín Európskej únie prichádzajú s návrhom jeho zmysluplných, férových a transparentných pravidiel. Zdôrazňujú, že Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktorej chýba zákon o lobingu, čo vytvára priestor na netransparentné praktiky. Vládna koalícia sa podľa nich pokúsila lobing presadiť cez nesystémovú novelu zákona o neziskových organizáciách, po kritike medzinárodných aj domácich organizácií avizuje prípravu ďalšieho pokusu.
Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a VIA IURIS preto proaktívne pripravili návrh princípov, ktoré by mal kvalitný legislatívny návrh obsahovať, a pozývajú politikov a ďalších partnerov k diskusnému stolu. „Ovplyvňovanie verejných politík rôznymi záujmovými skupinami je v demokracii bežné, ale musí byť transparentné a kontrolované,” uviedla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Kvalitná regulácia lobingu si podľa nej vyžaduje definovanie pojmov, ako je lobing, lobista a lobovaný, a stanovenie nediskriminačných, transparentných pravidiel.
Ich absencia na Slovensku znemožňuje kontrolu a vytvára priestor pre korupciu. „Pojem lobista sa tiež zneužíva v politickom boji, takže sa z neho stáva pomaly nadávka,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Samotní poslanci, ktorí schvaľujú zákony, majú pritom problém zverejniť, s kým o nich diskutujú. Nadácia urobila prieskum, pričom na otázku „S akými lobistami ste sa stretli?” odpovedalo zo 150 poslancov len sedem, z toho štyria boli z PS, dvaja z Hnutia Slovensko a jeden zo SaS. Koaliční poslanci neodpovedali vôbec.
Europoslanci pritom povinnosť zverejňovať stretnutia už majú. Slovenskí vykázali len od vlaňajších eurovolieb už vyše tristo stretnutí, pričom prevažne išlo o komerčné firmy ako Philip Morris, Jaguar Land Rover, Slovak Telecom a ďalšie. V európskom registri transparentnosti sú zapísané aj mimovládne organizácie TIS, NZK a Via Iuris. Na Slovensku podobný register chýba.
„Tak, ako je pre demokraciu a politickú kultúru nebezpečný živelný lobing, môže byť riziková aj jeho zlá regulácia. Dnes máme k dispozícii množstvo príkladov dobrých aj zlých praktík z Európy, z ktorých by sme sa mali poučiť a inšpirovať,“ hovorí riaditeľ Transparency International Michal Piško. Zmysluplná regulácia lobingu by mala vzniknúť so zapojením širokej verejnosti, vrátane relevantných politických strán, občianskych organizácií, záujmových skupín, odborov či cirkví.
