Základnou myšlienkou optimalizácie siete nemocníc bolo podľa ministerstva zdravotníctva vytvorenie siete nemocníc, ktorá má zabezpečiť pacientom dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť s efektívnym financovaním. Nemocnice sú po novom rozdelené do piatich úrovní, pričom prvá úroveň je najnižšia a piata úroveň najvyššia. Úroveň určuje rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú môže zariadenie poskytovať. Nemocnice s rozdelením často nesúhlasili a snažili sa o preradenie do vyššej úrovne. Niektorým sa to aj podarilo.
Samotná optimalizácia siete nemocníc (OSN) dáva podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara politikom priestor zasahovať a umenšovať význam jednoznačných indikátorov. Upozornil na to v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia a dodal, že systém sa „dá ohýbať“ a kým nebude nárok na vyššiu úroveň automatický po splnení kritérií, podobné spory neustanú. Spomenul to pri prípade preradenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši z najnižšej do vyššej druhej úrovne. Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková však v podcaste odmietla, že by išlo o lacné politické gesto a tvrdila, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) prišiel „dokonale pripravený“ a neurobil rozhodnutie na základe želaní regiónu, ale overených čísel.
O preradení rozhoduje komisia
Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), si myslí, že optimalizácia siete nemocníc má dnes v sebe možnosť pridávať programy či dokonca zmeniť úroveň. „Ale až prax ukáže, či bude tento administratívny proces dostatočný na flexibilné prispôsobovanie sa realite. Môj osobný odhad je, že optimalizácia začne rýchlo prerastať rôznymi úpravami – v dôsledku nevyhnutnosti, aj politického tlaku – a za 4-5 rokov ju oproti dnešnej podobe ani nespoznáme,“ konštatuje Vlachynský pre Zdravotnícky denník.
Ministerstvo zdravotníctva na otázky Zdravotníckeho denníka o snahách nemocníc na preradenie do vyššej úrovne iba stručne reagovalo, že „o jednotlivých žiadostiach bude rozhodovať komisia pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc. V komisii majú zastúpenie ministerstvo zdravotníctva, asociácie nemocníc, vyššie územné celky, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Asociácia na ochranu práv pacienta a aj zdravotné poisťovne. Komisia ešte o žiadostiach nerozhodla.“ Podľa informácií z webovej stránky rezortu zdravotníctva vyplýva, že roku 2025 sa rozhodne o žiadostiach doručených v období od 1. januára 2024 do 30. apríla 2025 a rozhodnutie bude doručené do 31. augusta 2025. Zmeny v zozname kategorizovaných nemocníc vyplývajúce z týchto rozhodnutí zverejní ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle do 31. októbra 2025.
Zatiaľ sa podľa webu ministerstva zdravotníctva zmena podarila len trom nemocniciam. Ešte v roku 2024 bolo rozhodnuté, že Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach môže poskytovať doplnkový Program pediatrickej infektológie tretej úrovne. Do druhej úrovne nemocníc bola podmienečne zaradená Nemocnica s poliklinikou v Brezne a pred pár mesiacmi aj spomínaná Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši.
Typický príklad centrálneho plánovania
Na optimalizáciu siete nemocníc sa môžeme podľa Vlachynského pozrieť realizačným a strategickým pohľadom. „V prípade realizačného pohľadu pri spätnom pohľade vieme povedať, že sa spravilo viacero chýb. Problémy boli v časovom pláne, komunikácii vnútri aj navonok, v metodických nejasnostiach, aj vo vyvolaných neželaných efektoch, ktorými boli napríklad odchody personálu v očakávaní zmeny úrovne,“ konštatuje analytik INESS. Myslí si však, že nejaká miera implementačných problémov bola nevyhnutná vždy. Reforma napriek všetkému postupuje a už tento samotný fakt je podľa neho v slovenských pomeroch úspech. S definitívnym hodnotením by však ešte minimálne rok počkal.
Zo strategického pohľadu je optimalizácia podľa analytika INESS typickým prípadom centrálneho plánovania so všetkými rizikami, ktoré z centrálneho plánovania vyplývajú. „Problémom plánov je najmä veľká zotrvačnosť a zlá absorpcia spätnej väzby z reálneho sveta. Príkladom je to, že najmodernejšia koncová nemocnica mala v sieti nelogické miesto, pretože plán s ňou akosi nerátal,“ hovorí Vlachynský.
Mohlo by vás zaujímať
Dodáva, že originálna myšlienka slovenského systému z rokov 2004 – 2006 spočívala v tom, že takáto „optimalizácia“ bude prebiehať priebežne a nástrojom na jej vykonávanie bude zmluvné dohadovanie medzi poskytovateľmi a poisťovňami. „Na sfunkčnenie tohto mechanizmu však bolo okrem iného ešte potrebné upresniť nárok pacienta a transformovať štátne nemocnice, respektíve zosieťovať ich,“ uzatvára analytik INESS.
