Prečo majú mladí pocit, že ich nikto nepočúva? Prečo v školách prehliadame šikanu, mizogýniu a frustráciu, až kým nie je neskoro? Odborníci zo psychologickej poradne IPčko a Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) analyzovali 847 anonymných odkazov, ktoré od mladých ľudí prišli cez online projekt Vyfrustrovač. Výsledkom je 10 odporúčaní pre prevenciu radikalizácie, extrémizmu a pre budovanie bezpečného prostredia na stredných školách. Aby sme nereagovali až vtedy, keď je už neskoro.

Zistenia z Vyfrustrovača a odporúčania IPčko šíri na rôznych fórach. Odborná poradkyňa z IPčka Zuzana Juráneková pre Zdravotnícky denník uviedla, že výsledky analýzy konzultovali aj so zástupcami ministerstva školstva. „Dlhodobo sme súčasťou odborných aj medziodborových diskusií a aktivít zameraných na prevenciu radikalizácie mladých. Tento mesiac sme sa zúčastnili napríklad na zasadnutí odbornej skupiny K14, ktorá bola okrem iného venovaná aj téme radikalizácie. Predstavili sme aj naše odporúčania pre školy, inštitúcie a medzirezortnú spoluprácu,“ priblížila Juráneková.

Zlý psychický stav mladých ľudí naznačuje aj rastúci počet pokusov o samovraždu, na ktorý upozornilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Minulý rok ich celkový počet stúpol na 808 prípadov, čo predstavuje medziročný nárast o 130. Vyše 41 percent z nich boli podľa NCZI demonštratívne pokusy. Najviac ich bolo práve medzi mladými vo veku 15 až 19 rokov, s mierou 44,3 na 100-tisíc osôb. Až 92 zo 121 pokusov v tejto skupine vykonali dievčatá.

Problémy môžu podchytiť školy

Občianske zruženie IPčko začiatkom roka 2024 spustilo iniciatívu Nevypočutý. Na svojom webe vysvetľuje, že ide o súbor aktivít na prevenciu radikalizácie mladých, pretože na linkách pomoci zaznamenali zvýšený počet podnetov, ktoré sa týkali radikalizácie či extrémizmu. Súčasťou iniciatívy je aj  projekt Vyfrustovač, v ktorom sa mladí ľudia formou správ a zvukových nahrávok delia o svoje frustrácie, trápenia a strachy.

Po roku fungovania Vyfrustrovača v spolupráci s CVEK všetky prijaté odkazy analyzovali. Časté boli odkazy ako: „Ak aj kričím o pomoc, nikto ma nepočuje.“ Mladí ľudia podľa psychológov čelia mnohým nástrahám a rizikám – v škole, doma aj v online svete. „Zažívajú silný tlak na výkon, tlak z online sveta sociálnych sietí, čelia výzvam v oblasti duševného zdravia a nedostávajú dostatočnú podporu. Služby školských psychológov sú pre nich často nedostupné a nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú,” hovorí riaditeľ IPčka Marek Madro.

Viac ako tretina podnetov (35,5 percent) vo Vyfrustrovači sa týkala školského prostredia. Výpovede hovoria o tlaku na výkon, zosmiešňovaní zo strany učiteľov, ignorovaní šikany či bagatelizovaní sexistických prejavov. „Mnoho učiteľov a učiteliek odvádza fantastickú prácu. Do Vyfrustrovača však prichádzajú najmä odkazy od mladých ľudí s negatívnou skúsenosťou. Pedagógovia aj školské podporné tímy potrebujú rozvoj, podporu a posilnené kapacity na to, aby sa situácia mohla zmeniť. To reflektujeme aj v našich odporúčaniach,” vysvetľuje Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka CVEK, ktorá odkazy analyzovala.

Mohlo by vás zaujímať

Odborníci a odborníčky z IPčka už druhý rok v spolupráci s Protiteroristickou centrálou Prezídia Policajného zboru po celom Slovensku realizujú trojdňové výcviky krízovej intervencie Nevypočutý: Ako na radikalizáciu na školách. Školia pracovníkov a pracovníčky s mládežou v tom, ako rozpoznať varovné signály a vytvárať bezpečné prostredie. Dlhodobo realizujú vzdelávacie aktivity pre rodičov. Okrem rôznych inštitúcií a škôl spolupracujú aj s ďalšími pomáhajúcimi organizáciami či komunitnými centrami. Na zabezpečovaní duševne zdravého a bezpečného prostredia v školách spolupracuje napríklad aj Liga za duševné zdravie v rámci koalície Školy za duševné zdravie.

„Pomocou preventívnych opatrení a aktivít máme za cieľ destigmatizáciu duševných ochorení a ťažkostí v prostredí školy, zamedzenie patologickému či násilnému správaniu v školských komunitách, ale aj minimalizáciu negatívnych dopadov závažných spoločenských javov a udalostí na duševné zdravie mladých ľudí,“ uviedla Liga. Doplnila, že väčšine problémov v oblasti duševného zdravia sa dá predchádzať pri včasnom zasiahnutí: „Práve školy bývajú často miestom, kde sa prvýkrát prejavia. Zároveň nám však poskytujú jedinečnú možnosť ich podchytiť a pri menej závažných stavoch aj priamo vyriešiť. Destigmatizácia duševných výziev v prostredí školy je podmienkou akýchkoľvek ďalších pozitívnych zmien. Pre skvalitnenie prostredia školy je teda nevyhnutné otvorene hovoriť aj o duševnom zdraví.“

Mladí volajú po zmene

Ďalšie výpovede vo Vyfrustrovači sa týkali problematických rodinných vzťahov (14,4 %), duševného zdravia (13,4 %), radikalizácie (10,3 %) či mizogýnie (10,2 %). Zistenia poukazujú na systémové zlyhávania aj absenciu bezpečného prostredia, kde by sa problémy mladých skutočne riešili.

„Ich odkazy sú plné bolesti, hnevu, pocitu neviditeľnosti, túžby po rešpekte. Pomenúvajú reálne problémy, vidia okolo seba javy, ktoré môžu mať vážne následky. Všetci hovoríme, že mladých treba počúvať, ale v praxi ich často umlčiavame. Vyfrustrovač je toho dôkazom a ilustruje to aj citát, na ktorý sme narazili v jednej z uzavretých online skupín: ,Terorizmus je jazykom nevypočutých‘,” hovorí Marek Madro.

Príklady ďalších citátov z Vyfrustrovača:
„Šikana sa nerieši, kým sa nestane niečo vážne, koľko tragédií ešte potrebujeme?“
„Nemám právo na svoje emócie, lebo rodičia mali ,ťažší život‘.“
„Keď som povedala, že chcem byť programátorka, učiteľ ma len vysmial.“
„Spolužiak sa často vyjadruje o ženách ako o spodine, tovare, slúžkach pre mužov.“
„Vidím, ako sa moji spolužiaci menia pod vplyvom extrémistického obsahu online a neviem, čo s tým.“
„Keď sa niekto radikalizuje a šíri nenávisť, školy to ignorujú, kým sa nestane niečo vážne. A aj potom povedia, že to bola osamelá výnimka.“

Poradkyňa z IPčka Juráneková pre Zdravotnícky denník vysvetlila, že ako naznačuje názov projektu – Nevypočutý – pomoc frustrovanému dieťaťu alebo tínedžerovi sa začína práve vytvorením bezpečného priestoru, v ktorom sa mladý človek môže bez obáv zdôveriť. „Naša analýza ukázala, že práve toto u mladých často absentuje – ich pocity sú zľahčované, označované za slabosť alebo prechodnú fázu. To v nich prehlbuje frustráciu, osamelosť a nedôveru k okoliu,“ povedala.

Toto platí pre školu, ale aj pre domáce prostredie. Mladí podľa odborníčky potrebujú cítiť, že ich názory a prežívanie sú brané vážne, že sa môžu otvoriť bez strachu z výsmechu alebo trestu. Dôležité je aktívne počúvať, nepodceňovať ich, nesnažiť sa ich trápenia hneď opraviť či porovnávať so „svojimi“ problémami, ale prejaviť záujem, rešpekt a podporu. Aj jednoduché „chcem ti rozumieť“ môže byť veľmi dôležitým momentom.

Ako majú školy postupovať?

Ipčko a CVEK na základe odkazov od mladých spoločne zostavili 10 odporúčaní pre školy, ale aj rodičov a štátne inštitúcie. Ich cieľom je prevencia radikalizácie, extrémizmu a budovanie bezpečného prostredia na stredných školách. „Sú veľmi konkrétne, aplikovateľné a postavené na spolupráci. Mnohé z nich už sami rozvíjame v aktivitách v rámci projektu Nevypočutý, a sme pripravení spolupracovať a odovzdať naše know-how, aby sme spoločne dosiahli systémové zmeny,“ povedal Marek Madro.

  1. Zapojiť mladých do rozhodovacích procesov. Vytvárať priestor pre ich zmysluplnú, nielen formálnu, participáciu na školských, komunitných a verejných rozhodnutiach.
  2. Budovať kultúru rešpektu a vypočutia. Vzdelávať rodičov a učiteľov o význame akceptácie a rešpektovania pocitov a názorov mladých, s ohľadom na rôzne potreby jednotlivcov a rozdiely medzi generáciami. Jednou z najsilnejších tém odkazov mladých v projekte Nevypočutý, je totiž pocit, že dospelí ich neberú vážne.
  3. Odtabuizovať tému duševného zdravia a vytvárať bezpečné školské aj komunitné prostredie. Zvýšiť dostupnosť kvalitnej psychologickej starostlivosti v školách, investovať do prevencie a edukácie o duševnom zdraví. Mnohí mladí ľudia hovoria, že si nevedia poradiť so svojimi emóciami, pretože ich to nikto nikdy nenaučil. Preto treba zabezpečiť, aby každá škola mala dostupného školského psychológa či psychologičku.
  4. Zmeniť prístup k výkonu v školstve. Zreformovať hodnotenie v školách s ohľadom na individuálne potreby a znížiť tlak na výkon, aby školské prostredie nebolo zdrojom úzkosti, ale motivácie.
  5. Poskytovať pedagógom, pedagogičkám a školským podporným tímom vzdelávanie v oblasti práce s emóciami mladých, prevencie šikany a inkluzívneho prístupu. Vytvoriť pre nich také podmienky, aby sa týmto témam mohli venovať a systematicky rozvíjať ich kompetencie, aby poznali a vedeli použiť techniky, ako sa ozvať, keď sa deje nespravodlivosť.
  6. Zaviesť účinné preventívne opatrenia proti šikane, diskriminácii a radikalizácii. Zriadiť dôveryhodné a dostupné mechanizmy ich nahlasovania, ktoré neohrozujú anonymitu a bezpečie tých, ktorí sa ozývajú.
  7. Vytvoriť bezpečné a rešpektujúce školské prostredie s jasnými pravidlami platnými pre všetkých, vrátane učiteľov. Tí by mali byť vzormi rešpektujúcej komunikácie, nie autoritatívneho presadzovania pravidiel.
  8. Podporiť rodičov v porozumení dospievaniu. Organizovať pre nich programy zamerané na budovanie empatie, otvorenú a rešpektujúcu komunikáciu s deťmi.
  9. Chrániť mladých pred mizogýniou a sexistickým správaním. Vzdelávať o rodovej rovnosti a netolerovať sexistické prejavy v školách a verejnom priestore. Podporovať sebavedomé a rovnocenné postavenie dievčat v triede, v diskusiách, v oblasti výberu profesie či v spoločenskom dianí, aby sa mladé ženy nebáli byť samy sebou a mladí muži nevyrastali v prostredí, kde je ponižovanie považované za normu.
  10. Rozvíjať mediálnu a digitálnu gramotnosť. Vzdelávať mladých o fungovaní sociálnych sietí, o rizikách dezinformácií a o tom, ako odolávať extrémistickému obsahu online.

Vyfrustrovač funguje aj naďalej a mladí ľudia ho využívajú ako bezpečný a anonymný priestor, kde sa môžu podeliť o to, čo ich trápi.

IPčko v Trnave znova otvára

Následkom náročného obdobia a problémov s výzvami na poskytnutie finančnej podpory, o ktoré sa IPčko a podobné organizácie môžu uchádzať, boli tento rok centrum krízovej intervencie Káčko a nízkoprahový klub pre mladých Flek v Trnave aj iných slovenských mestách niekoľko týždňov zatvorené. Teraz sa však v Trnave ich dvere opäť otvorili, informuje Trnavský samosprávny kraj na svojom webe. Sú v nich k dispozícii piati odborní pracovníci a pracovníčky.

„IPčko sa nachádza v každom kraji na Slovensku a v každom kraji má aj svoje centrum krízovej intervencie Káčko. Psychologická pomoc v Káčku je bezplatná, funguje krátkodobo a anonymne. Klub je zase určený pre mladých ľudí, aby mali bezpečné miesto, kde môžu zmysluplne tráviť čas, a kde nájdu aj odbornú pomoc a podporu. Minulý rok sme v našom Flek klube poskytli 7 232 pomáhajúcich a krízových intervencií. Potreba je tu teda skutočne vysoká,“ hovorí riaditeľ IPčka. Znovuotvorenie služieb pomoci bolo možné aj vďaka Trnavskému samosprávnemu kraju, ktorý podporil ich fungovanie. Nové priestory Káčka a Fleku na adrese Horné bašty 2 v Trnave navyše nebudú slúžiť len ako miesto pomoci – vzniká tu tiež vzdelávacie centrum pre odborníkov, ktorí pracujú s mladými ľuďmi.

V analýze samovražedných pokusov v minulom roku NCZI konštatovalo, že najviac pokusov bolo zaznamenaných práve v Trnavskom kraji – 187.