Financovanie rôznych typov nemocníc je komplexný problém. „Dal som si to ako prioritu a tri mesiace sa tomu s kolegami veľmi intenzívne venujeme. Mám cieľ upratať neefektivitu v systéme,“ vyhlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Doplnil, že ešte tento mesiac by jeho rezort mal podpísať dohodu alebo memorandum so štátnymi aj neštátnymi nemocnicami, zdravotnými poisťovňami a ministerstvom zdravotníctva, aby sa nerovnováhy vo financovaní vyrovnávali. Minister to povedal tento týždeň v rádiu Expres. Zhrnul najväčšie problémy v oblasti zdravotníckych poplatkov, ale aj svoje plány v rámci financovania.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v apríli upozornil na nespravodlivý a neprehľadný systém financovania zdravotníctva, ktorý napríklad zvýhodňuje menšie nemocnice patriace finančným skupinám oproti veľkým štátnym nemocniciam. Šéf NKÚ Ľubomír Andrassy tiež poukázal na to, že rezort zdravotníctva má viac dohodárov ako kmeňových zamestnancov. Podľa neho sú to lobisti, ktorí namiesto verejného záujmu obhajujú záujmy firiem parazitujúcich na zdravotníctve.

„Za mňa aj mojej predchodkyne Zuzany Dolinkovej na ministerstve došlo v dramatickej konsolidácii pracovných miest. Rozlúčil som sa so stovkami dohodárov,“ tvrdí Šaško. Po redukcii už podľa neho aktuálne neplatí, že by na ministerstve pracovalo viac ľudí na dohodu ako zamestnancov.

Dodal, že súhlasí s tvrdením Andrassyho, že problémom sú dodatky k zmluvám poisťovní so zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú veľmi neprehľadné a niektoré zariadenia si dokážu vyrokovať viac. Šéf NKÚ ďalej upozornil, že napriek tomu, že sa zvýšili celkové výdavky na zdravotníctvo, znížila sa produkcia najmä v malých lepšie financovaných nemocniciach. Šaško tvrdí, že s Andrassym má korektný vzťah a hlavný kontrolór je prizývaný na rokovania k liekovej politike či k riešeniu neefektivity financovania ústavnej starostlivosti. „Chceme to postupne naprávať a nemocnice neodmeňovať paušálne, ale podľa produkcie a výkonov. Verím, že prvý krok bude podpis memoranda, aby bola jasná vízia,“ povedal v rozhlasovej relácii Šaško.

Ako budú preraďovať nemocnice?

Tvrdí, že na ministerstve naštartovali proces centralizácie štátnych nemocníc. „V súčasnosti je tam neefektivita pri verejnom obstarávaní, riadení prevádzky, fungovaní oddelení,“ zhodnotil minister. Odmeny na pozíciách vo vedení nemocníc budú podľa neho naviazané na konkrétne merateľné ukazovatele. Tiež robia audit rozdielov vo financovaní rôznych typov neštátnych nemocníc. Pri neštátnych nemocniciach nemáme kompetenciu centralizovať riadenie a nákupy, ale rokujeme so zdravotnými poisťovňami, veľkými vlastníkmi a vyššími územnými celkami (ktoré tiež vlastnia niektoré nemocnice, pozn. redakcie). „V štátnych nemocniciach bude jasným meradlom úspešnosti opatrení to, či sa nám podarí zastaviť zadlžovanie,“ povedal.

Ešte tento rok by sa mala uskutočniť aj rekategorizácia nemocníc do rôznych úrovní, aby viac zohľadnila realitu. „Sú to veľmi technické, ale kľúčové témy,“ dodal Šaško. Tvrdí, že je absolútne autonómny, nezávislý a neprepadne pritom tlaku lobistických skupín. Vo viacerých regiónoch ľudia bojujú za preradenie konkrétnej nemocnice do vyššej úrovne – písali sme napríklad tu alebo tu. Napríklad Liptovskú nemocnicu už ministerstvo preradilo s tým, že to odráža potreby regiónu.

Mohlo by vás zaujímať

Sme chorejší ako v okolitých krajinách

V uplynulých týždňoch zaznievala smerom na rezort zdravotníctva veľká kritika návrhu liekovej vyhlášky. Farmaceuti i pacienti poukazovali na to, že ak by bola prijatá v navrhovanej podobe, znamenala by menej inovatívnych liekov aj na zriedkavé choroby. Minister povedal, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým sa so všetkými aktérmi nedohodne.

„Do liekov investujeme minimálne rovnakú sumu a niekedy aj výrazne viac ako partneri v Európskej únii a pritom vo vstupe inovatívnych liekov sme úplne na chvoste. Evidentne je niekde problém. Intenzívne komunikujem s farmaceutickými spoločnosťami, pacientskymi organizáciami aj lekármi. Chcem jasný plán, aby sme sa v horizonte roka alebo dvoch dostali minimálne na úroveň Českej republiky,“ podelil sa o svoju ambíciu Šaško. V súčasnosti podľa neho celkovo „lejeme do zdravotníctva veľa zdrojov a pacient to necíti“. Poukázal na to, že v slovenskej populácii je nižší vek dožitia v zdraví aj nižší celkový vek dožitia ako v okolitých krajinách.

Čo bude s transakčnou daňou?

Kamil Šaško sa vyjadril aj k problematike transakčnej dane. Tá neprimerane zasahuje ambulancie, ktoré sú podnikateľskými subjektami. Podľa návrhu úprav, ktorý ministerstvo financií predložilo do pripomienkovania, by transakčnú daň nemali platiť živnostníci a firmy, čiže ani ambulancie, s ročným obratom do 100-tisíc eur. Úprava dane by sa mala udiať výmenou za zrušenie pracovného pokoja počas štátneho sviatku 17. novembra.

Jedným z krátkodobých cieľov memoranda alebo dohody medzi nemocnicami, poisťovňami a ministerstvom, je podľa Šaška do šiestich mesiacov zriadiť pracovnú skupinu pre návrh zavedenia primeranej spoluúčasti pacienta a prezentovať analýzu doplatkov v zdravotníctve. Ďalej by sa mali zaviesť legislatívne zmeny na lepšie využívanie doplnkových ordinačných hodín.

Kamil Šaško pripomenul, že s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavou Orosovou podpísali aj historicky prvé memorandum o spolupráci ministerstva s ambulantným sektorom. Sú v ňom konkrétne a jasne časovo ohraničené ciele, týkajúce sa aj poplatkov.

Minister hovoril aj o potrebe prijímať na Slovensko pracovníkov z tretích krajín. V zdravotníctve ide predovšetkým o sestry. Za kľúčových partnerov však v Hlase považujú krajiny Európskej únie a západu. Avizoval, že o dva týždne sa chystá na rokovanie s českým ministrom zdravotníctva Vlastimilom Válkom o cezhraničnej spolupráci.