Tvrdenie, že Penta alebo súkromné finančné skupiny si vyzobávajú hrozienka, je dlhodobo živený mýtus. Tvrdí to v blogu generálny riaditeľ a predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan v reakcii na vyjadrenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho.
Nesúhlasí ani s názorom predsedu NKÚ, ktorý povedal že prerozdeľovanie ziskov v zdravotníctve je amorálne, je nespravodlivé a je veľmi zlým signálom pre verejnosť. „Zisk je v každom systéme na svete. Zisk je znakom zodpovedného hospodárenia, bez ktorého neexistuje rozvoj. Je znakom tlaku na efektívnosť, kvalitu a spokojnosť pacientov. Zisk v zdravotníctve nie je nemorálny, je motiváciou poskytovať dobré služby. Naopak, nemorálna je strata, ktorá nám doposiaľ priniesla len zdevastované nemocnice, staré prístroje, dlhé čakanie a nespokojných pacientov,“ pripomína Kultan.
„Ako príklad sa dookola uvádzajú štátne nemocnice, ktorým po vyzobaní hrozienok ostáva len tá náročná medicína. Živia ho politici, ktorí nechceli opustiť biznis v štátnych nemocniciach. Takže nedovolili, aby súkromníci prevádzkovali koncové nemocnice, aby mohli dookola tvrdiť, že súkromníci nechcú a nevedia robiť najťažšiu medicínu. Aby štátne nemocnice nemali konkurenciu, aby sa nemohli porovnávať,“ konštatuje Kultan.
Pripomína, že v Pente dokázali, že to tak nie je, napríklad tým, že postavila Nemocnicu Bory. „Máme tu aj ďalšie príklady, ako sú súkromné kardiocentrá, ktoré robia špičkovú medicínu a starajú sa o najvážnejšie chorých pacientov. Pre slovenských pacientov je len dobré, že súkromníci dokázali rozhýbať štát, a už aj ten sa pustil do výstavby nemocníc,“ dodáva šéf Dôvery.
Podľa Kultana je faktom, že štátne nemocnice ako celok boli a sú platené lepšie ako súkromné. „Nemocnice štvrtej kategórie, čiže najväčšie, koncové nemocnice, mali za minulý rok priemernú úhradu viac ako o tisíc eur vyššiu ako nemocnice prvej a druhej kategórie, teda najmä neštátne a malé nemocnice. Presne je to 4 179 eur pre veľké nemocnice a 3 028 eur pre tie malé,“ informuje riaditeľ Dôvery. Zdôrazňuje, že ide o priemerné platby za tú istú, rovnako náročnú starostlivosť. „A to ešte štátne nemocnice dostávajú ďalšie peniaze na oddlžovanie, priame kapitálové platby a mnohé iné. Neštátnym nemocniciam sa o nich môže iba snívať,“ pripomína Kultan.
Mohlo by vás zaujímať
Ako píše, stále počúvame argumenty, že fakultné nemocnice majú mať vyššie platby, lebo vzdelávajú medikov. „Výučba, samozrejme, niečo stojí, avšak tú im má hradiť ministerstvo školstva,“ myslí si šéf Dôvery. Polemizuje aj s názorom, že štátne nemocnice majú vyššie náklady. „Ale čo ak nakupujú predražené prístroje, čo ak trpia prezamestnanosťou, ak draho platia za prevádzku, napríklad za stravu či upratovanie? Ale tieto náklady im predsa nemajú kompenzovať zdravotné poisťovne z peňazí, ktoré vyberú na odvodoch. Je to zodpovednosť manažmentu týchto nemocníc a ich prevádzkovateľov,“ uzatvára Kultan.
Podľa NKÚ je totiž systém rozdielnych úhradových mechanizmov neudržateľný a neefektívny a v konečnom zúčtovaní znamená menšiu produkciu za viac peňazí a dopláca na to len pacient. „Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice, nemocnice nižšej kategórie,“ vysvetlil okrem iného Andrassy.
