Publikácie Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií prinášajú na základe analýz odporúčania, kde v zdravotníctve sa dá ušetriť, ale problém je, že sa nedodržiavajú. Väčšina odporúčaní na šetrenie sa netýka liekov, ale aj tak sú napokon lieky tým, na čom sa šetrí najľahšie.

Na medzinárodnom farmaceutickom kongrese, ktorý sa konal v Bratislave, odborníci z oblasti farmácie a liekovej politiky analyzovali dáta z nemocníc a rozprávali o tom, ako nájsť rovnováhu medzi klinickými výsledkami a ekonomickou efektívnosťou. Tiež o témach finančnej konsolidácie, plánovej stopky pre príchod nových liekov a ďalších.

Aktuálne premiér Robert Fico (Smer-SSD) žiada ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby v rámci konsolidácie ušetril 283 miliónov eur. Spôsobí to väčší tlak aj na farmaceutov, zvlášť tých v nemocničných lekárňach. Analytik Martin Smatana poukázal na to, že šetrenie sa musí zakladať na dátach. S tým nepochybne súvisí aj technologický pokrok, ktorému momentálne dominuje umelá inteligencia (AI).

Ani farmácia sa nezaobíde bez umelej inteligencie

Analytik pripomenul, že umelá inteligencia prichádza a nedá sa to ignorovať ani sa jej nijako vyhnúť. „Revolúcia v oblasti dát môže vyzerať hrozivo, ale netreba sa báť. Výhody prevažujú nad nevýhodami,“ uisťuje Smatana. Dodal, že AI vo svojej podstate to nie je nič nové, len štatistiky, s ktorými zdravotníci už dávno pracujú, avšak rámcované iným spôsobom. Lekárnici sú podľa neho v podstate analytici, ktorí dáta dokážu usporiadať a organizovať. Len klinickí farmaceuti vedia údaje o liekoch interpretovať a vidieť v nich súvislosti. Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ doplnil, že z údajov o spotrebe liekov vyplýva, že pred lekárnikmi a celým systémom sú viaceré výzvy, ktoré sa týkajú napríklad liekových interakcií či vysokej spotreby antibiotík.

Smatana hovorí, že pracovať s AI sa dá naučiť na päťdňovom seminári. Stačí porozumieť niektorým konceptom a takéto vzdelávanie je neporovnateľne lacnejšie oproti minulosti. Uviedol príklady rôznych zdravotníckych digitálnych startupov s využitím AI, ktoré vznikli na Slovensku aj v iných krajinách. V nemocničnej lekárni univerzitnej nemocnice Karolinska vo Švédsku zaviedli, že onkologickým pacientom na základe ich biomarkerov AI navrhne parametre pre chemoterapiu. Návrh zreviduje farmaceut a na základe toho sa rozhodne, aká chemoterapia bude u pacienta použitá. Tento prístup teda pomáha lepšej individualizácii liečby. Podľa Smatanu tiež bude vďaka AI možné lepšie monitorovať dostupnosť liekov, predpovedať, kedy prídu aké dodávky liečiv a po čom je dopyt.

„Veľký vzostup AI je stále pred nami a očakáva sa, že práve vo farmácii bude mať umelá inteligencia vysokú hodnotu,“ hovorí analytik. Prácu s dátami si podľa neho od zdravotníckych profesionálov vyžiadajú predovšetkým výzvy ako starnutie populácie a tým pádom vyššia chorobnosť, finančné tlaky z Európskej únie, zraniteľnosť globálnych zdravotníckych cenových a dodávateľských reťazcov, zavedenie projektu Európskeho priestoru pre zdravotné údaje (EHDS) a výmena skúseností s prácou s dátami, aby sa maximalizoval efekt pri liečbe. Tieto výzvy sa netýkajú len Slovenska. Rovnako musia všetky európske krajiny šetriť svoje prostriedky. Ako ďalšiu výzvu totiž Smatana označil „Donalda Trumpa a jeho experimenty týkajúce sa exportu liekov.“ Podľa analytika je pravdepodobné, že ceny liekov sa zmenia podľa toho, čo sa udeje v Spojených štátoch amerických. Efektívnejšia práca s asistenciou umelej inteligencie bude potrebná aj kvôli čoraz nižšiemu počtu zdravotníckeho personálu, nevynímajúc farmaceutov.

Mohlo by vás zaujímať

Máme najlepšie dáta, ale nie sú dostupné

Spomenul štúdie v Spojenom kráľovstve mapujúce, koľko času farmaceuti vďaka AI ušetria a dokážu ho využiť inak. V krajine certifikovaní farmaceuti môžu podávať injekcie, predpisovať lieky a optimalizovať pacientovu liečbu.

Farmaceuti zúčastnení na kongrese sa ozvali, že sú na tieto zmeny pripravení, avšak problémom sú zastarané informačné systémy v nemocniciach a lekárňach, ktoré im niektoré veci neumožňujú robiť. Za problém to označil aj Martin Smatana: „Treba štandardizovať dáta, aby ich každá nemocnica mala v rovnakom formáte. Minister zdravotníctva deklaroval, že jeho rezort na tom pracuje.“ Smatana, ktorý na tomto procese spolupracuje, hovorí, že výsledky by podľa očakávaní mali prísť v januári budúceho roka.

Medzi ďalšie výzvy elektronizácie zdravotníckych dát patria etická stránka ich využívania a GDPR. „Verím, že máme jeden z najlepších zdrojov dát v Európe, ale tie nie sú verejne dostupné na akademické či vedecké účely, “ uviedol Smatana s tým, že to má zmeniť zavedenie EHDS.

Spotreba klesá, ale náklady na lieky stúpajú

Prezident SLeK Ondrej Sukeľ pracuje ako komunitný farmaceut v Humennom, malom meste na východnom Slovensku. Na kongrese zmapoval históriu informatizácie lekárenskej starostlivosti, pričom jedna z prvých iniciatív začala v 80. rokoch práve v Humennom. „Tamojšia chemická fabrika mala vlastné zdravotné stredisko, kde v roku 1982 zaviedli elektronické predpisovanie liekov. Trvalo to len chvíľu, ale 80. roky boli začiatkom toho, čomu dnes hovoríme digitalizácia zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Sukeľ. O farmaceutoch hovorí, že vždy boli lídrami v informatizácii zdravotníctva. „Spracovávali dáta, nahadzovali ich do počítača a raz mesačne na diskete nosili do zdravotnej poisťovne,“ opisuje prvú prax. Elektronický systém preskripcie liekov vytvorila v roku 2016 súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera a v roku 2018 ho prevzal štát.

Podľa Sukeľa to prinieslo efekty ako výraznú redukciu záťaže lekární a lekárnikov a redukciu návštev lekárov najmä u chronických pacientov. Zlepšili sa služby pre pacientov a validita dát. Avšak to, čo štát prezentuje ako úspory vyplývajúce z eZdravia, je podľa prezidenta SLeK suma, o ktorú boli pripravené práve verejné lekárne. „Od roku 2018, keď sa zrušil 17 centový poplatok za spracovanie lekárskych predpisov, je to takmer 37 miliónov eur,“ podotkol.

Dodal, že vďaka elektronizácii sa v zdravotníctve určite zvýšila transparentnosť a kontrola. „Už dnes vieme povedať, že sa znížili náklady na lieky, znížila sa preskripcia a štát mal možnosť rýchlejšie reagovať na niektoré veci súvisiace so spotrebou liekov,“ uviedol Sukeľ.

Čo sa týka spotreby antibiotík, tá podľa neho od roku 2015 do roku 2020 kontinuálne klesala, no po pandémii covid-19 trochu vystúpila. „Počítalo sa s tým, že práve zvýšenou kontrolou toho, aké lieky sa predpisujú, a redukciou nadmernej preskripcie, dôjde k úsporám, avšak od roku 2020 verejné aj súkromné náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky neklesajú, ale kontinuálne stúpajú,“ poznamenal farmaceut.

Nechávajú sa lekári ovplyvniť pacientmi?

Sukeľ tvrdí, že údaje z elektronického zdravotníctva v súčasnosti lekárnici používajú len v rámci skladového hospodárstva. „Narastajú administratívne problémy a chýbajú expertné kapacity, aby údaje, ktoré v našej práci dennodenne vytvárame, boli využité na zlepšenie a zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti,“ pripomenul prezident SLeK.

„Digitalizácia má zásadný vplyv na činnosť lekárnikov v regiónoch, ale zďaleka nevyužívame všetky možnosti, ktoré by sme mohli. Vyzývam kolegov farmaceutov, aby sme s tým proaktívne začali, pretože je vysoko pravdepodobné, že regulátor alebo akíkoľvek politici to neurobia,“ vyjadril sa.

K téme vysokej spotreby antibiotík niektorí lekári hovoria, že sú to práve pacienti, kto na nich tlačí, aby im predpisovali veľa antibiotík. Bolo to aj témou nedávnej tlačovej konferencie na ministerstve zdravotníctva. „Za preskripciu liekov sú zodpovední iba lekári. Nerád by som sa dotkol tých kvalitných a poctivých, ktorí postupujú podľa medicínskych dôkazov, ale keď ministerstvo zdravotníctva zorganizovalo dvojhodinovú tlačovku o tom, že pacienti ovplyvňujú lekárov, podľa mňa tá profesia dehonestuje samu seba,“ uzavrel Ondrej Sukeľ.