Únave z pomáhania čelia najmä pracovníci v pomáhajúcich profesiách, ale v istej podobe aj rodičia či empatickí ľudia. Napriek tomu, že trápi viac ako polovicu sociálnych pracovníkov, často sa o nej nehovorí. Sociálni pracovníci a zdravotníci patria medzi najohrozenejšie skupiny. Dennodenne pomáhajú ľuďom a sú vystavovaní emočne náročným situáciám. Ich práca si vyžaduje empatiu, trpezlivosť aj psychickú odolnosť.
Práve preto občianske združenie (OZ) Vagus, ktoré sa venuje pomoci ľuďom bez domova, začína spolupracovať s online terapeutickou platformou Hedepy – aby otvorili tému únavy z pomáhania a podporili duševné zdravie tých, ktorí dennodenne pomáhajú slabším. „Únava z pomáhania sa objavuje v zdravotníctve, sociálnych službách, úradoch, aj v pedagogickom odbore. Tam, kde sa pracuje s ľuďmi,“ vysvetľuje terapeut Igor Krivošík v tlačovej správe.
Podpora pre tých, ktorí pomoc poskytujú
„Únavu z pomáhania evidujeme najmä u našich sociálnych pracovníkov, ktorí sú v priamom kontakte s klientami. Niektorí sa denne stretnú až so 120 ľuďmi bez domova, pričom vo väčšine ide o dlhodobú, niekoľkomesačnú až niekoľkoročnú spoluprácu,“ konštatuje Petra Červená, programová riaditeľka OZ Vagus.
Cieľom terapeutickej platformy je podporiť tých, ktorí zvyčajne podporu poskytujú. V rámci partnerstva majú preto sociálni pracovníci OZ Vagus k dispozícii terapie, ktoré sú nástrojom prevencie pred únavou z pomáhania a následným vyhorením.
„Chceme, aby ľudia v pomáhajúcich profesiách mohli hovoriť o svojich pocitoch bez výčitiek. Aby vedeli, že aj oni majú právo na pauzu, starostlivosť o seba a profesionálnu pomoc. Práve preto spoluprácu s OZ Vagus vnímame ako veľmi zmysluplnú – nielen preto, že podporujeme ich pracovníkov, ale aj preto, že spoločne šírime dôležité posolstvo a tým možno dodáme odvahu aj ďalším ľuďom požiadať o podporu, ktorú sami potrebujú,“ hovorí Lukáš Krčil, CEO terapeutickej platformy Hedepy.
Psychohygiena a stanovenie si hraníc
„Únava z pomáhania je špecifický druh emočného vyčerpania, ktorý sa objavuje u ľudí, ktorí dlhodobo poskytujú starostlivosť, podporu alebo pomoc iným – často v náročných alebo traumatických situáciách,“ približuje terapeutka Zuzana Šofraneková z Hedepy. Prejavuje sa zníženou empatiou, podráždenosťou, únavou, pocitmi bezmocnosti či vyhýbaním sa ľuďom. Najčastejšie zasahuje práve ľudí v pomáhajúcich profesiách. Viaceré štúdie ukazujú, že viac ako polovica sociálnych pracovníkov čelí strednej úrovni únavy z pomáhania.
V určitej podobe sa s únavou z pomáhania však môžu stretnúť aj empatickí ľudia či rodičia, ktorí dlhodobo „držia všetko pokope“ bez podpory. Často sa prejavuje aj u žien v strednom veku, ktoré sú pritlačené medzi starostlivosť o dospievajúce deti a starnúcich rodičov.
Mohlo by vás zaujímať
Predchádzať únave z pomáhania a vyhoreniu pomáha psychohygiena a stanovenie si hraníc. Terapeutka Šofraneková odporúča pravidelnú sebareflexiu, teda pýtať sa seba samého, ako sa cítim, kde prekračujem svoje limity. Pomôcť podľa nej môže i supervízia a podpora od kolegov. „Dôležité je aj terapia, respektíve práca so svojimi myšlienkami a emóciami, a vzdelávanie o únave zo súcitu, aby človek vedel pomenovať, čo prežíva,“ dodáva Šofraneková.
V OZ Vagus preto ako opatrenia pred únavou z pomáhania či celkovo podporou duševného zdravia, zaviedli pravidelné supervízie, individuálne rozhovory a podporu zdravého pracovného prostredia. „V spolupráci s Hedepy poskytujeme našim pracovníkom možnosť terapií a tiež navyšujeme počet dní dovolenky po troch a piatich rokoch v organizácii,“ uzatvára programová riaditeľka OZ Vagus.
