Pacienti so srdcovým zlyhávaním často nevedia, čo im vlastne je. Nechodia dostatočne k lekárom a chýbajú im aj ďalšie informácie. Telemedicínsky dohľad zatiaľ veľmi nepomáha.

Zdôraznili to odborníci na utorkovej tlačovej konferencii pri príležitosti týždňa povedomia o srdcovom zlyhávaní. Prieskum medzi pacientami hospitalizovanými pre srdcové zlyhávanie, ktorý robila agentúra 2Muse pre poisťovňu Dôvera, odhalil, že menej ako polovica pacientov s touto diagnózou ju vie pomenovať. 15 percent ani na priamu otázku neuviedlo žiadne ťažkosti so srdcom.

V roku 2024 malo chronické srdcové zlyhávanie potvrdené takmer 30-tisíc poistencov Dôvery. Hospitalizovaných bolo vyše 16 percent z nich, teda každý šiesty. Štvrtina hospitalizovaných pacientov predtým nemala diagnostikované srdcové zlyhávanie a o diagnóze sa dozvedeli až v nemocnici. Na otázku, či im v nemocnici objasnili, kvôli čomu boli hospitalizovaní, 22 percent pacientov odpovedalo, že im personál vôbec nevysvetlil príčinu ich zdravotných problémov, že si už nepamätajú alebo tomu neporozumeli.

Manažér stratégie a inovácií v zdravotníctve poisťovne Dôvera Roman Mužik priblížil, že takmer 80 percent pacientov v prieskume tvrdilo, že po hospitalizácii prišli na kontrolu, ale podľa dát zdravotnej poisťovne u ambulantného kardiológa bolo len 58 percent z nich. „Ľudia si myslia, že kontrola je odovzdanie prepúšťacej správy všeobecnému lekárovi,“ podotkol Mužik. Pacient so srdcovým zlyhávaním by mal prísť na kontrolu optimálne do šiestich týždňov po hospitalizácii, to však spĺňalo len 40 percent pacientov.

Ťažká komunikácia aj manažment pacientov

Lekári pri prepúšťaní z nemocnice pacienta inštruujú, ako má ďalej postupovať, avšak ako v prieskume uviedla jedna pacientka, „prepúšťanie z nemocnice je ako posledných päť minút v škole. Človek sa teší, že ide domov, tak už nevníma.“ Mnohí pacienti sa podľa Mužika spoliehajú, že ich lekár im nastaví potrebnú liečbu podľa prepúšťacej správy. Odborníkov znepokojuje to, že podľa prieskumu takmer polovica respondentov plánuje ísť na kontrolu ku kardiológovi až keď sa im zhorší stav. 40 percent pacientov potrebuje pomoc pri hľadaní ambulantného kardiológa. Iná pacientka v prieskume uviedla: „Sestrička u kardiológa mi nedala termín, vraj mám prísť na plánovanú kontrolu.“ Tá ale môže byť až o niekoľko mesiacov. Približne 15 percent ľudí podľa prieskumu u svojho kardiológa nepovedalo, že boli medzičasom hospitalizovaní, a lekár sa ich neopýtal.

„O srdcovom zlyhávaní sa ťažko komunikuje, pretože pre pacientov je to často veľmi abstraktné a nerozumejú tomu. Nie je to choroba ale stav, keď srdce nedodáva orgánom dostatok krvi potrebnej na ich správne fungovanie. Môže mať veľa príčin,“ povedala primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Eva Goncalvesová. Chronickým srdcovým zlyhávaním trpia dve percentá dospelej populácie.

Mohlo by vás zaujímať

Na otázku Zdravotníckeho denníka, či by pri manažovaní týchto pacientov mohla pomôcť telemedicína alebo vzdialený monitoring pacientov, aby sa zabránilo opakovaným hospitalizáciám, Roman Mužik povedal, že v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, existujú firmy, ktoré ponúkajú takéto riešenia. Podľa neho je v rôznych častiach Slovenska ešte relatívne dobrá dostupnosť vyškolených kardiologických sestier, no v niektorých krajinách sú k zavádzaniu telemonitoringu viac-menej donútení. „Aj my máme rozbehnutý projekt telemedicínskych riešení. No z nášho projektu aj z projektov iných poisťovní vidíme, že počet pacientov, ktorí ich využívajú, je na Slovensku relatívne nízky,“ podotkol manažér poisťovne Dôvera.

Pred rokom spustila pilotný projekt telemonitoringu pacientov so srdcovým zlyhávaním aj poisťovňa Union (písali sme o tom tu). Informácie o výsledkoch či pokračovaní projektu v Zdravotníckom denníku zisťujeme.

Kardiologička Goncalvesová o telemedicínskom monitoringu hovorí: „Určite je to veľmi perspektívna oblasť, ale podľa doterajších skúseností to v praxi nie je veľmi príťažlivé ani pre samotných pacientov. Mnohí si jednoducho nevedia predstaviť, že každé ráno si majú merať určité hodnoty a niekam ich posielať. Pacient to vydrží zopár týždňov v kritickej fáze po hospitalizácii, ale potom dodržiavanie týchto postupov klesá.“ Pripomenula, že keď pacienti poskytujú svoje zdravotnícke dáta, niekto ich musí analyzovať a na základe nich robiť opatrenia. „Tiež to musí byť zdravotnícky pracovník. A niekto musí kontrolovať, či pacient tieto opatrenia dodržiava,“ dodala. „Telemedicína vyzerá krásne, ale keď ju začnete robiť, môže vám vyskočiť veľa partikulárnych problémov a pacient to nevydrží dlhodobo,“ zhrnula Goncalvesová.

Vyššia platba za náročnejšie diagnózy aj pre ambulancie?

Kardiologička vysvetlila, že srdcové zlyhávanie nebolí, ale je typické pocitom, že človek niečo nevládze urobiť. Častým príznakom je dýchavica. „Srdcové zlyhávanie veľmi znižuje kvalitu života. Pacienti sa nedokážu zapojiť do bežných fyzických činností. Navyše je na celom svete veľmi drahé,“ povedala Goncalvesová s tým, že 10 percent všetkých nákladov na zdravotníctvo sa využije na manažment srdcového zlyhávania. Ochorenie má podľa nej veľkú smrtnosť a polovica pacientov zomrie do piatich rokov od stanovenia diagnózy. „Aby som ale povedala aj niečo pozitívne, po 40 rokoch investícii do tejto problematiky máme celé spektrum nových liekov a postupov,“ dodala. Pacienti sa však najskôr musia k lekárovi dostať. Dostupnosť kardiológov a čakacie lehoty nie sú ideálne, no v niektorých krajinách, ako napríklad Spojené kráľovstvo či Spojené štáty americké, sú podľa Mužika ešte horšie. „Podobné otázky rieši celý svet,“ potvrdzuje aj Goncalvesová.

Poisťovňa Dôvera chce s vybranými ambulanciami otestovať model diferencovanej výšky platby pri rôznej náročnosti diagnóz. „Bude to niečo ako ambulantné DRG,“ tvrdí Mužik. Bez výhodnejšej úhrady v mnohých ambulanciách nie je možné získať termín do šiestich týždňov pre pacientov, ktorí to akútne potrebujú. O tomto opatrení poisťovňa rokuje s jednotlivými lekárskymi združeniami.

Iným riešením by mohlo byť, že intenzívnejšia posthospitalizačná starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním by sa poskytovala v špecializovaných ambulanciách v nemocniciach. Trvalo by to niekoľko týždňov, kým bude pacient dobre nastavený na ambulantnú terapiu. V niektorých krajinách sa podľa Mužika koncept pomerne dobre ujal. Goncalvesová zdôraznila význam edukácie pacientov, ktorú by mali robiť predovšetkým lekár a sestra. „V Slovenskej kardiologickej spoločnosti na to sestry špeciálne školíme,“ hovorí.

Pomôžu poštári

Kardiológovia v spolupráci so Slovenskou poštou organizujú kampaň, v rámci ktorej poštári budú roznášať informačné materiály o srdcovom zlyhávaní. Cieľom je osloviť ľudí, ktorí môžu žiť v určitom „informačnom vákuu“, teda starších, bez prístupu k internetu. „Pre seniorov sú poštári často jediným kontaktom s okolím. Budú doručovať letáčiky a rozprávať sa s ľuďmi, aby ich upozornili, že stav netreba podceniť,“ povedal generálny riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka.

Na otázku Zdravotníckeho denníka, či má aj pacient, ktorý ešte nebol hospitalizovaný pre akútne srdcové zlyhávanie a vďaka tomuto osvetovému projektu identifikuje možný problém, šancu sa včas dostať ku kardiológovi, Roman Mužik odpovedá, že kľúčová je úloha všeobecného lekára. Človek by sa určite nemal diagnostikovať sám a práve ku kardiológovi potrebuje výmenný lístok od všeobecného lekára. Ten by pacienta mal najskôr komplexne vyšetriť. Dostupnosť kardiológov je rôzna v rôznych regiónoch, ale všeobecný lekár vie pomôcť, aby sa pacient v akútnom stave k špecialistovi dostal skôr.

„Nechceme, aby si to ľudia interpretovali tak, že ak si myslíte, že máte niektoré príznaky, choďte ku kardiológovi. Chceme len upozorniť ľudí, ktorí majú nedostatok informácií, ktorí nemajú prístup na internet, že príčinou ich problémov nemusí byť staroba,“ hovorí Eva Goncalvesová, „Povedzte o tom svojmu všeobecnému lekárovi. Ten má dostatočné vzdelanie a na Slovensku aj možnosti, aby pacienta so srdcovým zlyhávaním diagnostikoval.“

Podľa Romana Mužika majú pacienti so srdcovým zlyhávaním v priemere 72 rokov. „V takom veku k lekárom chodia často, ale niekedy nie úplne komunikujú to, aké majú problémy, a lekár to nevie vyhodnotiť,“ podotkol.

Problémy netreba zľahčovať

Námestníčka generálneho riaditeľa NÚSCH pre ošetrovateľstvo Gabriela Šuttová doplnila, že mnohí pacienti, u ktorých sa objavujú príznaky srdcového zlyhávania, ich bagatelizujú, hovoria si, že majú iné starosti a nemajú čas sa liečiť. Aj keď pacient s liečbou už začne, Šuttová potvrdzuje, že si zapamätá len malú časť informácií, ktoré počul v ambulancii, preto mu ich treba pripomínať a dávať pozor, aby správne užíval lieky

„Sestry musia pacienta, ktorý odchádza z nemocnice naučiť viaceré veci, napríklad ako si správne merať tlak. V nemocnici by tiež mali pacienta upozorniť, čo má ďalej robiť a že pri pýtaní termínu ku kardiológovi má uviesť, že má diagnózu srdcové zlyhávanie,“ zdôraznila.

Riešenia viacerých problémov s touto diagnózou teda spočívajú v edukácii pacienta, všeobecnej osvete a čo najskoršiemu objednaniu ku kardiológovi. Pri objednávaní treba povedať, že človek sa práve vrátil z nemocnice kvôli srdcovému zlyhávaniu. Nie je dobré si zamieňať odovzdanie prepúšťacej správy s kontrolou a riadnym vyšetrením. „Opýtajte sa lekára, ak vám niečo nie je jasné. Odporúčania sa lepšie dodržiavajú, ak im rozumiete. Upravte svoj životný štýl, sledujte príznaky a nepodceňujte ich,“ zhrnul Mužik s tým, že zhoršený zdravotný stav prezrádza najmä dýchavičnosť v pokoji a náhle opuchy. Pacienti by nemali popierať závažnosť svojho ochorenia a ak sa trápia, je dobré sa zveriť nielen svojim blízkym, ale aj odborníkovi, ktorý sa stará o psychické zdravie.