Ženy od 18 do 45 rokov, ktoré nemajú príznaky alebo rizikové faktory ochorenia prsníkov, od 1. júla tohto roka nebudú v rámci preventívnej prehliadky u gynekológa absolvovať sonografické vyšetrenie prsníkov. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, schválenej koncom roka 2024. Odborníci to odôvodňujú vysokou mierou falošnej pozitivity, ale aj falošnej negativity. Mamografický skríning, ktorý je presnejšou preventívnou metódou a bol hradený ženám od 50 do 69 rokov, sa rozširuje do vekovej skupiny od 45 do 75 rokov. 

Zmena vychádza z odporúčaní odborných spoločností na základe dlhodobých vedeckých dôkazov a skúseností z praxe. Slovensko bolo poslednou krajinou v Európe, kde sa sonografické vyšetrenie prsníkov ešte bežne vykonávalo v rámci prevencie, a to každé dva roky u žien od 18 rokov. Pacientska organizácia Liga proti rakovine vysvetľuje, že sonografia v rámci skríningu nie je efektívna a môže viesť k nadmernému „liečeniu“ zdravých žien. U mladých žien je výskyt rakoviny prsníka nízky a vyšetrenie často odhalí len nezhubné zmeny, čo vedie k zbytočným vyšetreniam a psychickej záťaži. „Falošne pozitívne nálezy zvyšujú počet biopsií a kontrol bez reálneho prínosu pre zdravie ženy,“ konštatuje Liga. Nehovoriac o tom, že na vyšetrenia sa míňajú peniaze z verejného zdravotného poistenia, ktoré môžu byť využité efektívnejšie.

„Pravidelná sonografia prsníkov u žien je zastaralá metóda, ktorá sa už nikde v Európskej únii nepoužíva. Vykazuje častú falošnú negativitu – falošný pocit istoty, hoci stav tomu nemusí zodpovedať, alebo falošnú pozitivitu, teda vystrašené ženy, sledované a operované mnohokrát zbytočne,“ zhrnuli experti z Národného onkologického inštitútu.

Pracoviská zahltené zdravými ženami?

Podľa zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia bude naďalej súčasťou každej preventívnej prehliadky u gynekológa komplexné vyšetrenie vrátane palpačného vyšetrenia prsníkov. Ak gynekológ zistí podozrivé zmeny, odošle ženu na ďalšie vyšetrenia, teda sonografiu – ultrazvuk alebo mamografiu v závislosti od veku a zdravotného stavu.
Zmeny majú umožniť lepšie využitie personálnych a technických kapacít pre efektívnejší štátom garantovaný skríning. Sonografické, respektíve ultrazvukové vyšetrenie prsníkov môže mať svoj význam pri diagnostickom doriešovaní, ak sa pri mamografii ukážu abnormality, alebo u žien s príznakmi ochorenia prsnej žľazy. Pokiaľ má žena geneticky potvrdené zvýšené riziko alebo sa u nej objaví nový príznak či zmena v prsníku, napríklad hrčka alebo zmena tvaru, gynekológ postupuje podľa špecifických odborných usmernení a ženu nasmeruje na príslušné plne hradené vyšetrenia.

Liga proti rakovine pripomína, že kľúčovým nástrojom včasného odhalenia zmien je naďalej samovyšetrenie prsníkov pohmatom. Najlepšie je vykonávať ho každý mesiac. „Pri akýchkoľvek zmenách sa nebojte vyhľadať lekára – čím skôr, tým lepšie. Ak spĺňate vekové kritériá, využívajte možnosť skríningovej mamografie,“ radí Liga. Ktorákoľvek žena môže naďalej absolvovať ultrazvuk prsníkov ako samoplatkyňa.

„Veľmi nás teší, že zastaralý, neefektívny a finančne náročný systém prevencií sa bude transformovať na efektívne skríningové programy pre rizikovú populáciu 45 až 75-ročných žien a zároveň vysoko efektívne vyhľadávanie s dispenzárnou starostlivosťou o mladé vysokorizikové ženy vo veku 18 až 45 rokov,“ ocenili zástupkyne pacientiek z občianskeho združenia (OZ) Amazonky a nadačného fondu Ružová stužka. Spomenuli, že mnohé ženy sa na nich obracajú s obavami, že bez sona prsníkov o ne nebude dostatočne postarané. „Našou snahou je učiť ženy, že prevencia samovyšetrovaním je kľúčová. Raz za dva roky absolvované sono nedokáže spoľahlivo a včas odhaliť rakovinu prsníka,“ pripomenuli.

Mohlo by vás zaujímať

Tiež podotkli, že systém je zahltený množstvom preventívnych vyšetrení, čo predlžuje čakacie lehoty pre ženy s akútnymi problémami. „Preto je dôležité, aby ženy pochopili význam pravidelného samovyšetrenia, ktoré je efektívnejšie než zriedkavé sonografické vyšetrenia. Tiež treba, aby rizikové ženy s genetickou predispozíciou vedeli o možnosti bezplatného genetického testovania. Podmienkou je minimálny vek 18 rokov a výskyt rakoviny v rodine v dvoch líniách,“ hovoria pacientky. Ak sa genetická predispozícia potvrdí, sonografia zostáva súčasťou viaczložkovej prísnej kontroly týchto žien. Zoznam preverených pracovísk, kde je možné absolvovať mamografické vyšetrenie, ministerstvo zdravotníctva zverejnilo na svojom webe.

Mamografy musia byť dostupné

Po rozšírení vekového intervalu pre mamografický skríning dlhodobo volali odborníci aj pacientky (informovali sme o tom v októbri 2024). Poukazovali aj na to, že zmeny v skríningu treba urobiť na základe dát, tie však chýbali. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová vtedy povedala, že návrh novely zákona o rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti bol vypracovaný viac ako dva a pol roka, kým sa dostal do parlamentu.

Dátoví analytici Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Imrich Berta, Gaston Ivanov a medička Soňa Hudecová v roku 2024 v publikácii Ženské zdravie v Slovenskej republike uviedli, že skríningová mamografia sa na Slovensku vykonáva na 23 pracoviskách, no krajina má s niečo vyše 30 percentami jednu z najnižších mier účasti na tomto skríningu. Tomu, že státisíce žien ignorujú prevenciu a návštevnosť je oveľa nižšia ako v iných európskych krajinách, sme sa venovali v tomto článku.

Medzi regiónmi boli pomerne veľké rozdiely, ale aj tie najlepšie okresy mali len polovičnú účasť oproti najúspešnejším krajinám. „V porovnaní s krajinami, pre ktoré existujú dáta, máme vyššiu hustotu mamografických prístrojov ako napríklad Česko, Švédsko alebo Slovinsko, ale účasť na skríningu majú tieto krajiny dvoj- až trojnásobne vyššiu. Tento fakt naznačuje, že kľúčovým problémom nášho systému nie je nedostatok mamografických prístrojov, ale skôr ich neefektívne využívanie na jednotlivých pracoviskách,“ uviedli autori. Ich analýza ukázala, že problémom je tiež geografické rozloženie mamografov, ktoré nie sú v každom okrese.

„Dostupnosť mamografu v blízkosti bydliska je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie žien zúčastniť sa na skríningu rakoviny prsníka. Ženy z okresov bez mamografu musia prekonávať väčšie vzdialenosti a čeliť vyšším časovým a finančným nákladom spojeným s cestovaním, čo môže odrádzať od účasti na preventívnych vyšetreniach. Riešením tejto nerovnosti by mohlo byť zabezpečenie mobilných mamografických jednotiek, ktoré by pravidelne navštevovali okresy bez stáleho mamografu, a tým zlepšili dostupnosť skríningu pre miestne ženy,“ uviedli Berta, Ivanov a Hudecová.

V prieskume medzi pacientkami a členkami OZ Amazonky, ktorým bol v minulosti diagnostikovaný zhubný nádor prsníka, sa ukázali aj rôzne špecifické okolnosti odhalenia ochorenia, ako napríklad nález zhubnej hrčky, ktorá bola predtým dlhodobo sledovaná lekárom a nebol s ňou problém, alebo situácie, keď sa hrčka objavila alebo zväčšila po fyzickom úraze. Okrem toho sa vyskytli prípady, keď preventívna mamografia alebo sonografia neodhalili problém, ale pacientky si neskôr samy náhle všimli zmeny. „Tieto príbehy poukazujú na význam samovyšetrenia a potrebu byť ostražitou voči akýmkoľvek zmenám v tele,“ zdôraznili analytici. Väčšina respondentiek uviedla, že im po diagnostike ochorenia boli ponúknuté bezplatné genetické testy na vyšetrenie mutácií v konkrétnych génoch. Genetické testovanie je podľa odborníkov dôležité pre predikovanie rizika a plánovanie liečby, preto je potrebné, aby bolo dostupné bezplatne pre všetky pacientky so správnou indikáciou.

Viaceré respondentky upozornili, že nedostali dostatok informácií o svojej diagnóze a liečebných možnostiach, o výžive a životnom štýle počas liečby, o dlhodobej starostlivosti a sledovaní, sociálnej podpore či vplyve liečby na plodnosť. Z prieskumu tiež vyplýva, že respondentky s rakovinou prsníka majú rôzne finančné výdavky spojené s liečbou, ktoré nie sú vždy pokryté zdravotným poistením. 23 percent respondentiek uviedlo, že na liečbu vynaložili viac ako 2000 eur z vlastných zdrojov. Významné boli aj náklady na rekonštrukciu prsníka, na parochne, podprsenky a rôzne zdravotnícke pomôcky.

Lekári by mali pracovať na komunikácii

Ako prekážky, ktorým čelili pri účasti na skríningu rakoviny prsníka, respondentky identifikovali dlhé čakacie lehoty a problémy pri objednávaní sa na vyšetrenie. Niektoré ženy uviedli, že sa skríningu nezúčastnili z dôvodu vzdialenosti do najbližšieho skríningového pracoviska alebo obmedzených ordinačných hodín. Niektoré spomínali nedostatočnú informovanosť o dôležitosti skríningu, ale aj podcenenie príznakov zo strany zdravotníckeho personálu a opakované zlyhania skríningu pri odhalení rakoviny. Tieto údaje podľa analytikov poukazujú na potrebu zlepšenia skríningových programov, zvýšenia informovanosti o ich dôležitosti a zlepšenia prístupnosti skríningových služieb.

Respondentky s rakovinou prsníka apelujú na lekárov a zdravotnícky personál, aby zapracovali na komunikácii a prístupe k pacientkam. „Dôležité je poskytovať podrobnejšie informácie a vysvetlenia o diagnóze a liečebných možnostiach. Je potrebné, aby lekári informovali pacientky o všetkom, čo nasleduje po operácii, vrátane nutričného poradenstva, možností rehabilitácie a psychologickej podpory bez potreby, aby si pacientky tieto informácie zisťovali samé. Dôležitá je tiež otvorenosť a ochota komunikovať, nebagatelizovať príznaky, ktoré pacientky uvádzajú, a pristupovať k ich obavám s pochopením a súcitom. Pacientky by ocenili, keby informácie boli poskytované aj písomne, aby sa k nim mohli vrátiť v prípade potreby,“ uviedli autori analýzy o ženskom zdraví.

Systém by podľa nich mal byť viac integrovaný a automatizovaný, aby sa pacientky nemuseli zaoberať administratívnymi úlohami a mohli sa sústrediť na svoje uzdravenie. Zistenia z dotazníku podčiarkujú význam podpory zo strany pacientskych organizácií práve kvôli potrebe lepšieho informovania o možnostiach liečby a ďalšom postupe.

Rakovinu prsníka diagnostikujú každej jedenástej Európanke. Bojuje s ňou 30-tisíc Sloveniek a ročne v krajine zomiera 1000 žien. Pacientska organizácia Nie rakovine informovala (písali sme tu), že hoci počet žien, ktoré ochorejú, je porovnateľný s počtom žien v zahraničí, v neprospech Slovenska hovorí závratne hrozivejšia mortalita. Je to najmä preto, že mnohé pacientky sú diagnostikované neskoro, čo vyplýva aj z nízkej účasti na skríningu.