Len pár dní po tom, čo Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) zverejnila analýzu, podľa ktorej minister zdravotníctva zastavil zaraďovanie nových inovatívnych liekov do úhrad z verejného zdravotného poistenia, prišla Európska federácia farmaceutických priemyselných asociácií (EFPIA) s novým rebríčkom dostupnosti modernej inovatívnej liečby. Slovensko sa v ňom radí medzi posledné krajiny v Európe. Dostupných je len 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 – 2023, čo predstavuje 27 percent. Priemerná miera dostupnosti v Európskej únii je pritom 46 percent.
Rebríček, ktorý každoročne zostavuje EFPIA, zaradil Slovensko spolu s pobaltskými krajinami a Maďarskom na posledné miesta v dostupnosti liekov pre pacientov, a to na základe ich zaradenia do zoznamu kategorizovaných liekov hradených z verejného zdravotného poistenia. „Napriek tomu, že trend za posledné tri roky bol pre Slovensko pozitívny, stále to nestačí na vyrovnanie investičného dlhu v oblasti inovatívnych liekov, ktorý vznikol najmä počas rokov 2011 – 2018, keď do systému úhrad nevstupovali takmer žiadne inovatívne lieky,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.
„Vidíme, že krajiny ako Bulharsko či Slovinsko, ale aj náš najbližší sused, Česká republika, nás predbehli, a to aj na základe vedomého rozhodnutia týchto krajín vnímať inovatívne liečebné postupy a technológie ako investíciu do zlepšeného zdravia, a tým pádom aj do ekonomickej produktivity vlastných občanov,“ dodáva.
Opačným príkladom je Maďarsko, ktoré posledné tri roky klesá v dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov. „Obávame sa, že skončíme ako Maďarsko a pozitívny trend sa u nás zvráti. Potvrdzujú to už aktuálne zverejnené údaje za minulý rok, keď do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia vstúpila len polovica liekov oproti roku 2023. Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva sa zároveň netají tým, že sa otvorene inšpiruje maďarským systémom regulácie vstupu liekov do úhrad a verejne deklaruje, že v oblasti liekovej politiky plánuje ešte viac šetriť,“ podotkla Pálešová. „Ak sa situácia bude vyvíjať tak, ako avizuje ministerstvo zdravotníctva a na inovatívnych liekoch sa začne ešte viac šetriť, bude to znamenať, že investičný dlh nikdy nedoženieme,“ doplnila.
Údaje EFPIA zároveň poukazujú na to, že na inovatívne lieky čakáme oveľa dlhšie ako iné európske krajiny. Priemerný čas, za ktorý je liek na Slovensku dostupný, je 797 dní, kým priemer Európskej únie (EÚ) je 578 dní.
Podľa AIFP hrozí, že pacienti, ktorí sú už teraz diskriminovaní v porovnaní s inými krajinami EÚ, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie, či a za akých okolností sa k nim liečba dostane. „Čo je však najhoršie, prejaví sa to na zníženej kvalite, ale aj dĺžke života ľudí. Tá je už dnes o 3,5 roka kratšia než priemer EÚ,“ uzavrela Pálešová.
