Pôrod nie je liečba, skôr asistencia. Keď ich nie je 600, pôrodnica končí. Čo na to hovoria odborníci?

Pri optimalizácii siete nemocníc vyvolalo rozhorčenie verejnosti najmä rozdeľovanie pôrodníc podľa počtu pôrodov. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar a riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia však tvrdia, že nižší objem zákrokov nemá na pôrodníckych oddeleniach rovnaký dosah na bezpečnosť ako pri náročných operáciách. Zhodujú sa, že strop okolo 600 pôrodov ročne je rozumný kompromis, no varujú pred zbytočným zatváraním menších zariadení, ktoré poskytujú domáckejšiu starostlivosť.

Spustenie optimalizácie siete nemocníc (OSN) otvorilo aj citlivú otázku – rušiť či nerušiť pôrodnice s nízkym počtom pôrodov. „Čím viac pôrodov pracovisko alebo lekár zvládne, tým je erudovanejší a má menej komplikácií,“ pripomína Zachar z INEKO. Podľa neho je však „taktickým zlyhaním“, že ministerstvo z reformy urobilo výkladnú skriňu práve z pôrodníc. Zdravý fyziologický pôrod podľa neho nie je liečba, ale „sprevádzanie rodičky – asistencia pri prirodzenom procese“. Podľa jeho slov ide síce o rizikový proces, ale nie je komplikovaný.

Zachar zdôrazňuje, že s malými pôrodnicami rastie spokojnosť rodičiek. „Dáta ukazujú, že v menších zariadeniach sa ženy cítia lepšie, atmosféra je prirodzenejšia a domáckejšia,“ tvrdí riaditeľ INEKO. To však neznamená, že miniatúrne oddelenia môžu prežiť bez limitu. „Ak má pôrodnica dvesto pôrodov ročne – to je menej ako jeden denne – je to už vážny problém,“ hovorí. Za racionálny považuje súčasný prah 600 pôrodov, no pripomína, že rezort sa mal zamerať skôr na „operácie žalúdka, čriev či bedrové kĺby“, tam stanoviť minimálne hranice a pôrodnice nechať bokom.

Pekarčíková pridáva pohľad z praxe. „Kde je málo pôrodov, tam je málo komplikácií, ale aj málo skúseností,“ varuje. Kvalita sa podľa nej musí viazať najmä na konkrétneho lekára či pôrodnú asistentku, nie iba na počet v tabuľke. V Európe beží trend, že fyziologické pôrody vedú pôrodné asistentky – na Slovensku to stále brzdí aj nízke odmeňovanie personálu. Ak podľa nej uvoľníme ruky pôrodným asistentkám a ekonomicky ich zvýhodníme, odľahčí to aj preťažených lekárov.

Žilinský kraj má pôrodnice, ktoré prekračujú tisíc pôrodov ročne, no v nemocniciach v Dolnom Kubíne či Liptovskom Mikuláši je číslo pod šesťsto. „Práve tam vidím personalizovanejší prístup – viac času na rodičku a súkromnejšie prostredie,“ opisuje Pekarčíková. Zatvorenie by podľa nej vytlačilo ženy k domácim pôrodom alebo do súkromných centier, čo by znížilo bezpečnosť. „Myslím si, že limit 600 pôrodov je nastavený rozumne,“ tvrdí.

Mohlo by vás zaujímať

Chyba lekára môže stáť viac než byt. Šéfovia z Unionu prezradili detaily o poistkách zdravotníkov

Upozornila aj na demografické rozdiely, ktoré sú pritom výrazné. Orava dlhodobo rastie, inde pôrodnosť klesá. „Buďme radi, že máme Oravcov – držia populačnú krivku Slovenska,“ konštatuje Pekarčíková s úsmevom. Na systémovej úrovni chce kraj zabezpečiť, aby 98 percent zdravotnej starostlivosti ostalo doma. Univerzitná nemocnica v Martine a fakultná v Žiline majú byť garantom dostupnosti. Vojenská nemocnica v Ružomberku sa podľa nej „môže silno profilovať v militárnej a onko-vaskulárnej medicíne“, kým pôrody by sa presunuli do Liptovského Mikuláša.

Obaja experti sa zhodujú, že reforma nesmie viesť k situácii, keď poistenci budú za bežnou odbornou ambulanciou cestovať stovky kilometrov. „Je neprijateľné, aby zdravotná poisťovňa posiela pacientov zo Žiliny za neurológom do Košíc,“ uzatvára Pekarčíková.