Financovať zdravotníctvo len zo zdravotných odvodov ekonomicky aktívnych občanov je pri starnutí populácie dlhodobo neudržateľné. Financovanie na Slovensku aj v Česku preto potrebuje systémové zmeny. O možnostiach i nástrahách ich zavedenia na konferencii Vizionári v zdravotníctve, ktorá sa konala v Bratislave, diskutovali štátni tajomníci rezortov zdravotníctva Michal Štofko a Stanislav Měšťan. Svoj pohľad pridali viacerí experti.

V Českej republike sú od roku 2018 kontinuálne výrazne navyšované výdavky na zdravotníctvo. Čo si však krajina za dodatočné masívne zdroje kúpila? Podľa Stanislava Měšťana došlo predovšetkým k stabilizácii zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu. Nemenej významné boli aj investície do infraštruktúry nemocníc, ktoré saturovali veľký dlh. Ako pretrvávajúce štrukturálne problémy a výzvy v českom zdravotníctve však označil efektivitu, ktorá je problémom v krajinách po celom svete. Taktiež treba posilniť primárnu a integrovanú starostlivosť. Veľkou výzvou je oblasť prevencie a životného štýlu.

Podobné záležitosti sa riešia aj na Slovensku, má však zmysel, aby sa tieto dve krajiny porovnávali v postupoch a úspešnosti? Podľa Michala Štofka jednoznačne áno. „Má zmysel sa porovnávať s Českom aj s krajinami s veľmi kvalitným zdravotníctvom, napríklad Holandskom, Nórskom. Potrebujeme mať nejaký cieľ. Rovnako sa vieme pozrieť aj na chyby, ktoré robia iné krajiny, a poučiť sa z nich,“ myslí si slovenský štátny tajomník.

Na Slovensku zasa boli v roku 2022 výrazne navýšené platy nemocničných lekárov, no často zaznieva kritika, že vtedajšia vláda si za to nič nevypýtala. Kvalita a efektivita zdravotníctva sa nezvýšila. Štofko povedal, že za prínos možno podobne ako v Česku považovať stabilizáciu personálu.

Poplatky nechcú Slováci ani Česi

V Českej republike sa snažili zaviesť v rámci viaczdrojového financovania transparentné poplatky, návrh však neprešiel cez  poslaneckú snemovňu. „Na Slovensku sme podobnú legislatívu ešte ani nepredložili a stále sa tvárime, že poplatky nie sú,“ povedal Štofko. Měšťan si myslí, že o tom treba náležite diskutovať a vysvetľovať. Predpokladá, že v Česku bude téma zase čoskoro na stole.

Na Slovensku stále nie sú verejne dostupné dlho avizované výsledky auditu poplatkov v zdravotníctve. Ten mal mapovať to, aké množstvo peňazí ľudia v zdravotníckych zariadeniach hradia z vlastných zdrojov už dnes. Na zavedenie oficiálnych poplatkov však podľa Štofka nie je politická vôľa, rovnako ako v Česku. Problémom je aj pomerne nestabilné politické prostredie a už druhý minister zdravotníctva od začiatku volebného obdobia v roku 2023.

Mohlo by vás zaujímať

20 percent zdravotníctva financuje občan

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy si myslí, že tlak na to, aby do zdravotníctva prichádzalo viac verejných, ale aj súkromných zdrojov, bude čoraz vyšší. Nedávno kontrolóri NKÚ zhodnotili, že štát síce vie, koľko do systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá.

„Materiál z vyzbieraných dát, ktorý sme predložili na rokovanie vlády, naň bol zaradený ako rôzne a prešli ho bez povšimnutia. Na Slovensku ale už 20 percent zdrojov prichádza do zdravotníctva cez poplatky, ktoré platí občan. A to sú pritom len poplatky, ktoré sú priznané“ hovorí Andrassy.

Neefektívne vynakladanie zdrojov je podľa hlavného štátneho kontrolóra spôsobené aj chýbajúcimi dátami. „Dnes máme problém, že štát neplatí za svojich poistencov dosť, ale aj keby platil viac, pocíti to pacient?“ kladie rečnícku otázku. „Naša odpoveď je nie, pretože prerozdeľovanie zdrojov v zdravotníctve nefunguje. Od roku 2002 máme za sebou päť oddlžovaní, ale ani jednu systémovú zmenu. Pri týchto oddlžovaniach sme v štátnom rozpočte opäť zaťali sekeru dve miliardy eur,“ povedal a spresnil, že najväčšie dlhy pred sebou tlačia štátne nemocnice a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tieto náklady podľa neho nie je šanca zaplatiť z verejného zdravotného poistenia, preto treba hľadať ďalšie zdroje. Na konferencii Andrassy pomenoval päť pilierov efektívneho financovania zdravotníctva.

Podotkol však, že ak si tému neosvojí predseda vlády (nebude zdravotníctvo považovať za veľakrát zdôrazňovanú „premiérsku tému“), pri tom, aké sú aktuálne vzťahy vo vláde, nemá sám minister zdravotníctva šancu presadiť žiadne systémové zmeny.

5 pilierov efektívneho financovania podľa riaditeľa NKÚ:
1. Verejné zdroje – nemá byť možné z nich generovať zisky. Zdravotné poisťovne, ktoré hospodária s verejnými zdrojmi, by mali mať zisky len z pripoistenia.
2. Silný a transparentný regulátor – ministerstvo zdravotníctva – a vymožiteľné pravidlá.
3. Efektívny dohľad, ktorý vykonáva nielen ministerstvo zdravotníctva, ale aj kraje a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na Slovensku sú totiž dobre napísané zákony, ale sú nevymožiteľné.
4. Transparentnosť procesov.
5. Zúčtovanie zdrojov, použitie definovaných a merateľných ukazovateľov kvality.