Zdravotnícke zariadenia, ktoré neevidujú žiadne nemocničné infekcie, pravdepodobne situáciu nesledujú dostatočne. Prípadne údaje zatajujú. „Minimálny počet nemocničných (nozokomiálnych) nákaz je okolo troch percent ročne. Vždy sa budú vyskytovať infekcie, ktorým u časti pacientov nevieme predísť,“ povedala pre Zdravotnícky denník Jaroslava Sokolová, vedúca oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Fakultnej nemocnice (FN) Trnava, pri príležitosti pondelkového Svetového dňa hygieny rúk.

Evidovaný výskyt nozokomiálnych nákaz podľa nej závisí od spôsobu ich sledovania. Vo FN Trnava výskyt sledujú softvérom, ktorý pracuje s umelou inteligenciou a pomáha pri vyhľadávaní týchto infekcií. „Máme ho už od roku 2022. Infekcie nezatajujeme, ale poctivo vykazujeme na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a hlavne si vedieme internú štatistiku. Od roku 2022 máme v nemocnici evidovaných ročne približne 1200 nozokomiálnych nákaz. Ich štruktúra sa mení, v roku 2022 ešte prevažoval covid-19, no v súčasnosti sú na popredných miestach močové infekcie,“ hovorí Sokolová.

Aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach informovala o tom, že zaviedla do praxe pokročilý systém s prvkami umelej inteligencie, ktorý sofistikovane analyzuje zdravotnú dokumentáciu pacientov a vyhľadáva podozrivé infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou. „Systém Epidis sleduje napríklad zápalové parametre, výsledky kultivácií, zvýšenú teplotu, hnačku, reoperácie pacientov a podobne. Tím z Odboru nemocničnej hygieny a epidemiológie UNLP overuje výstupy systému a rozhoduje o ďalšom postupe,“ uviedla nemocnica s tým, že systém je efektívnejší, úspešnejší pri zachytávaní infekcií ako predtým využívané metódy, šetrí čas personálu, prináša aktualizovaný prehľad výskytu podozrivých prípadov infekcií a prehľad o pacientoch v rizikových kategóriách, čím znižuje riziko šírenia multirezistentných patogénov.

Typy nemocníc sa nedajú porovnávať

Nemocnice sú povinné hlásiť nozokomiálne nákazy spádovému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. „Každé sledovanie infekcií má byť nástrojom prípravy krokov na prevenciu tých infekcií. Mali by sme teda chváliť a vyzdvihovať nemocnice, ktoré hlásia aspoň štyri až päť percent nozokomiálnych nákaz. Neexistuje nemocnica, ktorá nemá žiadne infekcie, aj keď robíme prevenciu na 100 percent. Minimálny počet je okolo troch percent, pretože vždy sa budú vyskytovať infekcie, ktorým u časti pacientov nevieme predísť,“ tvrdí epidemiologička trnavskej nemocnice Sokolová.

V košickej nemocnici je predsedom komisie pre sledovanie a analýzu nozokomiálnych nákaz zástupca prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Martin Novotný. „Sú nemocnice, ktoré hlásia nula percent nemocničných infekcií, to je však nereálna hodnota. Ani špičkové nemocnice v zahraničí sa k takému číslu nedopracujú vzhľadom k infekciám endogénneho pôvodu. Ak niekto hlási nulu, pravdepodobne sa danej problematike nevenuje dostatočne,“ vyhlásil Novotný.

Úrad verejného zdravotníctva ešte nezverejnil údaje o výskyte nemocničných nákaz za rok 2024. V roku 2023 ich podľa štatistík ÚVZ na Slovensku evidovali u 1,9 percenta z počtu hospitalizovaných. Metodika vykazovania v týchto štatistikách však podľa Sokolovej nie je správna: „Treba si pýtať presnejšie dáta od jednotlivých nemocníc a pozerať sa spolu na nemocnice podobného typu.“ ÚVZ totiž uvádza kumulatívny počet infekcií na počet všetkých hospitalizovaných pacientov na Slovensku, a to vrátane nemocníc, ktoré nie sú rizikové z pohľadu vzniku infekcií. „Nemôžeme porovnávať psychiatrickú nemocnicu s fakultnou nemocnicou, ktorá robí vysokošpecializovanú operatívu a má veľa rizikových pacientov. Prípadne s onkologickými ústavmi. Nemali by sme pri vykazovaní používať celkové percento, ale vypočítať, koľko infekcií máme na určitý operačný výkon, koľko v ranách po operáciách, koľko infekcií súvisí so zavedením močového alebo žilového katétra a podobne,“ vymenovala Sokolová.

Mohlo by vás zaujímať

Antibiotiká treba podávať cielene

O aktuálnom stave dát od zdravotníckych zariadení diskutovali tento rok v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát z Národného centra zdravotníckych informácií Martina Nagyová a analytik Martin Smatana. Podľa Nagyovej sa stav zdravotníckych dát na Slovensku síce zlepšuje, no stále existujú oblasti, kde je takzvaná dátová hmla. To podľa nej môže vyhovovať napríklad poskytovateľom, ktorí nepriznávajú nozokomiálne nákazy. Totiž v dátach sa môže objaviť niekoho zlyhanie.

Poskytovatelia tak podľa Nagyovej do systému nezadávajú reálne počty ľudí, ktorí sa niečím nakazia v nemocnici, či počty pacientov, ktorým vznikli v nemocnici preležaniny. „Ja tomu rozumiem, že to nie je niečo, čím sa poskytovateľ chce chváliť. Na druhej strane, ak sa to má vypĺňať, nech sa to vypĺňa,“ dodáva Nagyová.

Na prevenciu nozokomiálnych nákaz nemocnice robia opatrenia, ktoré zahŕňajú postupy hygieny rúk, sterilizáciu nástrojov, izoláciu pacientov pri manažovaní infekcií, ale aj racionálne podávanie antibiotík. „Opatrenia sú široká téma, jedno z najúčinnejších je hygiena rúk,“ povedala epidemiologička Fakultnej nemocnice Agel Skalica Katarína Naďová, „Takisto je to antibiotická politika. Antibiotiká treba podávať cielene na infekciu, ktorú pacient prekonáva, teda mikroorganizmus, ktorý ju spôsobuje. To, že mikroorganizmy sú odolné voči antibiotikám, nás limituje,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník, „Napríklad zápal mozgových blán sme pred 20 rokmi liečili rýchlejšie a účinnejšie ako dnes, lebo mikroorganizmus, ktorý ho spôsobuje, zmenil svoje vlastnosti. Vývoj nových antibiotík je pomalý.“

Rezistencia na antibiotiká je jednou z najväčších hrozieb verejného zdravotníctva na Slovensku, vyjadril sa aj minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Tento dlhodobý a závažný problém pretrváva aj napriek tomu, že existuje účinný nástroj, ktorý môže pomôcť predchádzať nadužívaniu antibiotík. Ide o vyšetrenie koncentrácie C-reaktívneho proteínu (CRP), ktoré sa už bežne robí aj v lekárňach. To určí, či má pacient bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Na vírusy totiž antibiotiká neúčinkujú.

„V nemocniciach by mali zasadať antibiotické komisie. Dnes na to existujú štandardy. Poisťovne by mali motivovať nemocnice, ktoré také komisie majú, a dať ich ako svetlý príklad ďalším,“ hovorí Sokolová z FN Trnava.

Pokuty by boli kontraproduktívne

Čo sa týka izolácie infekčných pacientov, podľa trnavskej epidemiologičky ich v nemocniciach často nie je kam umiestniť. „Dnes sa v modernom svete už budujú nemocnice len v jednolôžkovom štandarde. Jednolôžkové izby by mali tvoriť aspoň 30 percent lôžkového fondu, aby sme vedeli pokryť izolačné potreby pri nemocničných nákazách. Na Slovensku stále máme málo jednolôžkových izieb a aj keď sú, nemajú vlastné sociálne zariadenia. To je problém. Súčasné zdravotnícke zariadenia preto ani po rozsiahlych rekonštrukciách nebudú reflektovať to, čo hygienikom a epidemiológom v nemocniciach chýba, a to sú práve vlastné toalety a kúpeľne,“ pripomína, že choroby sa môžu šíriť práve tam.

O nemocničné infekcie a ich prevenciu by sa podľa Jaroslavy Sokolovej mali zaujímať predovšetkým zdravotné poisťovne. „Mali by mapovať, ktoré zariadenia sledujú a vyhodnocujú nozokomiálne nákazy, čo robia, aby im zabránili, a mali by ich v tom podporovať. Tie nemocnice, ktoré infekcie nesledujú a nemajú štatistiku, ktorá hovorí o ich adekvátnom počte, by mali poisťovne preveriť a zistiť, ako nakladajú s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia. Či poisťovne nepreplácajú liečbu infekcií, ktoré nemuseli vzniknúť,“ popísala. Nemyslí si však, že penalizácia nemocníc s vyšším počtom nákaz je správna cesta. „Nemyslím si, že v systéme, kde nie sú nastavené pravidlá, je dobré začať penalizovaním. Mali by ich skôr motivovať k zlepšeniu,“ hovorí s tým, že pokutovať nemocnice za nozokomiálne nákazy, by viedlo k ešte väčšiemu zatajovaniu.

Pacienti sa nemajú v nemocniciach nakaziť

V mnohých nemocniciach pracujú ľudia z oblasti hygieny a epidemiológie, ale nie vo všetkých. „Pokiaľ nemocnice nemajú epidemiologické tímy, poisťovne by mali vyzvať ich manažmenty, aby urýchlene urobili nápravu,“ pripomína epidemiologička FN Trnava. Dodáva však, že chýba aj motivácia medikov, aby si vybrali práve epidemiológiu, a málo je aj verejných zdravotníkov. Odbor nie je lukratívny ani z finančnej stránky a hygienici boli počas pandémie covid-19 časťou populácie doslova démonizovaní.

Podľa Sokolovej by bolo dobré stanoviť, aby každá nemocnica nad 250 lôžok mala aspoň jedného pracovníka, ktorý sa celý pracovný čas venuje prevencii a sledovaniu infekcií. Rovnako je to zvykom v iných európskych krajinách. „Priemerná fakultná nemocnica so 700 lôžkami by teda mala mať aspoň troch takýchto pracovníkov – môže to byť lekár so špecializáciou hygiena, epidemiológia, infektológia, poprípade mikrobiológia, verejný zdravotník či sestra so špecializáciou infektológia alebo podobnou. Tá bude dotvárať tím a lepšie manažovať ošetrovateľské štandardy smerom k prevencii nozokomiálnych nákaz,“ priblížila odborníčka.

„Hygiena nie je len o príkazoch a zákazoch, je to najmä preventívna činnosť, ktorú potrebujú všetci pacienti. Predsa nechodia do zdravotníckych zariadení na to, aby sa odtiaľ vrátili s nejakým iným ochorením,“ zdôraznila.

Väčšinu infekcií prenesú zdravotníci rukami

V súčasnosti existujú štandardy na prevenciu rôznych nákaz. Napríklad vo Fakultnej nemocnici Trnava sa po zavedení štandardu na prevenciu infekcií močových ciest podarilo medziročne znížiť počet týchto infekcií o 120 percent.

„Už v roku 2008 vyšlo nariadenie, že nemocnica má mať nemocničného epidemiológa. Prešlo takmer 18 rokov a nikto to odvtedy nekontroloval,“ pripomenula Katarína Naďová z nemocnice v Skalici. „Začali sme zavádzať systém DRG a ten je tiež jedným zo spôsobov, ako odhaliť nemocničné nákazy. Pokiaľ dôjde k infekcii pacienta, prejaví sa to aj ekonomicky a poisťovňa by to hneď videla. No u nás všetko veľmi dlho trvá. Vieme o tom dávno, ale žiaľ v tom nie je systém,“ zhrnula.

Odborníci tiež pripomínajú, že viac ako 60 percent nozokomiálnych infekcií je prenesených rukami zdravotníckych pracovníkov. Piaty máj je tradične Svetovým dňom hygieny rúk, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia s cieľom zdôrazniť kľúčovú úlohu hygieny rúk pri poskytovaní bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Pondelkový dátum 5. 5. 2025 označil hygienik Národného ústavu detských chorôb Michal Adamišin za príznačný. Zdravotníci by si totiž mali dezinfikovať ruky v piatich momentoch – pred kontaktom s pacientom, pred sterilným výkonom, po manipulácii s telesnými tekutinami ako sú krv a moč, po kontakte s pacientom a po kontakte s jeho okolím, napríklad s posteľnou bielizňou, riadom a ďalšími predmetmi. Ďalšiu päťku tvorí päť krokov správnej hygieny rúk, teda postup pri dezinfekcii, a Adamišin zásady rozšíril o svoju päťku – postup práce zdravotníka: „Dezinfikuj ruky, nasaď rukavice, ošetri pacienta, bezpečne odstráň rukavice a dezinfikuj ruky.“ Na tlačovej konferencii predviedol správny postup hygieny rúk a správne skladanie rukavíc tak, aby sa pritom nepreniesli baktérie z rukavíc na ruky.

Latexové rukavice by sa podľa neho mali používať len v indikovaných prípadoch a určite nie viacnásobne, tie isté pri viacerých výkonoch. Tento rok kampaň Svetového dňa hygieny rúk cieli práve na správne použitie rukavíc v zdravotníctve.