Postupy pri pôrodoch, ktoré predlžujú zotavovanie matiek, sú podľa zdravotnej poisťovne Dôvera na ústupe. Oficiálne dáta za celé Slovensko však chýbajú.
Z údajov poisťovne Dôvera, o ktorých informoval PR špecialista Matej Štepiansky, vyplýva, že počet nástrihov hrádze klesá. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by ich lekári mali robiť maximálne pri 10 percentách pôrodov, teda každom desiatom pôrode. Na Slovensku sa však nástrihy (epiziotómie) ešte v roku 2011 robili u 67 percent pôrodov a odvtedy chýbajú oficiálne dáta. „Naše údaje sú však povzbudivé – v roku 2019 poistenkám Dôvery lekári urobili nástrih pri 37 percentách pôrodov a do roku 2024 postupne klesali na 15 percent,“ tvrdí Štepansky.
V Česku, ktoré má na rozdiel od Slovenska detailné oficiálne dáta, robia epiziotómiu v priemere pri každom piatom pôrode (20 percent). Číslo sa však líši od pôrodnice k pôrodnici – niektoré uvádzajú 10 percent, v iných, kde sú lekári navyknutí robiť nástrihy, je to aj 60 percent pôrodov.
Sekcií neubúda
Počet cisárskych rezov však zatiaľ neklesá, na Slovensku sekcie dlhodobo tvoria 30 percent pôrodov a v Česku je to 26 percent. Napríklad v Holandsku, ktoré má jedno z najvyspelejších zdravotníctiev na svete, sa sekciou robí 18 percent pôrodov. Podľa WHO je obhájiteľný percentuálny počet cisárskych rezov 10 až 15 percent. Gynekológ Martin Redecha pred časom v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že počet vykonaných cisárskych rezov všade na svete mierne stúpa. Nedá sa vylúčiť jeho nadužívanie tohto zákroku sa ani u nás nedá vylúčiť, ale súvisí to najmä s vyšším vekom rodičiek či inými prípadmi, pri ktorých lekári považujú prirodzený pôrod za rizikový.
„Minulý rok bolo u našich poisteniek 60 percent sekcií plánovaných a 40 percent akútnych. Z údajov z roku 2019 za celé Slovensko vyplýva, že plánovaných bolo až 80 percent cisárskych rezov. V Českej republike je pomer 60:40 a v Holandsku je plánovaná len polovica sekcií,“ vymenoval Štepiansky.
Ide o náročnú gynekologickú operáciu, ktorá so sebou nesie vyššiu mieru rizika a komplikácií. Okrem toho je takýto pôrod takmer o 90 percent drahší ako vaginálny. Priemerná cena za vaginálny pôrod v roku 2023 bola podľa PR špecialistu Dôvery 1 235 eur a za sekciu 2 336 eur.
Mohlo by vás zaujímať
Dosť gynekológov, málo údajov
O úrovni starostlivosti o rodičky vypovedá aj údaj o počte gynekológov na 100-tisíc obyvateľov v krajine. Priemer Európskej únie je 18,3. Dôvera uvádza, že má zmluvy s 18,5 gynekológmi na 100-tisíc obyvateľov. Oficiálne údaje za celé Slovensko opäť chýbajú. V Holandsku je ich 9,8 na 100-tisíc a Česká republika má na tento počet až 30 gynekológov.
Holandsko je však podľa Mateja Štepianskeho špecifické v tom, že o zdravé ženy sa pri pôrode starajú najmä pôrodné asistentky, a nie gynekológovia. „Často i viacnásobná matka pri pôrode ani raz nemala gynekológa. Počas tehotenstva ženám v krajine tulipánov robia menej vyšetrení ako na Slovensku a z verejného zdravotného poistenia je tam plne hradený iba domáci pôrod. Za pôrod v zdravotníckom zariadení, ktorý neodporučí lekár, sa dopláca,“ vysvetlil. Uniesť náklady pomáha doplnkové zdravotné poistenie. Ak už žena v Holandsku rodí v pôrodnici, štandardom je ambulantný pôrod, teda matka s dieťaťom odchádzajú domov už niekoľko hodín po pôrode alebo na druhý deň ráno.
Národné centrum zdravotníckych informácií nezverejňuje údaje o tom, pri akom počte pôrodov, sa na Slovensku robí bonding dieťaťa s matkou. V Česku z oficiálnych údajov vyplýva aj to, že bonding, teda položenie novorodenca ešte pred jeho umytím a vyšetrením na hruď matky, robia pri 61 percentách pôrodov, podviazanie pupočníka odkladajú pri 58 percentách pôrodov a včasné priloženie bábätka k prsníku matky umožňujú pri 66 percentách pôrodov. Poisťovňa Dôvera poukazuje na to, že pre matky sú to dôležité informácie a na základe nich sa neraz rozhodujú, v akom zariadení privedú na svet svoje dieťa.
Viac žien v plodnom veku, menej pôrodov
Na Slovensku aj v Česku po pandemickom roku 2021 prudko klesol počet narodených detí. Podobný vývoj zaznamenalo aj Holandsko. Vlani sa podľa Štatistického úradu SR u nás narodilo o niečo viac ako 46-tisíc živých detí, čo je o vyše 10-tisíc menej, ako v roku 2021. Pôrodnosť bola najnižšia za posledných sto rokov.
Podľa poisťovne Dôvera ale za poklesom pôrodov nie je v rámci ich poistného kmeňa pokles počtu poisteniek v plodnom veku (15-49 rokov). „Ak sa znižuje počet žien v plodnom veku, je prirodzené, že sa znižuje aj počet pôrodov. Ale nie je to tak. V roku 2024 bolo oproti roku 2019 o vyše 11 percent viac poisteniek vo fertilnom veku (42-tisíc), ale o 4 percentá pôrodov (760) menej,“ uzavrel Štepiansky.
