Lieky na výnimku sa stali dôvodom, pre ktorý verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský doručil Ústavnému súdu návrh na začatie konania. Napadol v ňom vybrané ustanovenia zákona o lieku, ktoré považuje z hľadiska ľudských a ústavných práv za neudržateľné, a ktoré sa týkajú postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku.

Dobrovodský je presvedčený, že napadnuté ustanovenia sú v rozpore s vybranými článkami Ústavy SR, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.

Nerovnosť v prístupe

„Jednou z mojich priorít výkonu mandátu verejného ochrancu práv je spravodlivý prístup k sociálnym právam a k naplneniu práva na ochranu zdravia. Preto som ešte v januári tohto roka avizoval zámer bližšie analyzovať právnu úpravu súvisiacu s rozhodovaním zdravotných poisťovní o úhrade lieku na výnimku,“ vysvetľuje verejný ochranca práv.

V analýze Kancelárie verejného ochrancu práv bol identifikovaný systémový problém, ktorý zásadne narúša rovnosť prístupu poistencov k základnému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia. „Prístup k úhrade bezplatnej zdravotnej starostlivosti závisí od internej metodiky zdravotnej poisťovne, čo v praxi vedie k situáciám, kedy poistenci s rovnakou diagnózou, rovnakými medicínskymi indikáciami a rovnakými klinickými potrebami majú zásadne odlišný prístup k úhrade lieku na výnimku,“ vysvetľuje verejný ochranca práv.

Dobrovodský v podaní na Ústavný súd pripomína, že medze základných práv a slobôd môže upraviť len zákon. Podzákonné normy alebo interné predpisy zdravotných poisťovní nemôžu nahrádzať zákonné pravidlá pre uplatnenie základného práva.

Objem finančných prostriedkov vyhradených na úhradu liekov na výnimku je podľa ombudsmana aktuálne obmedzený výdavkovým stropom. Výdavkový strop však právna úprava dovoľuje uplatňovať len rýdzo byrokraticky – bez možnosti individuálneho zohľadnenia medicínskych potrieb poistenca. „Po vyčerpaní vyhradeného limitu na daný rozpočtový rok nie je možné poskytnúť úhradu lieku na výnimku ani v medicínsky odôvodnených prípadoch,“ tvrdí Dobrovodský. Dodáva, že takýto prístup, ktorý nie je postavený na odbornej evaluácii, ale na čisto kvantitatívnych rozpočtových limitoch, nereflektuje pluralitu ústavne chránených hodnôt a predstavuje obmedzenie zasahujúce do samotnej podstaty základného práva.

Mohlo by vás zaujímať

„Poistencom nie je zaručený rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či im je ochorenie diagnostikované na začiatku, alebo na konci rozpočtového roka. Aj pri rešpekte k ekonomickým obmedzeniam štátu považujem za dôležité, že bude zachovaná podstata a zmysel základných práv,“ dopĺňa verejný ochranca práv.

Apel na parlament a vládu

Verejný ochranca práv sa zároveň obrátil na poslancov a poslankyne Národnej rady SR a oboznámil ich s obsahom podania, s cieľom im poskytnúť námet pre zákonodarnú iniciatívu na prijatie úpravy, ktorá bude zodpovedať ústavným a medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom Slovenska. List bol na vedomie zaslaný aj predsedovi vlády.

O nedostatkoch pri schvaľovaní úhrady lieku verejný ochranca práv informoval parlament v správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023 a za rok 2024. Ministra zdravotníctva informoval listom a zároveň na osobnom stretnutí v januári roku 2025.

Dobrovodský pripravuje aj stretnutie za okrúhlym stolom, ktoré spoluorganizuje Univerzita Komenského v Bratislave, a uskutoční sa 22. mája 2025. Zapojenie sa do odbornej diskusie potvrdili zástupcovia všetkých oslovených rezortov – ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií a aj ministerstva spravodlivosti. Kladne sa k účasti vyjadrilo aj vedenie všetkých troch zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu a boli prizvaní ďalší odborníci a odborníčky.

Cieľom okrúhleho stola je prispieť k legislatívnej úprave, ktorá by zohľadnila nielen očakávania odbornej verejnosti a fiškálne možnosti systému verejného zdravotného poistenia, ale do centra pozornosti by kládla pacienta, rešpektujúc jeho základné práva.