Prísnejšie kritériá pre vstup nových liekov do úhradového systému navrhuje vyhláška z dielne ministerstva zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD). Už teraz je však počet nových liekov dostupných na Slovensku jeden z najnižších v Európskej únii a proces ich vstupu na slovenský trh je jeden z najpomalších. Svoje výhrady k vyhláške už prejavili politici, odborníci, zdravotné poisťovne, ale aj zástupcovia pacientov, ktorí by sa nemuseli dostať k najmodernejšej liečbe. Šaško vyhlášku zatiaľ nepodpísal a sľúbil ďalšiu diskusiu.
„Zmeny navrhované vyhláškou by znížením platieb štátu, respektíve zdravotných poisťovní, za lieky ďalej znížili šancu na vstup nových, pochopiteľne väčšinou finančne náročnejších liečiv na náš trh, keďže by nespĺňali farmakoekonomické parametre nákladovej efektívnosti nastavené vyhláškou,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Miroslav Gbúr, primár Kardiologického oddelenia 1. Kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH).
Nové lieky zlepšili kvalitu života
Kardiológia je podľa neho oblasť, v ktorej lieky zavedené do praxe v poslednom desaťročí významne zlepšili kvalitu života a prežívanie pacientov so srdcovým zlyhávaním, koronárnou chorobou, ale aj niektorými menej častými ochoreniami. „Tieto lieky poskytujú benefit nielen pacientom, ale väčšinou znižujú aj počty hospitalizácií, prípadne potrebu rôznych intervencií, čím šetria náklady na zdravotnú starostlivosť. Pochopiteľne, vývoj napreduje a existujú nové liečivá, sčasti už dostupné v okolitých krajinách, ktorých príchod by bol veľmi prínosný,“ konštatuje Gbúr.
Ministerstvo zdravotníctva chce pomocou novej vyhlášky, ktorá zásadne mení výpočet prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti liekov, ušetriť za päť rokov viac ako 580 miliónov eur. Podľa odborníkov zo všetkých medicínskych odborov však toto opatrenie prakticky zastaví vstup nových terapií a predĺži čakanie slovenských pacientov na moderné lieky. Hoci vyhláška mala platiť už od začiatku júna, Šaško ju kvôli kritike zatiaľ nepodpísal a plánuje o nej ešte diskutovať. „Táto téma si vyžaduje nielen odbornú diskusiu o nastavení mechanizmov schvaľovania a úhrady nových liekov, ale aj širšiu diskusiu o racionálnom vynakladaní zdrojov v zdravotníctve ako takom,“ zdôrazňuje primár z VÚSCH.
Vo vyhlásení, ktoré zaslala médiám Slovenská kardiologická spoločnosť, sa okrem iného konštatuje, že ministerstvo zdravotníctva má vo svojich rukách aj iné nástroje šetrenia na liekoch, ako je stopka pre nové lieky. „Ak chceme šetriť na liekoch, určite sa dá medzi kategorizovanými liekmi nájsť množstvo príkladov liekov s úhradou, ktoré nielen, že nespĺňajú predpísanú farmakoekonomiku, ale nemôžu ju vypočítať, lebo za ňou nestojí medicína dôkazov. Vo svetle všetkých týchto skutočností nás naozaj veľmi mrzí a poburuje návrh uvedenej vyhlášky o úprave úhradových mechanizmov. Mnohí pacienti, predovšetkým trpiaci závažnejšími a menej častými chorobami, uplatnením tejto vyhlášky prídu o veľa rokov života štandardizovanej kvality,“ upozorňujú kardiológovia.
Prahová hodnota nákladovej efektívnosti
Zdravotnícky denník už informoval o tom, že pre vstup nových liekov do kategorizácie by mala byť po novom rozhodujúca prahová hodnota nákladovej efektívnosti, ktorá bude zohľadňovať klinický prínos lieku pre pacienta pri súčasnom zabezpečení dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že prahová hodnota pre vstup nových liekov do kategorizácie musí byť nastavená tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu všetkých kategorizovaných liekov a ostatných typov zdravotnej starostlivosti. „Kategorizácia sa vykonáva tak, aby prostriedky verejného zdravotného poistenia postačovali na úhradu jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí v návrhu Šaškov rezort.
Keď bude vstup liekov obmedzený, pacienti budú mať problém dostať sa k inovatívnym liekom, respektíve im ostanú len lieky na výnimku. Gbúr vysvetľuje, že ich preskripcia sa spája s pomerne veľkou administratívnou záťažou, s potrebou zasielania pravidelných žiadostí o schválenie úhrady liečby väčšinou každých šesť mesiacov. „Bohužiaľ, nie všetky zdravotné poisťovne napríklad umožňujú online zasielanie žiadostí, čo tento proces ešte viac komplikuje,“ dodáva primár z VÚSCH.
Mohlo by vás zaujímať
Dodáva, že Slovensko patrí v Európskej únii ku krajinám s najvyššou chorobnosťou a úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. „Ak máme túto situáciu zmeniť, potrebujeme prijať celkovú stratégiu, teda Národný kardiovaskulárny program alebo plán, ktorý by určil potreby a priority v prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení, ako aj spôsoby, ako ich dosiahnuť,“ dodáva kardiológ.
