Iba o čosi viac než polovica mladých ľudí vo veku 15 a 16 rokov na Slovensku pociťuje duševnú pohodu. Konkrétne je to 55 percent, pričom chlapcov je 64 percent a dievčat iba 46 percent. Vyplýva to z výskumu Európskeho projektu prieskumu škôl o alkohole a iných drogách (ESPAD).

Štúdia, ktorá sleduje návyky tínedžerov v oblasti alkoholu, fajčenia a drog už 30 rokov, zahŕňala takmer 114-tisíc študentov vo veku 15 a 16 rokov v 37 európskych krajinách. V dôsledku pandémie covid-19 a uprostred prebiehajúcich konfliktov v Európe a na Blízkom východe, ESPAD posilnil svoje zameranie na duševnú pohodu dospievajúcich. Pretrvávajúce následky sociálnej izolácie, prerušenia vzdelávania a socioekonomickej nestability zvýšili obavy týkajúce sa duševného zdravia mládeže.

Chlapci sú na tom lepšie ako dievčatá

Na systematické posúdenie a monitorovanie tejto problematiky bol do prieskumu ESPAD 2024 prvýkrát zaradený index duševnej pohody WHO-5, validované meranie psychického stavu založené na nedávnych životných skúsenostiach. Skóre nad 50 zo 100 sa považuje za indikátor dobrej duševnej pohody.

V priemere 59 percent študentov uvádza dobrú duševnú pohodu. Regionálne sú najvyššie miery pohody zaznamenané v severnej Európe, pričom najvyššiu prevalenciu vykazujú Faerské ostrovy (77 percent), Island (75 percent) a Dánsko (72 percent).

Aj keď slovenských 55 percent sa môže zdať málo, naši susedia sú na tom ešte horšie. Len 46 percent mladistvých v Česku uvádza duševnú pohodu, v Maďarsku je to 47 percent a v Poľsku 49 percent. Krajinou s najnižšou mierou samo-hodnotenej pohody je Ukrajina (43 percent), kde sú dospievajúci od roku 2022 vystavení traumatickým udalostiam a obmedzenému prístupu k starostlivosti o duševné zdravie.

Duševná pohoda býva vo všeobecnosti vyššia u chlapcov ako u dievčat, a to ako v priemere (69 percent oproti 49 percent), tak aj vo všetkých krajinách ESPAD. Najväčšie rodové rozdiely sú pozorované v Taliansku (66 percent u chlapcov oproti 35 percent u dievčat), Poľsku (64 percent u chlapcov oproti 33 percent u dievčat) a Švédsku (78 percent u chlapcov oproti 48 percent u dievčat). Najmenšie rodové rozdiely sú zaznamenané na Cypre (52 percent u chlapcov oproti 46 percent u dievčat), Ukrajine (48 percent u chlapcov oproti 39 percent u dievčat) a Faerských ostrovoch (83 percent u chlapcov oproti 72 percent u dievčat).

Mohlo by vás zaujímať

Skúsenosti s alkoholom i cigaretami

Správa ESPAD ďalej ukázala, že fajčenie je stále rozšírené medzi dospievajúcimi. Takmer každý tretí študent fajčil cigarety aspoň raz v živote (v priemere 32 percent). Najvyššia prevalencia je v Maďarsku (51 percent) a na Slovensku (46 percent), zatiaľ čo najnižšia je na Islande (13 percent) a na Malte (16 percent).

Rozdiely medzi pohlaviami ukazujú mierne vyššiu prevalenciu medzi dievčatami (32 percent v porovnaní s 31 percent u chlapcov). V priemere 15 percent študentov ESPAD uvádza, že prvýkrát fajčili cigarety vo veku 13 rokov alebo mladších. Najvyšší podiel je zaznamenaný na Slovensku (24 percent) a v Kosove (23 percent), zatiaľ čo najnižší je na Islande (6,4 percent) a na Malte (7,1 percent). Vo viac ako polovici krajín je pritom skorý začiatok fajčenia bežnejší u dievčat.

V priemere 44 percent študentov uvádza, že aspoň raz v živote skúsili e-cigarety. Národná prevalencia sa pohybuje od 22 percent v Portugalsku až po 57 percent v Maďarsku.

Čo sa týka alkoholu, skúsenosti s jeho konzumáciou uvádza 73 percent dospievajúcich v krajinách ESPAD. Najvyššie miery prevalencie sú pozorované v Maďarsku (91 percent) a Dánsku (90 percent), zatiaľ čo najnižšie sú zaznamenané v Kosove (29 percent) a na Islande (41 percent). Slovenskí tínedžeri príliš nezaostávajú, skúsenosť s alkoholom uviedlo viac ako 86 percent. Rodové rozdiely naznačujú mierne vyššiu prevalenciu u dievčat (74 percent) ako u chlapcov (72 percent), pričom tento trend je pozorovaný vo viac ako polovici krajín.