Aj menšie súkromné ambulancie si dnes nastavujú poistné sumy v rádoch stotisícov eur – neraz vyššie, než majú celé nemocnice. Dôvodom je prudko rastúce riziko platenia odškodného. Nároky pacientov sa pohybujú od desiatok tisíc až po vyše pol milióna eur a poisťovne ich kryjú len do výšky dohodnutého limitu. Ako upozorňujú riaditelia z poisťovne Union Juraj Chochol a Peter Sloboda v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia, kľúčovým faktorom ceny poistky nie je vlastnícka forma zariadenia, ale jeho škodová história, zloženie oddelení a náročnosť výkonov. Platí pritom jednoduchá rovnica – čím viac chirurgických zákrokov a predošlých súdnych sporov, tým vyššie poistné. Poisťovne zároveň musia tvoriť dlhodobé rezervy, pretože mnohé spory sa vlečú roky a poistná suma napokon nemusí stačiť ani na súdne trovy.
Poisťovňa Union eviduje trend, že viacerí lekári v súkromných ambulanciách si dohodnú vyššie poistné sumy, než aké majú niektoré nemocnice. „Pri niektorých súkromných ambulanciách sa poistné sumy dostávajú vyššie než v nemocniciach, čo je paradox,“ uviedol riaditeľ úpisu komerčného poistenia v Unione Juraj Chochol. Podľa neho si ambulantní lekári uvedomujú riziko škôd a pri náročnejších chirurgických výkonoch, ktoré vykonávajú v rámci jednodňovej chirurgie, si nastavujú krytie tak, aby zvládli prípadné vysoké nároky pacientov.
Dôležitá je predovšetkým škodová minulosť zariadenia. Chochol vysvetlil, že poisťovňa pri kalkulácii poistného zohľadňuje počet lekárov, charakter oddelení, počet sestier aj lôžok, no najviac zaváži, aké nároky už boli uplatnené alebo vyplatené. Nemocnica s čistou škodovou históriou preto platí nižšie poistné než tá, ktorá čelila viacerým súdnym sporom. „Ak poskytovateľ dlhé roky nemal žiadny nárok, poistné môže byť výrazne nižšie,“ dodal.
Výšku poistného nezverejňujú všetky zariadenia. Zmluvy štátnych nemocníc sú v centrálnom registri verejne dostupné, kým kontrakty súkromných poskytovateľov nie. „Rozhodujúce však nie je, či je poskytovateľ štátny alebo súkromný, ale jeho rizikový profil,“ zdôraznil Peter Sloboda, riaditeľ nákupu zdravotnej starostlivosti v poisťovni Union. Podľa neho poisťovňa pri oboch typoch subjektov uplatňuje rovnaké hodnotiace kritériá.
Frekvencia hlásení škôd v segmente zdravotnej starostlivosti rastie, pretože rastie aj povedomie pacientov. „Nie je však podstatné, koľko škôd je nahlásených, ale aké vysoké sú,“ pripomenul Chochol. Bežné odškodné sa pohybuje od desať do stotisíc eur, pri závažných chybách však môže presiahnuť pol milióna. V takých prípadoch už poisťovňa škodu limituje výškou poistnej sumy dohodnutej v zmluve. „Stávalo sa, že poistná suma nestačila ani na súdne trovy,“ priznal Chochol.
Mohlo by vás zaujímať
Poisťovne zároveň musia tvoriť rezervy na budúce nároky, ktoré sa neraz riešia na súde celé roky. „Keď už ide spor na súd, vytvárame rezervu buď vo výške nároku, alebo podľa limitu poistnej zmluvy,“ vysvetlil Chochol. Ak má nemocnica uzatvorenú poistku na 100‑tisíc eur, Union viaže prostriedky práve v tejto výške až do právoplatného rozhodnutia.
Riaditelia z Unionu zároveň potvrdili, že poistné nebýva polovica poistnej sumy, ako sa niekedy mylne predpokladá. Cena poistenia sa vždy odvíja od rizikových faktorov a škodovosti konkrétneho klienta. „Sú nemocnice, ktoré platia výrazne menej,“ podotkol Chochol a dodal, že poisťovňa pri nastavovaní sadzby vyhodnocuje desiatky premenných, aby poistné čo najlepšie odrážalo skutočné riziko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
