Ministerstvo zdravotníctva v skrátenom konaní pripravilo zmeny v kategorizácii liekov. Tie by mohli byť v princípe krokom správnym smerom, ale vo výsledku vyznievajú skôr ako snaha ministerstva financií ukočírovať deficit verejných financií, než snaha ministerstva zdravotníctva reformovať. Myslí si to analytik INESS Martin Vlachynský.

Vlachynský vysvetlil, že kategorizovaný liek zdravotná poisťovňa preplatiť musí. Ak liek nie je kategorizovaný, pacient má možnosť požiadať svoju poisťovňu o výnimku a s pomocou lekára zdôvodniť, prečo pre neho nie je vhodná existujúca kategorizovaná liečba a mal by mať preplatenú inú, nekategorizovanú liečbu. „Poisťovne schvaľujú okolo 85 percent žiadostí o výnimku. No výnimky nemajú rady ani ony, ani ministerstvo zdravotníctva, pretože sú živelný prvok v prísnom účtovnom systéme rozpočtu. Ministerstvo poisťovniam v rozpočte dokonca vyslovene prikazuje, koľko eur ročne môžu na výnimky maximálne použiť,“ zhrnul Vlachynský.

Komplexnejšie pravidlá pre lieky sú potrebné

Na tento rok vláda určila v rozpočte na výdavky na lieky vyše jednu miliardu 605 miliónov eur, čo je o 44 miliónov eur menej ako minulý rok. V máji ministerstvo priznalo, že ak by ďalej kategorizovalo nové lieky podľa existujúcich pravidiel, tak rozpočtované peniaze sa minú predčasne a na konci roka by neostali zdroje na žiadne lieky. V predloženej vyhláške preto mení spôsob výpočtu prahovej hodnoty pre vstup lieku do kategorizácie. Zjednodušene sa dá povedať, že u liekov, ktoré oproti existujúcej liečbe predlžujú a skvalitňujú život pacientov len o malý krôčik, bude výrobca musieť ponúknuť buď nižšiu cenu, alebo liek nebude kategorizovaný. Naopak, lieky s väčším určeným benefitom budú mať pôvodnú úroveň prahovej hodnoty. Podľa prepočtov ministerstva zdravotníctva má táto zmena ušetriť v rozpočte v nasledujúcich piatich rokoch dokopy až 583 miliónov eur.

INESS opakovane upozorňuje, že nožnice medzi potenciálom nových liekov a ekonomickými možnosťami nielen našej krajiny sa roztvárajú. Každý rok prichádzajú desiatky liekov s cenovkami v stovkách tisícov a niekedy dokonca v miliónoch eur na jedného pacienta a meranie toho, aký prínos za tieto peniaze budú mať, je nevyhnutné, aj keď veľmi zložité. Z tohto pohľadu zavádzanie komplexnejších pravidiel merania hodnoty podľa analytikov dáva zmysel a podobný systém používa viacero európskych štátov. „Vnímame to ako ďalší krok vo vylaďovaní merania hodnoty za peniaze v liekoch, nasledujúci po založení Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, určeného na odborné posudzovanie farmakoekonomiky liekov, ktorý vypracováva odborné podklady pre kategorizačnú komisiu,“ tlmočí postoj INESS Vlachynský.

Na strane druhej pripomína námietky odborníkov voči meraniu hodnoty lieku cez pridané roky kvalitného života, ktoré má svoje nedostatky. Tiež podľa neho možno argumentovať, že škrtanie by sa skôr malo začať na ministerstve športu, počítačoch ministerstva vnútra, nových drahých košeliach pre policajtov či na 283 miliónoch na odmeny štátnych zamestnancov.

V zdravotnej politike chýba diskusia

„Nepáčia sa nám najmä dve veci. Prvou je spôsob zavedenia zmien. Vyhláška bola zverejnená 14. mája a má začať platiť 1. júna. Ide o materiál, ktorý zásadne mení pravidlá vstupu nových liekov. Má veľké dopady, praktické aj finančné. Aké sú dôvody na takúto urgenciu? To si ministerstvo až teraz všimlo, že nevychádza rozpočet?“ pýtajú sa analytici a pripomínajú, že od začiatku sa nahlas hovorilo, že ak nie celý rozpočet, tak aspoň projektované úspory v zdravotníctve sú nereálne. Nepredvídateľnosť zmien a slabú diskusiu o nich považujú za chronickú chorobu slovenskej zdravotnej politiky.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v piatok vyhlásil, že žiadna vyhláška obmedzujúca liečbu a vstup nových liekov na trh do platnosti zatiaľ nevstupuje a bude platiť, až keď ju podpíše. Tvrdí, že návrh je len otvorením témy a diskusie budú pokračovať na odbornej úrovni s cieľom nájsť riešenie pre spravodlivý systém vstupu nových liekov a udržateľnosť systému, aby peniaze, ktoré sa minú na lieky, nechýbali inde v zdravotníckom sektore, napríklad v ambulanciách. V súvislosti s tým je možné argumentovať, že diskutovať mal minister predtým, ako predložil spomínanú vyhlášku.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa analytika Vlachynského je problémom aj to, že snahy o šetrenie zasahujú len výdavky na lieky. Tie ale tvoria zhruba 20 percent rozpočtu verejného zdravotného poistenia a výdavky na nové inovatívne lieky z nich predstavujú len malú časť v rádoch stoviek miliónov eur. „Pritom je to jediná oblasť zdravotníctva, kde prichádza k snahe merať hodnotu za peniaze. Tá sa nemeria nikde inde, ani v nemocniciach, ani v ambulante, ani v kúpeľoch, ani v laboratóriách… Aké meranie hodnoty bolo pri zmluve s odborármi? Ministerstvo má jediný bič a tým opakovane plieska po chrbte lieky,“ zhodnotil expert z INESS.