Snažia sa Slovensko a Česko zatlačiť na efektivitu zdravotníctva? Akými spôsobmi a ktorej krajine sa to darí lepšie?
„Ja si myslím, že sa netlačí na efektivitu, ani v Česku ani na Slovensku. Možno sa o nej diskutuje, ale keby bol tlak na efektivitu, tak seriózne meriame vstupy a výstupy zdravotníctva a budeme sa tomu prispôsobovať. Skôr vidím, že obe krajiny sa snažia nejako plátať existujúce diery,“ myslí si ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný, ktorý pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. „Česko je v tom oveľa úspešnejšie, lebo má väčšiu ekonomickú silu a viac peňazí. Platba za poistencov štátu sa za uplynulé tri roky v Česku zdvojnásobila,“ pripomenul tento týždeň na konferencii Vizionári v zdravotníctve, ktorá sa konala v Bratislave.
Slovensko podľa neho pre zlepšenie finančnej situácie v zdravotníctve potrebuje mix viacerých opatrení. „Dnes by bolo najefektívnejším zdrojom posilnenie platby za poistencov štátu (teda deti, dôchodcov, matky na materskej, poznámka red.). Posilní sa tým daňový komponent. Zároveň potrebujeme zaangažovať pacienta a posilniť súkromné zdroje v systéme,“ myslí si Pažitný. Financovanie zo zdravotných odvodov v súčasnej situácii pri starnutí populácie a nižšom počte občanov v produktívnom veku, vidí ako vyčerpané. Podľa neho by bolo možné významne posilniť daňovú zložku, teda podiel daní na financovaní zdravotníctva. Zároveň dôležitý príjem do zdravotníctva pochádza zo súkromných zdrojov. „Dnes 20 percent peňazí, ktoré sú v zdravotníctve, dávame zo súkromných zdrojov. To sa mi zdá úplne v poriadku a ani 25 percent by ešte nebol problém. Treba však ten dlhodobo udržateľný mix,“ hovorí.
To je podľa neho možné práve cez posilnenie daňovej zložky na financovaní. Ekonomický analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster to na druhej strane považuje za úplne irelevantné. „Z pohľadu občana je úplne jedno, či sú to dane alebo odvody. Či to, čo zaplatím, je zaškatuľkované ako zdravotný odvod, ktorý ide priamo zdravotnej poisťovni, alebo ako daň z príjmu, ktorá ide ministerstvu financií a ministerstvo financií potom poisťovni láskavo pošle niečo, čo sa nazýva platba za poistencov štátu,“ hovorí s tým, že pokojne by mohlo byť celé zdravotníctvo financované cez dane, tak ako to robia napríklad v Dánsku.
„Alebo naopak. Zdravotné odvody sme už zvýšili o jedno percento, keby sme chceli, tak ich zvýšime ešte o dve percentá a nalejeme tie peniaze do zdravotníctva priamo,“ tvrdí. Jediným dobrým dôvodom, prečo by to malo ísť cez medzičlánok – ministerstvo financií – by bolo podľa Šustra to, keby štát alokoval zdroje na základe makroekonomickej prognózy, zamestnanosti a podobne. V čase ekonomickej krízy by prispel viac a v dobrých ekonomických časoch menej. Tým by odbremenil zdravotné poisťovne od poistenia sa voči makroekonomickým rizikám.
Mohlo by vás zaujímať
Z pohľadu Pažitného to nie je jedno ani kvôli miere progresivity, ktorá je iná u daní a odvodov. Každé inak zasahujú určité skupiny obyvateľstva. Zvyšovanie odvodov zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny a podľa Pažitného do budúcnosti treba diskutovať o tom, ako navyšovať platbu štátu, aby bola udržateľná.
