Úrazovým chirurgom štatistiky z eZdravia nič nehovoria. „Potrebovali by sme úplne iné dáta,“ vyhlásil detský chirurg a traumatológ z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave René Jáger. Lekárnici zasa upozorňujú na nadmernú administratívnu záťaž.

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré spravuje systém eZdravie, v ňom zbiera údaje o typoch poranení u detí v skupinách do jedného roka a potom od jedného do 24 rokov. „Nemá to pre nás žiadnu hodnotu. Preto nevieme adekvátne posúdiť mieru úrazovosti v jednotlivých krajoch alebo detských vekových skupinách,“ povedal pre Zdravotnícky denník chirurg z NÚDCH. Práve toto by podľa neho malo byť základom prevencie detských úrazov. „Keby sme úrazovosť mali dátovo spracovanú, tak by sme ju vedeli vyhodnotiť a zamyslieť sa nad tým spolu s inými odborníkmi,“ podotkol s tým, že na Slovensku tieto údaje chýbajú. V systéme nie je evidované ani to, koľko bolo jednotlivých typov zlomenín a podobne.

„Keď prijmeme stav po dopravnej nehode s úrazom hlavy a stehna, tak tam je uvedené, že išlo o dopravnú nehodu. Ale je rozdiel, či je to zrážka dvojkolesovým vozidlom, štvorkolesovým motorovým vozidlom, zrážka dvoch áut, zrážka cyklistu a auta. Toto sa nešpecifikuje. NCZI dostáva informácie z nemocníc, koľko sa odoperovalo, koľko ľudí zomrelo, možno koľko bolo polytráum. Aj to vyhodnocujú pomaly a k mnohým ročenkám sa nemáme šancu dostať,“ tvrdí René Jáger.

Dodal, že NÚDCH si vedie svoju štatistiku, ktorú si každý rok porovnáva s inými detskými nemocnicami. „Vieme, koľko bolo zlomenín a ďalších, ale nevieme mechanizmus úrazu, kde a ako sa to stalo. To sa u nás nedá štatisticky vyhodnotiť,“ poukázal na problémy. Napríklad pacient, ktorý niekde spadol, má v záznamoch uvedený kód diagnózy W01, teda pád, nie je však rozlíšené, či išlo o pád z výšky, pošmyknutie na ľade či pád pri dopravnej nehode. Nie je tak možné zistiť ani informácie o najčastejších typoch úrazov.

Chýba motivácia nahrávať všetky údaje

NCZI tvrdí, že systém elektronického zdravotníctva umožňuje prístup k údajom o pacientovi lekárom rôznych špecializácií, ale aj ďalším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lekárnikom, záchranárom, ambulanciám i nemocniciam. Sekundárne tieto údaje podľa národného centra umožňujú získať obraz o zdraví populácie. Podľa zástupcov NCZI je problém v tom, že zďaleka nie všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti systém eZdravie využívajú. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia poukázala riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát NCZI Martina Nagyová na to, že mnohí poskytovatelia si neplnia povinnosť zasielať do eZdravia výkazy a hlásenia, no podľa Jágera lekár vyšetrujúci úraz zadáva do systému veľmi zlé, nešpecifikované informácie.

Čo sa týka možnosti vidieť pacientove záznamy od iného poskytovateľa starostlivosti, na to Jáger povedal, že všeobecní lekári to možno vidia, no jemu ako špecialistovi to vôbec nefunguje. „Ja mám eZdravie len na napísanie eReceptu alebo poukazu na zdravotnícku pomôcku. Nevidím ani to, aké lieky pacientovi predpísal niekto iný,“ tvrdí člen výboru Slovenskej spoločnosti detskej chirurgie, traumatológie a endoskopickej chirurgie. „Keď príde na konzultáciu dieťa, ktoré bolo v Trenčíne ošetrované so zlomeným stehnom, tak vidím iba snímky, ktoré si urobím sám,“ pripustil však, že to môže byť problém nastavenia informačného systému v NÚDCH.

Mohlo by vás zaujímať

Ani odborná spoločnosť podľa Jágera nemá ako motivovať chirurgov k tomu, aby nahrávali do eZdravia úplné a kvalitné dáta. „V Česku na to boli vypracované granty, ktoré mali chirurgov finančne motivovať, že keď to spravia dobre, budú za to bonifikovaní,“ tvrdí. Bez finančnej motivácie podľa neho nie je možné žiadneho lekára donútiť, aby vypisoval všetky údaje.

Nevedia, kam pacientov smerovať

„Nechceme deti len liečiť, chceme urobiť nejakú prevenciu, podobne ako v Česku,“ hovorí detský chirurg. V Česku sa predovšetkým pod hlavičkou Detského traumatologického centra Fakultnej nemocnice Brno rozvíja projekt Národného registra detských úrazov. Podľa Jágera by pomohlo mať niečo podobné aj na Slovensku. „Chirurgovia z Brna vypracovali dotazník, ktorý nám poslali a ktorý má asi päť otázok. Nebude ho vypĺňať lekár, ale rodič. Presne napíše čo, kde, kedy a ako sa stalo,“ hovorí. Detskí chirurgovia chcú aj na Slovensku spustiť podobný register. „Tento rok sa nám to nepodarí, ale chceli by sme ho spustiť už od budúceho roka. Podľa zákona by sme už mali mať aj nové miesta pre dokumentačné sestry,“ hovorí Jáger s tým, že tento systém bude pod hlavičkou Kliniky detskej chirurgie NÚDCH a plánujú ho etablovať do všetkých nemocníc, ktoré budú klasifikované ako detské traumacentrá. Mali by byť štyri – v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach.

„V rámci odbornej spoločnosti sa budeme snažiť určiť a osloviť zástupcov tých štyroch miest s tým, ako vypĺňať tabuľky, ako robiť štatistiky. Ale zatiaľ je to len na dobré slovo. Nebude to záväzné, je to len príprava na to, čo chceme mať v budúcnosti. Bolo by najideálnejšie, keby sme potom prešli už rovno na ten Národný register detských úrazov,“ ten bol aj v Česku podľa Jágera nedávno dočasne vypnutý. „Niečo tam ešte riešia, ale sú ďaleko pred nami. Najlepšie by bolo spojiť sa s nimi, aby sme mali nadnárodný register,“ presadzuje, aby na tom odborníci z oboch krajín pracovali spoločne.

Aktuálny stav opatrení proti úrazom je podľa neho taký, že keď majú policajti štatistiku, že je niekde veľa dopravných nehôd, tak v tom úseku znížia povolenú rýchlosť, dajú tam spomaľovače alebo niečo podobné. „No to nie je prevencia v rámci ochrany detí na celom Slovensku. Je veľa čo dobiehať,“ pripomenul chirurg. Téme Národných registrov detských úrazov na Slovensku a v Česku sa budeme venovať v samostatnom článku.

Čo sa týka samotných traumacentier, tie na Slovensku ešte oficiálne neexistujú, ani pre deti, ani pre dospelých. „Česi majú od roku 2000 osem detských traumacentier. My by sme mali mať šesť pre dospelých a štyri detské. Vždy, keď sa to už politicky blíži k nejakej finálnej podobe, niekto sa odvolá, hľadá sa, kto to má na starosti a ide sa odznova,“ kritizuje odborník z NÚDCH, „V Česku je dopravná nehoda, priletí vrtuľník a berie dieťa do traumacentra. Na Slovensku ide do jednej nemocnice, odtiaľ do väčšej nemocnice a odtiaľ vrtuľníkom k nám. To je obraz elektronického zdravotníctva.“

Množstvo dát vie štát získať z iných zdrojov

Slovenská lekárnická komora (SLeK) aj iné zdravotnícke organizácie zase opakovane upozorňujú na administratívnu záťaž, ktorú pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predstavujú hlásenia do eZdravia, aj na skutočnosť, že všetky dáta požadované v týchto hláseniach má štát k dispozícii inými formami a cestami. „Ak by boli tieto iné formy využívané, prinieslo by to iste vyššiu validitu dát, keďže mnohí poskytovatelia k povinným hláseniam pristupujú menej ochotne,“ uviedla pre Zdravotnícky denník riaditeľka úradu SLeK Lenka Vasiľová.

Zber týchto údajov tvorí jednu rovinu elektronického zdravotníctva. „Systém rôznych povinných hlásení funguje už roky – akurát bol rozšírením informačných technológií prenesený do elektronického aplikačného prostredia. Ide napríklad o hlásenia o štruktúre zamestnancov, rôznych ekonomických a výkonnostných ukazovateľov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, hlásenia o výdaji napríklad liekov bez lekárskeho predpisu či liekov s obsahom omamných a psychotropných látok,“ priblížila Vasiľová.

Druhú rovinu predstavujú služby eZdravia využívané v rutinnej praxi na komunikáciu poskytovateľov navzájom aj komunikáciu so zdravotnými poisťovňami. „Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti využívajú službu eRecept, ktorá umožňuje elektronické predpisovanie liekov a ich výdaj na základe elektronických lekárskych predpisov. Táto služba je vysoko funkčná a využívaná drvivou väčšinou lekárov a všetkými lekárňami,“ potvrdzuje zástupkyňa lekárnikov. Privítali by však kontinuálny rozvoj služieb eZdravia a rozširovanie funkcií, ktoré by umožnili lepšie využívanie ich kompetencií. Napríklad rýchlejšiu a pružnejšiu fakturáciu zdravotným poisťovniam, pružnejší emergentný liekový systém, sprístupnenie odborných a znalostných databáz a podobne.

Začiatkom roka bol problém s elektronickým predpisovaním niektorých liekov, no ten spočíval v rôznych interpretáciách legislatívy. „Slovenská lekárnická komora hneď po medializácii tohto problému navrhla spôsob riešenia danej situácie. Vzhľadom na to, že do pár dní bol problém vyriešený, usudzujeme, že ministerstvo zdravotníctva a zdravotné poisťovne pristúpili k racionálnej interpretácii príslušnej legislatívy,“ uzavrela Lenka Vasiľová.