Veľké farmaceutické spoločnosti, ktoré podnikajú aj na trhu Európskej únie, chcú využiť Trumpove dovozné clá na lieky, aby zatlačili na Európsku komisiu. Šéfovia viac ako tridsiatich výrobcov liekov v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyzvali na zlepšenie podmienok, ktoré európska dvadsaťsedmička definuje pre podnikanie vo farmaceutickom priemysle. Pokiaľ Európska únia zareaguje kladne, výrobcovia liekov prehodnotia svoje zámery investovať v nejbližšej budúcnosti desiatky miliárd eur v Spojených štátoch, píše odborný portál Fiercepharma.com s odkazom na francúzske médium Les Echos.
Veľké farmaceutické spoločnosti sa rozhodli využiť hrozbu zo Spojených štátov v podobe uvalenia ciel na dovoz liekov na presadenie zmien podmienok pre svoje podnikanie v Európskej únii. V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej 32 farmaceutických spoločností požaduje priaznivejšiu politiku zo strany EÚ, ktorá by ich primäla zostať v európskej dvadsaťsedmičke aj v prípade, že Spojené štáty skutočne uvalia clá na dovoz liekov.
Pod list šéfke Európskej komisie sa okrem iných podpísali výkonní riaditelia spoločností Amgen, AstraZeneca, Biogen, Bristol Myers Squibb, Eli Lilly, Gilead Sciences, GSK, Merck & Co., Novartis, Novo Nordisk, Pfizer, Roche, Sanofi alebo Takeda. Kópiu listu má k dispozícii odborný portál Fiercepharma.com.
Neudržateľná cenová politika
List z 11. apríla je určitým pokračovaním schôdzky, ktorú niekoľko dní predtým šéfovia farmaceutických spoločností absolvovali priamo s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou. Predmetom stretnutia malo byť podľa komunikačného tímu Európskej federácie farmaceutických výrobcov a asociácií posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie práve v oblasti výskumu, vývoja a produkcie liekov.
Šéfovia farmaceutických firiem v liste znovu varovali, že značná časť vývoja a výroby liekov by mohla byť presunutá z Európskej únie do Spojených štátov, pokiaľ dvadsaťsedmička nevydá „jasné signály radikálnej zmeny politiky“. Farmaceutické spoločnosti pritom zvažujú investície v nasledujúcich piatich rokoch vo výške cez 100 miliárd eur.
Signatári spomínaného listu konkrétne požadujú, aby členské krajiny Európskej únie prehodnotili svoju cenovú politiku v oblasti liekov a vytvorili prívetivejšie trhové prostredie pre inovatívne lieky. Podľa lídrov farmaceutických firiem celý sektor nesie stále väčšie bremeno toho, ako málo sa verejné výdavky podieľajú na financovaní inovatívnych liekov, čo je vraj trend, ktorý sa nedá dlhodobo udržať.
Mohlo by vás zaujímať
Zástupcovia farmaceutických firiem zopakovali aj to, na čo Európsku komisiu upozorňujú dlhodobo – že prílišná byrokracia v EÚ spomaľuje vývoj nových liečivých prípravkov. Preto vyzvali dvadsaťsedmičku, aby „umožnila koordinovaný model jediného schvaľovania, ktorý by skrátil proces klinických testov vo viacerých krajinách“.
Zmierniť reguláciu inovácií
Farmaceutické spoločnosti ďalej Európsku komisiu vyzvali na zlepšenie regulácií ochrany duševného vlastníctva. Medzi tie patrí zvýšenie základnej úrovne ochrany európskych regulačných údajov na 10 rokov, plus ďalšie dva roky ochrany trhu, rovnako ako zvýšenie exkluzivity na danom trhu na 12 rokov zo súčasných 10 rokov.
Predstavitelia biofarmaceutických spoločností sa tiež sťažovali na nový poplatok EÚ za čistenie odpadových vôd, ktorý musia výrobcovia liekov platiť. Revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorú vlani schválil Európsky parlament, ukladá výrobcom liečiv a kozmetiky povinnosť čistiť odpadové vody od mikroznečisťujúcich látok. Náklady, ktoré by farmaceutickým spoločnostiam mohli z tejto regulácie plynúť, majú dosiahnuť bezmála štyri miliardy eur.
„Zmeny, navrhované farmaceutickým priemyslom, sú potrebné na zaistenie toho, aby Európa zostala konkurencieschopným miestom pre výskum, vývoj a výrobu liekov,“ uviedli spoločnosti Eli Lilly a Novartis exkluzívne pre portál Fiercepharma.com.
„Tešíme sa na spoluprácu v nasledujúcich dňoch a týždňoch, aby sme zaistili, že tieto návrhy dokážeme previesť do praxe v prospech európskych pacientov a ekonomického rozvoja Európy,“ uviedli spoločnosti v závere spomínaného listu.
