Slovensko v rámci dostupnosti inovatívnej liečby a liekov v porovnaní s inými štátmi Európskej únie (EÚ) zaostáva. Situácia je však lepšia ako v minulosti. Pri nových liekoch by sa treba pozerať aj na to, čo si krajina môže dovoliť a aké má v tomto smere priority. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedal podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo za stranu Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák. Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Iveta Pálešová v podcaste pripomenula prieskum o dostupnosti liekov, ktoré už boli registrované Európskou liekovou agentúrou (EMA). Z liekov, ktoré boli registrované medzi rokmi 2019 až 2022, bolo vlani na Slovensku dostupných len 17 percent.
Slovensko zaostáva v rámci dostupnosti inovatívnej liečby a liekov v porovnaní s inými štátmi EÚ. „Za európskymi štátmi zaostávame v nejakom zmysle, ale je to určite lepšie ako pred niekoľkými rokmi, keď to zaostávanie bolo oveľa výraznejšie. Je to aj vplyvom novej legislatívy, ktorú stihla prijať ešte minulá vláda. Výrazne sa tak otvoril trh. Keď sa pozrieme aj na niektoré onkologické diagnózy, už tam nemáme také zaostávanie. Samozrejme, tie vyspelejšie krajiny sú na tom oveľa lepšie,“ hovorí v podcaste poslanec za PS.
Pri inovatívnych liekoch sa veľakrát hovorí o percente registrovaných inovatívnych liekov, ktoré sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Šéfka AIFP v podcaste hovorí, že v tomto smere sa robia rôzne prieskumy. Podľa nej je však dôležité, za aké obdobie sa dostupnosť posudzuje. Z liekov, ktoré boli cez EMA registrované medzi rokmi 2019 až 2022, bolo podľa nej vlani na Slovensku dostupných len 17 percent. „Ak sa pozrieme na Českú republiku, ktorá ich mala napríklad dostupných niekde na úrovni 60 percent, tak je to, samozrejme, málo. My sa naozaj nachádzame v tej štatistike na konci,“ tvrdí Pálešová.
Podľa jej slov nemá zmysel porovnávať sa s Nemeckom, ktoré má dostupných 80 percent až 90 percent nových liekov. To platí napríklad aj pre Taliansko a Rakúsko. „Ale keď sa na to pozrieme, pred nami sú skoro všetky krajiny z regiónu strednej a východnej Európy. To znamená, že najnovšie registrované lieky sa k nám dostávajú relatívne pomaly. Pri liekoch, ktoré boli napríklad registrované skôr, zisťujeme, že tam máme väčší podiel. Ale inovatívne lieky sa k nám dostávajú omnoho neskôr,“ vysvetľuje v podcaste výkonná riaditeľka AIFP.
Podľa Dvořáka sa však nemôžeme pozerať len na to, koľko je dostupných inovatívnych molekúl. Pri porovnávaní s inými krajinami sa podľa jeho slov na problematiku treba pozerať v širšom finančnom rámci. „My sme krajina, ktorá oproti ostatným západnejším krajinám dáva menej peňazí do zdravotníctva. Čím širšiu ponuku liekov budeme chcieť, tým viac nám to zo samotného rozpočtu odhryzne. Tým pádom dáme aj väčšiu percentuálnu mieru na lieky. Na tie v súčasnosti dávame okolo 20 percent našich zdravotníckych rozpočtov. Ostatné krajiny dávajú viac peňazí do zdravotníctva, prirodzene tak na lieky vynaložia okolo desať percent, tie najlepšie možno sedem až osem percent,“ uvádza podpredseda zdravotníckeho parlamentného výboru.
Mohlo by vás zaujímať
Podľa jeho slov tak treba medzi všetkým hľadať balans a pozerať na to, čo si krajina môže dovoliť. „Zároveň je to aj o nejakých prioritách, že kde máme napríklad pri onkologických diagnózach najväčšie vynechané čierne miesta. A to už je o nejakej vízii rezortu a štátu, že ako chce k tomu pristupovať,“ myslí si Dvořák. Pálešová súhlasí s tým, že krajina potrebuje väčšie finančné zdroje, ale podľa nej je to aj o správnom manažmente, do ktorej terapeutickej oblasti financie prichádzajú. „Liekové rozpočty vo veľkých krajinách medziročne rastú v priemere o päť percent. U nás veľmi dlhú dobu liekový rozpočet rástol priemerne až o 23 percent, posledné dva roky nám rastie rozpočet o osem až desať percent,“ dodáva šéfka AIFP.
