Minulý mesiac pribudlo na celom Slovensku 86 automatických externých defibrilátorov (AED). Prístroje zvyšujú šancu na zachránenie života pacientovi s náhlym zastavením krvného obehu. V marci bol AED použitý v 98 prípadoch a sanitky následne previezli do nemocníc sedem pacientov, informuje Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) SR, ktoré prevádzkuje register AED.

Prevádzkovatelia defibrilátorov si môžu vybrať, či súhlasia so zverejnením údajov na verejnej mape AED na webe operačného strediska a defibrilátory sú verejne k dispozícii alebo ich majú na vlastné využitie rôzni ľudia alebo firmy. Vtedy nie sú zverejnené, ale Operačné stredisko ZZS SR ich eviduje v registri. „Ich počet sa mení, AED-čka pribúdajú aj odbúdajú, keďže ľudia, ktorí ich majú vo vlastníctve napríklad nevymenia elektródy alebo batériu, lebo aj to môže byť pre niekoho nákladné. V takom prípade ich dočasne vypíname,“ priblížil pre Zdravotnícky denník hlavný operátor operačného strediska Viliam Sládek.

„Pre nás je veľmi dôležité mať aktuálne informácie o AED-čkach, pretože v situáciách, keď je osoba v bezvedomí a nedýcha alebo nedýcha normálne, zahajujeme telefonicky asistovanú neodkladnú resuscitáciu a snažíme sa aktivovať najbližší AED, ktorý vidíme na našej mape. Ak je niekoľko desiatok alebo stoviek metrov vzdialený AED, ktorý má napríklad mestská polícia, dobrovoľný hasičský zbor alebo iná inštitúcia, dokážeme zabezpečiť, aby bol na dané miesto privezený v čo najkratšom čase,“ objasnil Sládek.

Vozia ich policajti, ale aj súkromné osoby

Ak je AED využitý v prvých troch až piatich minútach, pravdepodobnosť prežitia je podľa operátora 70 až 75 percent. Každou ďalšou minútou klesá úspešnosť použitia defibrilátora o 10 percent. Preto je veľmi dôležité, aby bol defibrilátor na miesto náhleho zastavenia krvného obehu prinesený alebo dovezený ešte skôr ako príde záchranka. 

Postup je teda taký, že keď človek zavolá na číslo 155 a operátor podľa poskytnutých informácií usúdi, že by sa mu zišiel defibrilátor, vie v registri nájsť najbližší verejne dostupný AED a číslo na kontaktnú osobu k nemu. „Defibrilátory u nás rozdeľujeme na statické a mobilné. Napríklad vieme, že defibrilátory mestskej polície sa vozia po meste v autách s policajnými hliadkami. Pri každom náhlom zastavení krvného obehu v danom meste tá informácia ide bezodkladne na operačné stredisko mestskej polície. A ona vysiela najbližšiu hliadku s AED-čkom k miestu udalosti,“ vysvetlil Viliam Sládek. AED-čka sa nachádzajú aj na každej stanici Hasičského a záchranného zboru a profesionálni hasiči sú do jednej minúty pripravení výjazd s týmto defibrilátorom. „Máme veľmi pekné prípady, keď ešte pred príchodom ZZS resuscitovali pacienta aj s pomocou defibrilátora,“ povedal. AED analyzuje srdcový rytmus a dáva pokyny, či treba postihnutej osobe podať elektrický výboj alebo stláčať hrudník.

Niektoré súkromné osoby podľa Sládeka majú AED doma, pretože majú napríklad chorého príbuzného, ktorý by ho mohol potrebovať, no zároveň nahlásia, že v čase keď sú doma, operačné stredisko môže AED aktivovať a vedia ho dopraviť na miesto udalosti, kde je potrebný. „Napríklad sme mali jedno také úspešné použitie v Bratislave, človek bol transportovaný do nemocnice bez neurologického deficitu,“ priblížil operátor tiesňovej linky.

Mohlo by vás zaujímať

Musí byť určená zodpovednosť

Podľa zákona o obecnom zriadení musí obec, ktorá má viac ako 500 obyvateľov, zabezpečiť, aby bol na verejne prístupnom mieste dostupný aspoň jeden funkčný automatický externý defibrilátor. Na každých ďalších 5000 obyvateľov je povinná zabezpečiť ďalší funkčný dostupný defibrilátor. Povinne sú ním vybavené aj vozidlá dopravnej zdravotnej služby a majú ich aj niektoré mestské polície. „Napríklad v Bratislave sú naozaj aktívni. Aj Policajný zbor SR má na úrovni krajov AED-čka, spolupráce sú rozbehnuté a defibrilátory každý mesiac pribúdajú,“ ocenil Sládek, „Máme aj obce, ktoré AED nemusia mať, a majú ho. Aj mestské polície, ktoré ho nemusia voziť v aute, ale vozia ho, pretože sú si vedomí toho, že môže zachrániť a zachraňuje ľudské životy.“ Operačné stredisko každý mesiac eviduje desiatky použití automatických externých defibrilátorov.

„V guidelinoch je, že AED, ktorý chceme aktivovať, by mal byť vzdialený maximálne 100 metrov od miesta udalosti, teda minútu normálnej chôdze,“ priblížil. Veľmi veľký význam podľa Sládeka zohráva to, že preškolený záchranca donesie defibrilátor, svedkovia udalosti pri človeku s náhlym zastavením obehu zatiaľ ostávajú a nepretržite stláčajú hrudník podľa inštrukcií operátora tiesňovej linky.

Proti zákonnej povinnosti mať defibrilátory na určitý počet obyvateľov sa minulý rok ohradilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Tento zákon bol prijatý bez komunikácie so ZMOS, znamená novú povinnosť pre samosprávy bez finančného krytia a najmä menšie obce s tým majú problém,“ povedal pre Zdravotnícky denník predseda ZMOS a primátor Partizánskeho Jozef Božik. Myšlienka je podľa neho úžasná, keďže defibrilátory dokážu zachrániť život, ale zákon bol prvoplánový. Mnohé samosprávy si AED zaobstarali z vlastnej iniciatívy, a nepotrebovali k tomu zákon. No podľa Božika je chybou mať defibrilátor, ktorý bude voľne umiestnený, ale nikto ho nikdy nepoužije, lebo nevyškolení ľudia sa ho budú báť použiť. „Nebránime sa defibrilátorom, ale musí byť presne stanovené, kto bude mať zodpovednosť. Bavíme sa o tom, že by to mohli byť dobrovoľní hasiči, dobrovoľné spolky Červeného kríža, obecná či mestská polícia. Tak je to aj u nás v Partizánskom, kde má defibrilátor na starosti mestská polícia, ktorej príslušníci sú vyškolení a sú k dispozícii 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ vysvetlil predseda ZMOS.

Rekordéri v resuscitácii

Na webe v registri AED je popísaných viacero príkladov, keď použite takéhoto defibrilátora laikom zachránilo život. „Rekordérmi sú dobrovoľní hasiči, ktorí trikrát alebo štyrikrát za rok zachránili život úspešnými resuscitáciami s AED-čkom, alebo mestskí policajti, ktorí resuscitovali ženu v samoobsluhe,“ hovorí príklady operátor Viliam Sládek.

Ľuďom a organizáciám, ktoré vlastnia automatický externý defibrilátor, ho odporúča registrovať aj Európska resuscitačná rada, ktorá je odbornou autoritou pre prvú pomoc. „Keď je potrebný pre záchranu života, vieme, kde ho hľadať. Jeho adresa bude v našom registri a tak sa stane viditeľným pre operátora tiesňovej linky 155,“ uviedlo Operačné stredisko ZZS SR. Doplnilo, že registrované AED zvyšujú šancu na prežitie pacienta s náhlym zastavením krvného obehu, pri kolapse totiž rozhoduje každá sekunda. Po použití prístroja budú náklady vlastníkovi refundované.