Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) ide upraviť postup pri zaradení pacienta do zoznamu čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Cieľom má byť zníženie administratívnej záťaže pre pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tým by mal tiež zjednodušiť a zrýchliť proces registrácie poistenca na plánovaný zdravotný výkon. Zdravotnícke organizácie však mali v pripomienkovom konaní viacero výhrad. Žiadajú ministerstvo na niektorých miestach text preformulovať. Inde zase rezort upozorňujú na zásadné chyby.
Postup pri zaradení poistenca do zoznamu čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť sa zmení. Vyplýva to z návrhu novely zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti z dielne rezortu zdravotníctva, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. „Cieľom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže pre pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím sa zjednoduší a zrýchli proces registrácie poistenca na plánovaný zdravotný výkon,“ uvádza ministerstvo.
Novinky pri čakacích lehotách
Nemocnice a poskytovatelia jednodňovej zdravotnej starostlivosti budú musieť po novom vyhotoviť návrh na plánovanú starostlivosť najneskôr do nasledujúceho pracovného dňa po indikácii plánovaného výkonu. „Návrh je zároveň vybavený identifikátorom, čo umožní jeho jednoznačnú identifikáciu v systéme. Poistenec má právo požiadať o kópiu návrhu a musí byť poučený o svojich právach a povinnostiach v súvislosti so zaradením do zoznamu čakajúcich,“ vysvetľuje Šaškov rezort.
Navrhované ustanovenia taktiež upravujú postup pri zaradení poistenca do zoznamu čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Cieľom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže pre pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím by sa mal zjednodušiť a zrýchliť proces registrácie poistenca na plánovaný zdravotný výkon.
Po novom tiež môže pacient potvrdiť súhlas so zaradením do zoznamu čakateľov viacerými spôsobmi – osobným podpisom v zdravotnej dokumentácii, elektronickou komunikáciou, krátkou textovou správou alebo listinne. „Táto úprava reaguje na potrebu odbúrania zbytočnej administratívy a zjednodušenia procesu pre poistencov, čím sa eliminuje nutnosť fyzickej návštevy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti len na účely podpisu. Zároveň sa jasne vymedzuje, že uvedený postup sa nevzťahuje na poistencov, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, čím sa zabezpečuje, že urgentné prípady nebudú administratívne zdržiavané,“ uvádza ministerstvo.
Úprava pri kategorizácii nemocníc
Šaškove ministerstvo navrhuje aj viaceré zmeny pri kategorizačných pravidlách. Rezort argumentuje tým, že od reformy siete nemocníc boli zo strany prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva identifikované viaceré chyby a nedostatky. „Cieľom návrhu zákona je predovšetkým úprava chýb v zákone na základe aplikačnej praxe, ktorej dôsledkom bolo preukázanie viacerých nedostatkov. Na základe vyhodnotenia nadbytočnosti niektorého zberu údajov dochádza k vypusteniu niektorých ustanovení, pričom aplikačná prax preukázala, že je vhodnejšie pri niektorých ustanoveniach využívať odkazy na aktuálne platnú vyhlášku o kategorizácii ústavnej starostlivosti,“ tvrdí ministerstvo.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá zastrešuje viaceré zdravotnícke organizácie, však ministerstvu k návrhu poslala viacero pripomienok. Rezortu v rámci celého návrhu napríklad pripomína, že nemocnica, ktorá žiada zaradenie do tretej kategórie, nemusí mať špecializácie, ktoré sú v danom meste kryté špecializovanou nemocnicou. Zdravotnícke organizácie tiež tvrdia, že nie je jasné, na základe akých kritérií nemocnica plní všetky povinné programy vyšších úrovní. „Nakoľko dochádza v ostatnom období k nesystémovej rekategorizácii nemocníc, nie je jasné, prečo ministerstvo zdravotníctva posudzuje len štruktúru povinných programov a neberie do úvahy celý rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa,“ uvádza AZZZ v zásadnej pripomienke.
Mohlo by vás zaujímať
Podľa zdravotníckych organizácií je tiež problémom povinnosť hlásiť zdravotnej poisťovni po 10 dňoch nenastúpenia na plánovanú hospitalizáciu buď prerušenie, alebo posun termínu. „Tento problém sa najviac týka pacientiek na gynekologickom oddelení, kde ide o ženy, ktoré často vyžadujú presunutie plánovaných výkonov z čisto jasných ženských problémov. Tento proces je náročný najmä pre zdravotné sestry, ktoré sú už výrazne zaťažené pracovnou náplňou. Sledovanie týchto termínov a neustále preposielanie informácií o zmene hospitalizácie im spôsobuje administratívnu záťaž. S ohľadom na náročnosť a frekvenciu týchto zmien by bolo rozumné zvážiť predĺženie tejto 10-dňovej lehoty, aby sa uľahčila práca zdravotným sestrám a zabezpečila efektívnejšia komunikácia medzi pacientkami, zdravotnými pracovníkmi a poisťovňami,“ dodáva AZZZ v pripomienkach.
Rezort chce zmeny urýchliť
Návrh novely bol predložený do skráteného medzirezortného pripomienkového konania do konca marca tohto roka. Dôvodom je podľa ministerstva naliehavosť prijatia predmetnej právnej úpravy s cieľom zabezpečiť efektívne fungovanie siete nemocníc, včasné nastavenie programových profilov a predvídateľnosť pri plánovaní zdravotnej starostlivosti.
„Zároveň bola pri príprave návrhu zákona vykonaná odborná diskusia so zainteresovanými subjektmi, čím bola zabezpečená primeraná úroveň participácie relevantných aktérov na tvorbe právnej úpravy. Skrátené pripomienkové konanie je preto odôvodnené potrebou rýchleho a efektívneho prijatia nevyhnutných legislatívnych zmien,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva. Ak prejde novela celým legislatívnym procesom, mala by začať platiť od 1. októbra tohto roka.
