Nedostatok financií nie je hlavným problémom slovenského zdravotníctva. Ukazujú to ostatné dve kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zamerané na úhradové mechanizmy zdravotných poisťovní a záväzky zdravotníckych zariadení. Za roky 2020 – 2023 vzrástli podľa NKÚ zdroje verejného zdravotného poistenia a súkromné zdroje o 42 percent, čo predstavuje viac ako dve miliardy eur. Nárast pokračoval aj v roku 2024, keď suma za poistencov štátu vzrástla o takmer pol miliardy. Celkovo do slovenského zdravotníctva smeruje až deväť mld. eur.

Kontrolóri konštatujú, že štát síce vie, koľko do systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá. Problémom podľa šéfa národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho je, že v zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doňho natečú. „Na ministerstve zdravotníctva tieto dáta majú, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo neriešia či tolerujú netransparentný a neefektívny systém,“ uvádza predseda NKÚ. Ak bude Slovensko podľa neho naďalej pokračovať v neprehľadnom systéme neustáleho navyšovania zdrojov a oddlžovania bez vyhodnocovania merateľných dát, pacient bude naďalej rukojemníkom, ktorý dostáva nekvalitné zdravotnícke služby.

DRG sa využíva iba čiastočne

Zásadná je cielená distribúcia verejných zdrojov a ich efektívne využívanie s jasne stanovenými merateľnými ukazovateľmi a maximalizáciou podpory pacienta. Kontrolný úrad preto vláde odporúča, aby stanovila ministerstvu zdravotníctva úlohu zaviesť efektívne a transparentné rozdeľovanie zdrojov s merateľnými cieľmi a ich pravidelným verejným odpočtovaním. Iba tak môže podľa NKÚ systém prinášať úžitok pacientom a znižovať zadlženosť. Zistenia z týchto kontrol boli predložené aj na rokovanie vlády a sumarizujúcu správu dostali aj poslanci Národnej rady SR.

NKÚ sa problematike zdravotníctva venuje dlhodobo. Po sociálnej oblasti ide na túto verejnú politiku druhý najväčší objem verejných zdrojov. Od roku 2018, keď sa zdravotníctvo stalo prioritou kontrol, uskutočnil úrad 17 kontrolných akcií a ďalšie sú naplánované. Zistenia kontrolórov poukazujú na zásadné problémy v tom, ako sa verejné prostriedky na zdravotníctvo rozdeľujú a využívajú. Kontrola úhradových mechanizmov ukázala, že DRG systém používame iba čiastočne a jeho reálne zavedenie bez reálnych argumentov dlhodobo odkladáme. „Kontrolované nemocnice síce hospitalizačné prípady poisťovniam vykazujú a fakturujú na princípe DRG, ale pri úhradách už poisťovne tento princíp nevyužívajú a postupujú na základe nečitateľných mesačných limitov dohodnutých v individuálnych zmluvách,“ konštatuje kontrolný úrad.

Každá zdravotná poisťovňa používa na distribúciu zdrojov verejného zdravotníctva vlastný úhradový mechanizmus, čo vedie k neprehľadnosti a nerovnosti vo financovaní jednotlivých nemocníc. „Konkrétny úhradový model je obsahom voľnej zmluvy medzi poisťovňou a nemocnicou. Priebežné dodatky k existujúcim zmluvám, ktoré sa dostávajú na úroveň niekoľkých desiatok strán, ich značne zneprehľadňujú, sú ťažko porovnateľné a spôsobujú dátový chaos,“ približuje Andrassy. Napríklad podľa NKÚ Univerzitná nemocnica Bratislava mala v kontrolovanom období k jednej zmluve 45 dodatkov, k ďalšej 29 či 31 rozsiahlych dodatkov, ktoré sa odvolávali na neexistujúce pravidlá. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica mala s poisťovňami uzavreté zmluvy až s 59, ako aj 31 či 22 dodatkami.

Zdroje sú prerozdeľované nespravodlivo

Z porovnania rokov 2019 a 2023 ďalej vyplýva, že poisťovne zmenili priority pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti nemocniciam. Kým v roku 2019 dostávali najvyššie úhrady nemocnice vo vlastníctve štátu, v roku 2023 v rebríčku TOP 30 zdravotníckych zariadení s najvyššími uhradenými sadzbami výrazne narástol počet nemocníc v súkromnom vlastníctve. Systém rozdielnych úhradových mechanizmov je podľa NKÚ neudržateľný a neefektívny a v konečnom zúčtovaní znamená menšiu produkciu za viac peňazí a dopláca na to len pacient. „Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice, nemocnice nižšej kategórie,“ vysvetľuje Andrassy. Kontrola z minulého roka potvrdila, že na zlepšenie transparentnosti a efektívnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti je potrebné realizovať systémové zmeny v jej financovaní a meraní výkonnosti.

Ako tiež ukázala kontrola NKÚ, Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatila za DRG hospitalizačné prípady v rokoch 2019 – 2023 o 333 miliónov eur viac, než za zrealizované výkony zariadeniam ústavnej starostlivosti poskytli súkromné poisťovne. Tento prístup k úhradám môže byť jedným z významných faktorov, ktorý má priamy súvis s jej dlhodobým stratovým hospodárením. Úhrady za DRG hospitalizačné prípady vo všeobecnosti v priebehu ostatných rokov zároveň výrazne narástli. V kontrolovanom období od roku 2019 do roku 2023 stúpli z 1,5 miliardy eur na 2,3 miliardy. Najväčší, až 124-percentný nárast, zaznamenala zdravotná poisťovňa Union.

Mohlo by vás zaujímať

Paradox v odmeňovaní

NKÚ konštatuje, že DRG od zavedenia v roku 2010 stále neslúži ako všeobecný úhradový mechanizmus. V takto nastavenom modeli neexistuje priama úmera medzi úhradou a produkciou. „Nemocnice nie sú financované podľa aktuálnej produkcie, ale majú zmluvne garantovaný fixný príjem, ktorý sa pre nasledujúce obdobie upravuje v každej zdravotnej poisťovni iným spôsobom. Paradox v odmeňovaní je charakteristický pre nemocnicu, ktorá cielene zníži produkciu, ale zdravotná poisťovňa na to nereaguje primerane znížením poskytnutých financií,“ pripomína NKÚ.

Manévrovací priestor sa podľa kontrolórov vytvára aj pre nemocnice, ktoré časť zdravotníckych výkonov presunú do jednodňovej chirurgie, kde nie je potrebná dlhá hospitalizácia a platby nie sú limitované. Takýmto spôsobom sa nemocnice, ktoré znižujú svoju produkciu, dostávajú do ekonomickej výhody s vyššími cenami za jednotku produkcie. „Výsledkom je, že za rovnaký zdravotnícky výkon môžu rôzni poskytovatelia získavať rozdielne platby. Systém tak neodmeňuje vyššiu produkciu, nemocnice dostávajú rovnaké financie bez ohľadu na výkony,“ tvrdí NKÚ.

Štátni kontrolóri upozorňujú, že v roku 2023 sa produkcia nemocníc znížila až o 11 percent na necelých 889-tisíc prípadov oproti roku 2019, kedy ich bolo viac ako milión. A to podľa NKÚ napriek tomu, že peniaze v tomto období do systému pribúdali významným tempom. V roku 2020 išlo do ústavnej zdravotnej starostlivosti 1,7 miliardy eur, v roku 2023 to bolo už 2,5 miliardy eur.