V uplynulých rokoch bratislavskí záchranári evidovali zvýšený výskyt úrazov detí jazdiacich na elektrických kolobežkách, najmä počas letných mesiacov. „Ide o rizikovú skupinu, ktorá často podceňuje rýchlosť či pravidlá cestnej premávky,“ povedala pre Zdravotnícky denník hovorkyňa Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Bratislava Darina Schreková.

Jednoznačne sa však podľa nej nedá určiť, ktorý typ dopravných nehôd je najčastejší ani či prevládajú zranenia vodičov a cestujúcich v motorových vozidlách, chodcov, cyklistov, prípadne iných účastníkov premávky. „Situácia sa neustále mení,“ hovorí.

Polícia na sociálnej sieti konštatovala, že v roku 2024 dokumentovali na slovenských cestách 11 434 dopravných nehôd. V porovnaní s rokom 2023 to bolo o 204 nehôd menej. Takmer v polovici prípadov bolo dôvodom nehody porušenie povinnosti vodiča. „Zo skúsenosti vieme, že medzi takéto porušenia patrí najmä používanie mobilu za volantom,“ tvrdí polícia a apeluje na vodičov, aby jazdili opatrne a neohrozovali pasažierov v aute písaním správ a sledovaním telefónu namiesto cesty. Policajný viceprezident Rastislav Polakovič uviedol, že minulý rok na slovenských cestách zomrelo 262 ľudí. V porovnaní s rokom 2023 to je o päť obetí menej.

Zo štatistík z predošlých rokov vidieť, že počet dopravných nehôd sa celkovo znižuje. Aj v roku 2023 bol celkový počet nehôd nižší ako v rokoch predtým, ale Policajný zbor SR konštatoval, že počet vážnych nehôd stúpol. Bratislavskí záchranári pre Zdravotnícky denník vysvetlili, že znižovanie počtu nehôd môže byť dôsledkom zlepšenej dopravnej infraštruktúry a preventívnych opatrení. „No zároveň je pravdou, že vážnosť niektorých nehôd narastá – a to najmä kvôli vyšším rýchlostiam, agresívnej jazde alebo nevyužívaniu bezpečnostných prvkov vo vozidlách,“ upozornili. Najčastejšími príčinami dopravných nehôd podľa záchranárov ostávajú nepozornosť, nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky, rýchlosť neprispôsobená situácii či jazda pod vplyvom alkoholu.

Treba dôkladné a opakované vyšetrenie

Typ zranení závisí od mechanizmu konkrétnej dopravnej nehody. „Rozdiel robí to, či bol vodič pripútaný, akou rýchlosťou sa vozidlo pohybovalo, či išlo o čelnú zrážku, zrážku s chodcom alebo pád motocyklistu. Pri závažnejších nehodách často evidujeme polytraumy, úrazy hlavy, bezvedomie, prípadne poranenia chrbtice,“ vymenovala hovorkyňa záchranárov Schreková. Dodala, že u chodcov a motocyklistov bývajú následky často veľmi vážne. Niekedy žiaľ aj smrteľné.

Pasažierom v aute pri náraze pomáhajú airbagy. Podľa ZZS Bratislava airbagy výrazne prispievajú k zníženiu rizika ťažkých poranení, predovšetkým hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka a panvy. Ich účinok však závisí od konkrétneho typu vozidla a počtu použitých airbagov. „Moderné autá už často disponujú nielen čelnými, ale aj bočnými, hlavovými, kolennými či zadnými airbagmi, ktoré poskytujú komplexnejšiu ochranu pasažierov,“ uviedla Schreková.

Mohlo by vás zaujímať

Najdôležitejšie pri starostlivosti o pacienta po dopravnej nehode je podľa záchranárov jeho dôkladné a opakované vyšetrenie. „Nie všetky zranenia sú zjavné ihneď a pacienti, aj keď sú pri vedomí, nemusia vedieť správne vyhodnotiť svoj stav. Opakované zhodnotenie stavu pacienta nám pomáha odhaliť skryté poranenia a zabrániť zhoršeniu stavu,“ vysvetlila. Rozdiely medzi deťmi a dospelými v samotnom vyšetrení nie sú veľké, líšia sa však terapeutické prístupy a následná starostlivosť. Detských pacientov treba smerovať na špecializované pracoviská.

Agresívni okolostojaci aj pacienti

Pri zásahoch sa záchranári neraz stretávajú aj s problémami, ktoré nezávisia od pacienta. Napríklad sú na mieste nehody ľudia, ktorí sú agresívni alebo jednoducho obťažujúci, zavadzajú záchranárom, pokrikujú po nich alebo si ich natáčajú pri práci. „V prípade, že hrozí konflikt alebo je na mieste agresívna osoba, automaticky spolupracujeme s políciou, ktorá zabezpečuje bezpečné podmienky na zásah. Ak ide o agresívneho pacienta, trebárs pod vplyvom rôznych látok, polícia je k výjazdu privolaná už vopred. Pri podozrení na intoxikáciu neznámymi látkami alebo únik plynov sú nevyhnutnou súčasťou zásahu aj hasiči – ide o situácie, ktoré už počas prvotného hlásenia vyhodnocuje operačné stredisko, a na miesto sú vysielané všetky potrebné zložky,“ objasnila Schreková. V prípade nejasností situáciu vyhodnotí posádka priamo na mieste a podľa potreby si vyžiada ďalšiu asistenciu.

Čo sa týka spolupráce záchranky s bratislavskými nemocnicami, podľa hovorkyne sa v jednotlivých zariadenia líši a nemá všade rovnakú úroveň. Smerovanie pacienta je však presne určené podľa vopred stanovených a dohodnutých kritérií na základe medicínskej potreby, typu diagnózy, ale aj aktuálnej situácie v zdravotníckych zariadeniach. Niekedy sa stane, že sanitka musí byť odklonená do inej nemocnice ako s pacientom pôvodne smerovala. „Ak dôjde k zmene prijímacej kapacity zo strany nemocnice, krajské operačné stredisko ZZS nás okamžite informuje a nasmeruje posádku do najbližšej dostupnej nemocnice, kde bude pacientovi zabezpečená adekvátna starostlivosť,“ hovoria záchranári.

Aby počet dopravných nehôd ďalej klesal, je nutné najmä dodržiavať pravidlá cestnej premávky a zvyšovať povedomie verejnosti o bezpečnosti. ZZS Bratislava organizuje kurzy prvej pomoci, na ktorých účastníci získavajú nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti vrátane zvládania dopravných nehôd. Vo Vzdelávacom tréningovom centre majú možnosť vyskúšať si simulované modelové situácie, čo im podľa záchranárov výrazne pomáha pri budovaní sebadôvery v reálnych situáciách.

Alkohol na cestách

Operátor tiesňovej linky 155 Viliam Sládek v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že vo všeobecnosti je linka vyťaženejšia napríklad počas piatkových a sobotných nočných. Súvisí to s alkoholom či s rôznymi miestnymi akciami a zábavami. Tie môžu mať za následok aj zvýšený počet dopravných nehôd. Vplyv na nehodovosť však môžu mať aj klimatické podmienky, hustý dážď, v zime námraza a podobne.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave na sociálnej sieti informovalo, že bratislavskí policajti sa minulý rok stretli s 1170 vodičmi, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. 399 z nich malo v dychu viac ako jedno promile alkoholu. „Jazdou pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky zbytočne riskujete a ohrozujete nielen ostatných účastníkov cestnej premávky a seba, ale môžete spôsobiť aj majetkové škody, ku ktorým by nemuselo vôbec dôjsť. Preto v žiadnom prípade nejazdite pod vplyvom alkoholu alebo drog,“ pripomínajú policajti.

Vzhľadom na to, že minulý rok zomrelo na slovenských cestách 262 ľudí, Policajný zbor spustil kampaň Nebuď číslom v policajnej štatistike. Apeluje na všetkých chodcov, aby si dávali pozor a nepoužívali mobil alebo slúchadlá, keď prechádzajú cez cestu. Rovnako vyzýva vodičov, aby nepozerali na mobil počas šoférovania. „Každý odvrátený pohľad od cesty môže mať tragické následky,“ varujú policajti.

Ocenili ľudí, ktorí na cestách podali prvú pomoc

Policajný zbor SR je garantom projektu Srdce ciest, ktorý minulý rok spustila poisťovňa Generali. Ocenili odvahu, ľudskosť a duchaprítomnosť ľudí, ktorí pomohli iným na cestách. Verejnosť nominovala veľa rôznych príbehov. „Spomedzi nich vybrala porota tie, ktoré si jednoznačne zaslúžia pozornosť. Výber príbehov prebiehal v dvoch fázach, pričom do druhého kola sa dostalo 18 najzaujímavejších. Z nich potom vybrala tri, ktoré získali ocenenie Srdce ciest 2024. Práve pohotovosť a obetavosť na cestách bolo to, čo porotu v príbehoch zaujalo najviac,“ uviedla poisťovňa.

Prvým oceneným je Daniel Ižák, ktorý nepodľahol panike a po zrážke motorkára s osobným autom zraneným okamžite podal prvú pomoc. Druhou ocenenou je Erika Pálešová, ktorá bola počas jazdy autom svedkom tragickej nehody v susednom Maďarsku. Na ceste podľa hodnotiteľov preukázala svoju ľudskosť, ale aj bezchybnú znalosť prvej pomoci a cudzieho jazyka. Tretím oceneným je Ľuboslav Farkaš, ktorý bol v čase nešťastia profesionálnym hasičom. Počas svojho voľna, prechádzajúc náhodne okolo dopravnej nehody, pomohol resuscitovať osemročné dieťa.