Ministerstvo zdravotníctva je personálne poddimenzované. Ešte väčší problém je však v kontinuite, kedy sa na odborných miestach menia ľudia, ktorí sa problematike venujú dlhodobo. Rezort má veľmi málo zamestnancov, no na druhej strane veľa povinností a druhý najväčší rozpočet v rámci štátnych inštitúcií. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedal podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo za stranu Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák. Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Iveta Pálešová v podcaste pripomenula, že so zmenou vlády prichádzajú zmeny aj na pozíciách, ktoré zastrešujú liekovú politiku. Noví ľudia sa tak musia s agendou oboznámiť. To spôsobuje aj zdržanie pri zaraďovaní nových liekov na slovenský trh.
Pálešová hovorí, že v roku 2018 bolo do slovenského úhradového systému celkovo zaradených 41 liekov. O rok neskôr to bolo 54, v roku 2020 sa zaradilo 29 liekov a v ďalšom roku 37 liekov. Na prelome rokov 2018 až 2019 bola prijatá čiastočná novelizácia legislatívy, takže aj počet prijatých liekov stúpol. V ďalších rokoch potom počty klesali. Ako v podcaste vysvetľuje, nie je úplne jasné, prečo počet prijatých liekov medziročne kolíše.
„Neviem jednoznačne povedať, prečo sa tie počty klesajú. Ale v minulom roku boli len pozícii generálneho riaditeľa sekcie liekov vymenení traja ľudia. Keď prichádza k personálnym zmenám napríklad so zmenou vlády, vymenia sa ľudia na pozíciách, nastúpia noví a tí sa musia s agendou oboznámiť. A nejakým spôsobom to vždy spôsobí zdržanie. To je podľa mňa dôvod zdržania prijímania liekov v minulom roku,“ uviedla v podcaste šéfka AIFP.
Dvořák pripomenul, že ministerstvo zdravotníctva bolo vždy personálne najmenšie po ministerstve kultúry. Fluktuácia ľudí bola na tomto rezorte podľa neho obrovská. „Potom na to trpí každá zo zdravotníckych oblastí, vrátane liekov. Pamätám si, že ministerstvo kultúry malo nejakých 250 zamestnancov a ministerstvo zdravotníctva vyše 350. Bolo tam množstvo pracovníkov na dohodu, ale to nie sú interní zamestnanci. Väčšinou slúžia na vypracovanie nových štandardných terapeutických postupov a podobne,“ tvrdí podpredseda zdravotníckeho parlamentného výboru.
Ako ďalej uviedol, ministerstvo zdravotníctva má druhý najväčší balík peňazí v rámci štátnych inštitúcií. Navyše, zastrešuje aj ďalšiu miliardu eur z plánu obnovy, sú tam nutné reformy a musí zvládať aj situácie, ako bola napríklad pandémia ochorenia covid-19. „Keď máte takto málo zamestnancov a meníte ich, tak potom tie jednotlivé oblasti na to trpia,“ tvrdí Dvořák. Podľa jeho slov by malo zdravotníctvo pri liekoch a iných cieľoch fungovať určením priorít, ktoré sa budú postupne plniť. „Ale keď sa bude každého pol roka meniť minister a s ním aj generálni riaditelia, takýto plán nemá ani šancu vzniknúť. Potom sa nám často stáva, že prídu ministri a často len hasia problémy. Namiesto toho, aby si zadefinovali nejaké dlhodobejšie ciele,“ myslí si poslanec za PS.
Mohlo by vás zaujímať
Keď sa podľa poslanca porovnajú ministerstvá podľa agendy a rozpočtu, tak ministerstvo zdravotníctva je personálne poddimenzované. Ešte väčší problém je podľa Pálešovej a Dvořáka v kontinuite. „Môžete zamestnať desať nových úradníkov po škole, ktorí sa budú zaúčať päť až desať rokov. Ale nikdy vám to nenahradí človeka, ktorý tam pracuje 15 až 20 rokov a pozná kontinuitu,“ uvádza podpredseda zdravotníckeho parlamentného výboru. Pálešová dodala, že keď sa stanovuje priorita v rámci terapeutickej oblasti, treba sa pozerať aj na vývoj v terapeutickej oblasti.
