Najväčší problém pre záchranárov je zo systémového hľadiska značný nedostatok lekárov prvého kontaktu. Ten spôsobuje, že bežné zdravotné ťažkosti človek nerieši v ambulancii, ale volá záchranku aj vtedy, keď netreba. Pri preťažovaní záchrannej služby ľahkými stavmi sa môže stať, že k vážnym zdravotným problémom sa pomoc dostane neskôr. Záchranári preto očakávajú, aký efekt bude mať nová linka pomoci pre stavy, ktoré nepotrebujú urgentnú pomoc záchranárov.
Na Slovensku vďaka novele zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR, vznikne nová linka pomoci na čísle 116 117. Bude slúžiť pre neurgentné stavy, aby sa odbremenila tiesňová linka 155. Tiež sa zavedú nové typy záchranárskych posádok, s ktorými budú spojené i nové indikačné kritériá na filtrovanie hovorov.
Hovorkyňa Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Bratislava Darina Schreková pre Zdravotnícky denník povedala, že záchranári v praxi vnímajú ako najväčší systémový problém poddimenzovanú sféru primárneho kontaktu, čiže ambulancií všeobecných a detských lekárov. S tým totiž súvisí nadužívanie záchranky pacientami, ktorí si svoj často chronický, zhoršujúci sa zdravotný stav mohli a mali riešiť v ambulanciách lekárov.
„Novela zákona o ZZS by mala priniesť vyššiu dostupnosť záchrannej služby pre pacienta, no veľmi to závisí od správneho operačného riadenia prostredníctvom operačného strediska a efektívneho využitia linky 116 117,“ konštatuje Schreková. Prácu záchranárov v teréne reforma podľa nej výrazne nezasiahne, no dôraz sa bude klásť na zvýšenie kvality interného vzdelávania, najmä v súvislosti s rozšírením kompetencií záchranárov v oblasti terapeutických výkonov a postupov. „Zároveň bude nevyhnutné zabezpečiť väčší počet záchranárov s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa, aby sme mohli efektívne napĺňať nové požiadavky systému,“ doplnila.
Aj záchranky už musia viesť zdravotnú dokumentáciu elektronicky
ZZS Bratislava je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR. Jej financovanie sa tak riadi opatrením ministerstva, ktorým sa určuje rozsah cenovej regulácie v oblasti zdravotníctva. Financovanie bratislavskej záchranky je podľa hovorkyne vo všeobecnosti dostatočné, za predpokladu, že s prostriedkami hospodári efektívne a zodpovedne.
Poskytovateľ uviedol, že okrem plnenia povinností, ktoré zdravotníckym záchranárom vyplývajú z pracovnej zmluvy a právnych noriem, kladie vysoký dôraz na kvalitu poskytovania starostlivosti aj formálneho a vecného spracovania zdravotnej dokumentácie, na kvalitu interného vzdelávania, dodržiavania etického kódexu zdravotníckeho pracovníka a zvyšovanie právneho vedomia záchranárov a lekárov. Na základe týchto ukazovateľov sú hodnotení variabilnými zložkami nad rámec základnej mzdy.
Mohlo by vás zaujímať
Čo sa týka zdravotnej dokumentácie, od začiatku roka 2025 majú aj poskytovatelia ZZS povinnosť uchovávať ju v elektronickej forme. Schreková tvrdí, že náklady ZZS Bratislava táto povinnosť nenavýšila, keďže už pracuje s elektronickým zdravotným záznamom (systém Electronic health record – EHR). Dodávateľom celého systému je Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR.
Bratislavská záchranka v rámci hodnotenia výkonnosti záchranárskych posádok sleduje vyťaženosť staníc, teda to, koľko výjazdov a počet kilometrov majú za sledované obdobie. „Prioritne nás zaujíma čas, ktorý posádky ZZS strávia priamo starostlivosťou o pacienta. Dbáme na dodržanie správneho reakčného času tak, ako nám to zákon ukladá, a snažíme sa eliminovať stav nepripravenosti na zásah,“ vysvetlila Schreková.
Vzdelávanie a spolupráca
ZZS Bratislava ako poskytovateľ prednemocničnej starostlivosti nepôsobí len v Bratislave, ale aj v rôznych ďalších regiónoch. V hlavnom meste minulý rok otvorila Vzdelávacie tréningové centrum, ktoré slúži prednostne na vzdelávanie zamestnancov. Zároveň poskytuje vzdelávacie aktivity aj pre laickú verejnosť formou kurzov prvej pomoci a pre zdravotníckych profesionálov v rámci kurzov neodkladnej podpory životných funkcií. „V centre vieme simulovať všetky najčastejšie situácie v ktorých sa naše posádky môžu pri výjazde ocitnúť. Venujeme sa tréningu záchranárov aj v rámci súčinnostných cvičení integrovaného záchranného systému. Cestou profesionálov učíme kolegov ako zvládať krízové situácie na výjazdoch,“ vymenovala Schreková.
Dodala, že bratislavská záchranka otvorene komunikuje s operačným strediskom, vyššími územnými celkami, nemocnicami, do ktorých odovzdáva pacientov aj s ďalšími relevantnými partnermi. „Spoločne hľadáme riešenia, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu fungovania systému a zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Disponujeme prepracovaným systémom kontroly, kvality a technickej podpory pre naše posádky, vďaka ktorému sa nám darí minimalizovať reakčné časy aj časy nepripravenosti na zásah,“ uviedla hovorkyňa.
Ako štátna organizácia má ZZS Bratislava na rozdiel od súkromných poskytovateľov povinnosť realizovať väčšinu nákupov cez verejné obstarávanie čo do určitej miery spomaľuje procesy a najmä rýchlosť implementácie zlepšení do praxe. „Napriek tomu sa nám však darí úspešne napĺňať naše ciele a neustále posúvať kvalitu poskytovaných služieb vpred,“ tvrdí Schreková.
V zákone neexistuje neopodstatnený výjazd
Záchranári poukázali na to, že pre laikov je často aj nezávažná zmena ich zdravotného stavu považovaná za stav pre záchranku. „O tom, či k vám bude vyslaná ZZS, rozhodujú operátori krajského operačného strediska, ktorí majú dve minúty na zhodnotenie zdravotného stavu prostredníctvom telefonátu a rozhodnutie, či a aký typ ambulancie ZZS k pacientovi pošlú. Z nášho pohľadu je tento čas veľmi krátky a často nie je pacient anamnesticky riadne vyťažený, preto niektoré výjazdy po príchode ZZS na adresu a po vyšetrení pacienta sú posádkami hodnotené ako zneužitie, ako neopodstatnené či neindikované,“ povedala hovorkyňa ZZS Bratislava. Slovenská legislatíva ale tieto pojmy nepozná.
„Doba, ktorú dnes žijeme, spôsobuje, že ľudia si volajú pomoc aj k stavom, ktoré v nedávnej minulosti vedeli zvládnuť bez potreby ZZS. Ako príklad uvediem zvýšenú teplotu, keď ľudia nevedia, aký liek a v akej dávke majú užiť a či môžu. Zabudli na to, že existuje aj fyzikálne chladenie ako napríklad zábaly alebo sprcha. Práve toto by mohla vyriešiť linka 116 117,“ tvrdí hovorkyňa bratislavských záchranárov. Posádky ZZS majú pri podobných výjazdoch po podaní liečby pacientovi, ak si to jeho stav vyžaduje, možnosť ho krátko edukovať a ponechať doma. To však môžu urobiť len ak vedia uzavrieť u pacienta definitívnu diagnózu. Ak určia len pracovnú diagnózu, je nutný transport do nemocnice.
„Často sa stáva, že chronickí zneužívatelia systému odmietnu navrhovanú liečbu a smerovanie, na čo majú plné právo, a ZZS odchádza. Toto celé sa často končí na preťažených oddeleniach urgentného príjmu,“ tvrdia bratislavskí záchranári. Tiež pripomenuli, že vnímajú negatívny trend oslabovania úcty, slušnosti a rešpektu zo strany pacientov voči zdravotníckym pracovníkom. To ovplyvňuje kvalitu vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom starostlivosti aj pracovné prostredie zdravotníkov.
Tabuľkové platy a demotivujúce výjazdy
Problém personálu v urgentnej zdravotnej starostlivosti začína už v končiacich ročníkoch študentov záchranárskych odborov stredných a vysokých škôl. „Študenti počas praxe v ZZS zisťujú, že nie každý výjazd je resuscitácia, trauma, infarkt, náhla cievna mozgová príhoda alebo udalosť s hromadným postihnutím osôb. Veľa sa jazdí k prepuknutiu chronických stavov, geriatrickým pacientom, onkologickým pacientom, marginalizovaným skupinám obyvateľstva a tak ďalej. Priemerne len jedna tretina končiacich študentov sa preto, žiaľ, rozhodne pracovať v ZZS,“ priblížila Darina Schreková alarmujúci nezáujem študentov o prácu na záchranke. U nových absolventov, ktorí do praxe v ZZS nastúpia, podľa nej čoraz častejšie badať demotiváciu až vyhorenie, neraz už po pol roku výkonu povolania. Aj to čiastočne spôsobuje fluktuáciu zamestnancov. Fluktuácia je podľa údajov vo veľkých mestách väčšia ako v malých mestách a v obciach. „Napriek tomu sa snažíme vyberať na pozície záchranárov a lekárov tých najlepších a zatiaľ sa nám to darí, no chce to veľa úsilia,“ tvrdí hovorkyňa ZZS Bratislava.
Mzdy zdravotníckych pracovníkov sú dané koeficientom odpracovaných rokov a špecializáciou. Podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve je tento rok základná mzda vysokoškolsky vzdelaného záchranára bez praxe pri plnom úväzku 1544,40 eur. Platí to pre všetky regióny na Slovensku. Náklady na život v hlavnom meste sú však vyššie ako v menších mestách a obciach. „Snažíme sa ich čiastočne kompenzovať príplatkom za prácu v Bratislavskom kraji a náborovým príspevkom,“ priblížila Schreková.
Stretávací režim zatiaľ nemajú
V súčasnosti sú tvorcovia novej siete ZZS v štádiu príprav nového rozmiestnenia staníc záchranky a typov ambulancií v rámci celého Slovenska. Tento proces súvisí s novelou zákona o záchrannej zdravotnej službe a nadchádzajúcim licenčným obdobím. V ZZS Bratislava si vedia predstaviť efektívnejšie rozmiestnenie staníc záchraniek ako doteraz.
V Česku je rozšírený takzvaný stretávací režim (rendez vous – RV) fungovania záchrannej služby, pri ktorom k pacientovi vyráža záchranár v sanitke a lekár v osobnom aute, pokiaľ zdravotný stav vyžaduje prítomnosť lekára. Po zásahu sa môže rýchlejšie uvoľniť k druhému výjazdu a pacienta môžu previesť do nemocnice sanitkou so záchranárom. Na Slovensku fungujú veľké sanitné vozidlá typu RZP – rýchla zdravotnícka pomoc a RLP – rýchla lekárska pomoc. Možnosť poslať alebo neposlať lekára k rôznym výjazdom je menej flexibilná. Aj poskytovatelia prednemocničnej starostlivosti na Slovensku postupne testujú a zavádzajú RV systém, aktuálne sú však na celom Slovensku len tri ambulancie RV. Jedna u súkromného poskytovateľa v Trenčíne, druhá v štátnej Záchrannej službe Košice a tretia patrí ZZS Bratislava, avšak funguje na jej pôsobisku v Žiline.
„Úspešne ju prevádzkujeme osem mesiacov na vozidle SUV 4×4. RV funguje veľmi efektívne v rámci mierneho skrátenia dojazdového času k pacientovi, skrátenia celkového času s pacientom oproti klasickej RLP o približne 18 minút a rýchlejšieho uvoľnenia sa pre ďalší výjazd,“ hovorí Schreková, podľa ktorej sa ukazuje, že RV vo väčších mestách, kde je dostatok súčinných posádok RZP a dobrá dostupnosť nemocníc, má svoj význam. Práve preto by RV systém mohol zvýšiť efektivitu a rýchlosť záchranky aj v bratislavskej premávke. V hlavnom meste však ZZS Bratislava ambulanciu RV neprevádzkuje.
