Ministerstvo zdravotníctva nepotrebuje viac ľudí, ale redefinovanie svojej úlohy. Vykonáva totiž zbytočne veľký objem mikromanažmentu celého zdravotníctva. Myslí si to Martin Vlachynský, odborník na zdravotníctvo z INESS. Reaguje tým na názor o personálnom poddimenzovaní rezortu zdravotníctva, ktorý vyplynul z podcastu Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Diskutovali v ňom podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo za stranu Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák a výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Iveta Pálešová.
Dvořák v podcaste upozornil, že ministerstvo zdravotníctva má veľmi málo zamestnancov, no na druhej strane veľa povinností a druhý najväčší rozpočet v rámci štátnych inštitúcií. Pálešová zase konštatovala, že ešte väčší problém je v kontinuite, kedy sa na odborných miestach menia ľudia, ktorí sa problematike venujú dlhodobo. „So zmenou vlády prichádzajú zmeny aj na pozíciách, ktoré zastrešujú liekovú politiku. Noví ľudia sa tak musia s agendou oboznámiť. To spôsobuje aj zdržanie pri zaraďovaní nových liekov na slovenský trh,“ pripomenula výkonná riaditeľka AIFP.
Ministerstvo zdravotníctva však odmieta, že by dôvodom bolo personálne poddimenzovanie. „Personálny stav na úrovni referentov ministerstva zdravotníctva nemá vplyv na zaraďovanie nových liekov a nie je dôvodom pomalšieho príchodu liekov na trh. Na zaraďovanie liekov má vplyv skôr rozpočet a spĺňanie zákonných kritérií pre zaradenie liekov do kategorizačného zoznamu,“ vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pre Zdravotnícky denník.
Kontinuita, o ktorej hovorila Iveta Pálešová, je však problémom aj podľa Martina Vlachynského. „Ministerstvo zdravotníctva patrí medzi ministerstvá s historicky najväčšou fluktuáciou ministrov. S tým ide ruka v ruke fluktuácia vedúcich pracovníkov. Mnoho rozhodnutí sa robí politicky a práca zamestnancov končí v zásuvke. Predstavte si, že pracujete tri roky na projekte nemocnice Rázsochy, potom zrazu príde ku zmene, potom dva roky pracujete na projekte nemocnice Ružinov, a potom sa minister postaví a povie, že to zase bude všetko inak. Pre akéhokoľvek profesionála to musí byť frustrujúce,“ konštatuje pre Zdravotnícky denník odborník z INESS.
Dodáva, že ministerstvo zdravotníctva by malo primárne slúžiť ako garant strategického rámca, nie topiť sa v každodenných prevádzkových záležitostiach.
